Uzatváranie medz.zmlúv

Zmluva sa stane záväznou pre štát až po uskutočnení viacerých právnych aktov, navzájom na seba nadväzujúcich. K týmo aktom patrí : schválenie textu zmluvy, overenie (autentifikácia) textu, ratifikácia, prijatie, schválenie (aprobácia) zmluvy alebo prístup k nej, výmena ratifikačných listín alebo ich uloženie do depozitára, vzájomné informovanie o schválení zmluvy (konfirmácia), alebo výmena nót identického zmluvného obsahu.



Príprava textu zmluvy – ak má dôjsť k uzatvoreniu zmluvy, je podľa povahy veci nutné, aby strany dospeli k dohode o tom, že chcú uzavrieť zmluvu, a aby sformulovali text, ktorý by sa mohol stať predmetom zmluvného súhlasu. Text zmluvy vzniká v priebehu rokovania medzi zmluvnými stranami. U dvostranných zmlúv sa konanie začína obvykle tým, že vláda jedného štátu informuje vládu druhého štátu o svojom úmysle uzavrieť s nimi zmluvu určitého obsahu. Koná sa to spravidla diplomatickou cestou.


v neskoršom štádiu konania predkladá štát, ktorý dal ku konaniu popud, druhému štátu viac-menej podrobný návrh textu zmluvy. Podnet na začatie konania môže však takisto vzísť od tretieho, na obsahu zmluvy nezainteresovaného štátu, ktorý tým poskytuje stranám dobré služby alebo vystupuje medzi nimi ako sprostredkovateľ.



ak vláda iného štátu ponuku v zásade príjme, dôjde k vlastnému konaniu o definitívnom obsahu a formulácii zmluvy. V jej priebehu si strany vymieňajú návrhy a protinávrhy taj dlho, až je zistené, že je obsah zmluvy aspon v hrubých rysoch dohodnutý.


v záverečnom štádiu rokovania zmluvy dochádza spravidla k osobnému stretnutiu kompetentných orgánov, pri ktorých je text zmluvy definitívne dohodnutý
Mnohostranné zmluvybývajú prerokúvané na medzinárodných konferenciách.

JAZYK MZ

záleží celkom na vôli zmluvných strán, v koľkých a ktorých jazykoch chcú formulovať text zmluvy. Dvojstranné zmluvy bývajú v dnešnej praxi zapisované v národných jazykoch oboch zmluvných strán. Všetky takéto rôznojazyčné texty bývajú považované za autentické. Mnohostranné zmluvy sa spisujú spravidla vo dvoch alebo viacerých svetových jazykoch. Zmluva sama stanovuje, ktoré z týchto textov sú autentické. Ostatné potom bývajú iba oficiálne preklady. VD o zmluvnom práve stanovil, že jeho anglické, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie má rovnakú platnosť.

ČASTI ZMLUVY
úvod (preambula) – tu sa uvádza počet zmluvných strán, účel zmluvy, mená splnomocnencov...posledná veta úvodu znie „ a dohodli sa na tomto“.
Vlastný text – meritórny obsah zmluvy, tzn. Práva a povinnosti strán. Býva rozdelený na jednotlivé články, ich odstavce a pododstavce, oddiely, kapitoly alebo časti.

Záverečné ustanovenia (protokolárne články) – sú sústredené na tie ustanovenia, ktoré majú formálnu právnu povahu. Upravujú podmienky právneho života zmluvy. Stanovuje sa v nich obdobie, na ktoré je zmluva uzatvorená, možnosť a spôsob predĺženia jej platnosti, podmienky výpovede, požiadavky ratofikácie...na konci záverečnej časti zmluvy býva uvedený dátum a miesto uzatvorenia zmluvy a podpisy splnomocnencov.



