Validita hodnotenia

Validita hodnotenia

Validita hodnotenia je vlastnosť hodnotenia, ktorá má zaručiť, že hodnotenie zisťuje všetko to a iba to, čo sa od neho očakáva a nič iné. V detailnejšom pohľade býva validita hodnotenia rozdeľovaná do viacerých okruhov:
5.1 Obsahová validita
Obsahová validita hodnotenia vypovedá o súlade medzi obsahom hodnotenia a obsahom hodnotenej oblasti

5.2 Konštruktová validita
Slovo „konštrukt“ znamená to čo pojem alebo teoretické vymedzenie, spravidla odkazuje k nejakému objektu neprístupnému priamemu meraniu, ktorý sa pokúšame nepriamo hodnotiť na základe iných, viditeľných prejavov žiakovho chovania. Konštruktová validita udáva, nakoľko sa hodnotenie týka toho pojmu, ktorý sa týka hodnotenia.

5.3 Súbežná validita
Zisťuje sa porovnávaním výsledkov jedného druhu hodnotenia s iným druhom. V školskej praxi môže ísť napríklad o porovnanie učiteľovho subjektívneho hodnotenia žiaka a hodnotením žiaka prostredníctvom štandardného písomného testu. Súbežná validita je vysoká, pokiaľ sa všetky použité hodnotiace metódy vo výsledkoch dobre zhodujú.

5.4 Predikčná validita
Týka sa predpovednej hodnoty hodnotenia. V školskom hodnotení nás zaujíma hlavne pri prijímacích skúškach. Ideálne by mala platiť priama úmernosť – čím je študent úspešnejší pri prijímacej skúške, tým úspešnejší by mal byť v nasledujúcom priebehu štúdia.

6. Spoľahlivosť (reliabilita)

Týka sa stálosti výsledkov hodnotenia vzhľadom k času a posudzovateľa. Hodnotenie určitého typu by malo v ideálnom prípade poskytovať stále rovnaké výsledky bez ohľadu na to, kedy a kto ho používa.

Niektoré hodnotiace skreslenia podmienené psychologickými zvláštnosťami hodnotiaceho vzťahu človeka k svetu popisuje Schimunek. Napríklad čiernobiele videnie- sklon k príliš vyhradeným súdom kladným či záporným, alebo známy halo-efekt, ktorého vinou sa ojedinelý dojem z čiastkového hodnotenia rozšíri na všetky ďalšie hodnotenia toho žiaka. Ďalším častým problémom skresľujúceho hodnotenia bývajú procesy kauzálnej atribúcie.
Kauzálna atribúcia
Je to proces pripisovania príčin. (z lat. causa = príčina, attribere= prideľovať) Je potrebné rozlišovať tzv. povzbudivú učiteľovu atribúciu od atribúcie tlmivej.
Povzbudivá atribúcia vedie učiteľa k tomu, že žiakove úspechy pripisuje prevažne vnútorným príčinám, teda jeho schopnostiam. Prostredníctvom povzbudivej atribúcie je budovaný obraz žiaka, ktorý sa možno príliš nesnaží alebo má niekedy smolu, ale vcelku je schopný a má na to, aby sa rozvíjal a bol úspešný.
Tlmivá atribúcia prisudzuje žiakov úspech iba vnútorným príčinám – jednoduchosti úlohy, náhode a šťastiu. Neúspech je v tomto prípade pripisovaný prevažne príčinám stálym- nedostatku schopností alebo prílišnej náročnosti úlohy pre daného jedinca. Prostredníctvom tlmivej atribúcie je budovaný obraz žiaka, ktorý sa napríklad snaží, ale nemá dosť schopností k zvládnutiu kladených požiadaviek.

7. Chyby v hodnotení

Cesta k hodnotám vedie cez prekážky, ktoré zavádzajú do slepých uličiek. Takýmto slepým uličkám hovoríme chyby. Chyba je vo všeobecnom zmysle neprijateľný rozpor odhalený hodnotiacim porovnávaním javu s jeho porovnávacím vzorom. Z praktického hľadiska je chyba informáciou, ktorá vyzýva k zmene daného stavu veci- ku korektúre, náprave chyby. Chybou je všetko, čo sa odchyľuje od najlepšieho postupu alebo výsledku, t.j. od hodnoty. Chyba sa nedá odhaliť bez hodnotenia, t.j. bez porovnávania kvalít „lepší – horší“. Predmetom porovnávania je cieľ, alebo prostriedok nejakej činnosti. Prejavom chyby je neprípustná odchýlka od stanoveného výsledku sprevádzaná zlým užitím prostriedku na ceste k nemu.



7.1 Objektívne chyby
Objektívne chyby majú v rámci určitej všeobecnej normy alebo pravidla jednoznačnú platnosť. Je možné viesť o nich racionálny spor a pri konečnom rozhodnutí je možné odvolať sa na nespochybniteľné evidentné dôkazy.

7.2 Relatívne chyby
Relatívne chyby majú len obmedzenú platnosť, pretože do veľkej miery závisia na jedinečnom osobnom prežitku. O relatívnych chybách nie je možné viesť racionálny spor, pretože pri konečnom rozhodnutí nie je možné odvolať sa na všeobecne platný evidentný dôkaz.