Zmluva sa spravidla podpisuje na tom mieste, na ktorom sa dohodla. Určenie poradia podpisov dohodnutej zmluvy: alternát = striedanie podpisov dvoch rovnoprávnych a zvrchovaných partnerov. Dvostranná zmluva sa vyhotovuje v dvoch exemplároch. Každá strana dostane ten exemplár, na ktorom sa sama podpísala ako prvá. Pokiaľ je zmluva napísaná v národných jazykoch oboch strán strieda sa rovnakým spôsobom. Každá strana podpisuje na prvom mieste ten exemplár zmluvy, kde znenie v jej jazyku je na prvom mieste. Mnohostranné zmluvy sa spravidla podpisujú podľa abecedného poradia oficiálnych názvov štátov.



Prílohy zmluvy bývajú označené rôzne: príloha, záverečný protokol, dodatočné články. Tieto prílohy sa spravidla nepodpisujú a neparafujú. Ich právna povaha záleží od dohody zmluvných strán. Môžu však tvoriť aj integrálnu súčasť zmluvy.

SCHVÁLENIE TEXTU ZMLUVY

Schválením textu zmluvy sa fixuje forma a obsah zmluvy, avšak bez akých koľvek právnych dôsledkov. Schválenie textu sa uskutočňuje u dvojstranných a viacstranných zmlúv jednomyseľným súhlasom všetkých účastníkov konania. U mnohostranných zmlúv sa text schvaľuje spravidla kladnými hlasmi 2/3 štátov priítomných na konferencii. Možno však použiť aj iný spôsob prijatia textu napr. Jednomyseľný súhlas účastníkov, konsenz, 3/5tinová väčšina...pri schvaľovaní zmlúv politických, bezpečnostných a odzbrojovacích, býva text navrhnutých zmlúv prijatý metódou konsenzu alebo na základe jednomyseľnosti.

Dôležitosť jednomyseľnosti u dvojstranných zmlúv vyplýva z toho, že odmietnutie textu, hoci i jedným účastníkom, znamená nedostatok dohody o obsahu zmluvy.

OVERENIE TEXTU – AUTENTIFIKÁCIA
Je akt konajúcich strán, ktorým sa text zmluvy stáva definitívnym a pôvodným. Overením uznali konajúce strany text zmluvy za správny a nemeniteľný a oficiálny, pretože iba tento overený text bude považovaný za pôvodný. Rozdiel medzi autentifikáciou a obyčajným schválením je v tom, že iba text schválený môže byť pred autetifikáciou ešte menený a hlavne autentifikované môže byť tiež iné znenie, než to, ktoré bolo predtým schválené. K autentifikácii dochádza:

Podpisom – popri funkcii autentifikácie môže mať aj ďalšie právne funkcie. Môže byť prejavom vôle štátov definitívne prijať záväznosť zmluvy.
Podpisom ad referendum – je podpis podmienený neskorším schválením príslušným orgánom konajúceho štátu. Po takomto schválení nadobudne význam plného podpisu.
Parafovaním – je predbežný podpis zmluvy, uskutočnený iba iniciálami splnomocnenca. Parafovať nemožno celú zmluvu, iba dohodnuté časti.

SÚHLAS KONAJÚCICH STRÁN BYŤ VIAZANÝ ZMLUVOU
Môže byť vyjadrený v rôznych formách: podpisom, výmenou dokumnetov tvoriacich zmluvu, ratifikáciou zmluvy, jej prijatím, schválením, prístupom k zmluve, alebo iným spôsobom.


podpis – plní vždy funkciu autentifikačného aktu. Môže však navyše vyjadrovať i vôľu štátu byť zmluvou viazaný.
ratifikácia – je formálne, slávnostné potvrdenie MZ schválenej a podpísanej oprávneným štátnym orgánom. Spravidla to býva hlava štátu.
pristúpenie – pristúpenie akcesiou či adhéziou, sa nazýva definitívne prijatie záväznosti zmluvy štátom, ktorý sa na vypracovaní zmluvy nezúčastnil a ani zmluvu nepodpísal. Pri akcesii príjma nový účastník všetky práva a povinnosti pôvodných signatárov podľa zmluvy. Pri adhézii príjma iba niektoré časti zmluvy alebo iba právne zásady obsiahnuté v zmluve.



Pristúpenie k zmluve je možné len pri otvorených zmluvách. Pristúpenie k zmluve môže nastať spravidla potom, čo zmluva vstúpila do platnosti medzi pôvodnými účastníkmi. Pristúpenie sa uskutočňuje rovnakým spôsobom ako ratifikácia. Listiny o pristúpení sú analogické ratifikačným listinám.



prijatie – akceptácia je zjednodušenou formou ratifikácie alebo pristúpenia k zmluve. Prijatie závisí od toho, či definitívny súhlas na záväznosť zmluvy dal štát, ktorý bol pôvodným signatárom zmluvy alebo štát, pre ktorý je zmluva otvorená. VD o ratifikácii, prijatí, schválení a prístupe prehlasuje, že všetky tieto akty bez rozdielu značia v každom prípade úkon, ktorým štát v medzinárodnom meradle prejavuje svoj súhlas byť viazaný zmluvou.


schválenie – podpísaná zmluva vyžaduje niekedy k platnosti neskoršie schválenie alebo sa podpisuje s výhradou schválenia. Schválenie, aprobácia, konfirmácia je zjednodušenou formou ratifikácie.
medzinárodný akt vstupu MZ do platnosti – medzinárodný akt ratifikácie, pristúpenie, prijatie alebo schválenie sa uskutočňuje tým spôsobom, že príslušné ratifikačné listiny alebo listiny o pristúpení, prijatí alebo schválení sa vzájomne vymenia medzi zmluvnými štátmi, alebo sa uložia u depozitára, alebo sa to oznámi zmluvným štátom a depozitárovi.výmena a uloženie ratifikačných listín - u dvojstranných zmlúv sa uskutočňuje výmena týchto inštrumentov. Ako miesto výmeny sa volí spravidla miesto na území tej zmluvnej strany, na ktorej území nebola zmluva podpísaná.


Ide tu o obdobu alternátu pri podpise zmluvy. O výmene ratifikačných listím sa obvykle spíše zvláštny protokol, ktorý podpisujú obe strany. U zmlúv s väčším počtom strán je obvyklé uloženie, depozícia ratifikačných inštrumentov u depozitára.


depozitár – je ten, kto je zmluvnými stranami poverený chrániť pôvodný text, originál zmluvy a konať rôzne úkony, dôležité pre právny život zmluvy. Depozitárom môže byť jeden alebo viac štátov, MO, alebo hlavný výkonný funkcionár tejto organizácie. Depozitárom býva ustanovený štát, na ktorého území bola zmluva dohodnutá, alebo MO, na ktorej pôde došlo k uzatvoreniu zmluvy. Funkcie depozitára zmluvy sú medzinárodnej povahy a depozitár musí pri ich uskutočňovaní postupovať nestranne. K povinnostiam depozitára patrí hlavne:

uchovávať a chrániť pôvodný text zmluvy,vydávať overené opisy originálov, prípadne oficiálne preklady zmluvným stranám a štátom, ktoré majú právo stať sa stranami zmluvy, prijímať všetky akty, týkajúce sa života zmluvy informovať oprávnený štát o tom, že zmluva bola definitívne prijatá takým počtom štátov, ktoré sa vyžadujú na to, aby mohla vstúpiť do platnosti, skúmať či uložené podpisy, inštrumenty zmluvy

Sú v dobrej a náležitej forme a upozorňovať na prípadné závady, registrovať dohodu alebo zmluvu na sekretariáte OSN uskutočniť opravu chýb v texte zmluvy ak dôjde medzi niektorým oprávneným štátom a depozitárom k rozporu, pokiaľ ide o výkon jeho funkcie, je povinnosťou depozitára informovať o tom oprávnené štáty alebo príslušné orgány MO.