Predmetom jej skúmania je jazyk vo všeobecnosti; skúma systém a štruktúru jazyka, vzťahy jazyka a myslenia ako i vzťahy jazyka k spoločnosti.
1. súčasný stav hľadiska
2. Z hľadiska vývinu
a) synchrónna jazykoveda ( súčasnosť)
b) diachrónna jazykoveda (historická)
Jazyková synchrónia (z gr. syn; chronos – čas) – stav časovej jazykovej koexistencie prvkov a vzťahov jazykovej sústavy.
Jazyková diachrónia – časová vývinová postupnosť jazykovej sústavy a jej prvkov.
a) predhistorická (bez písomných pamiatok)
b) historická (zachované písomné pamiatky)
Lingvistika –(pôvod latinsky) lingua – jazyk; náuka o jazyku v najširšom zmysle.
a) konfrontačná
b) kontrastívna
c) komparatívna
Jazykoveda – je to kalk (z nemčiny; doslovný preklad).
Je to náuka o jazyku v písanej podobe a predmetom filológie nie je iba jazyk, ale i literatúra písaná v tomto jazyku. Vznik termínu – 19. storočie.
Lingvistická – humanitná veda, teoretická veda, skúma existenciu , fungovanie a dejiny ľudských jazykov. Základnou je:
Všeobecná lingvistika – podstata a podmienky jestvovania jazyka a rečového procesu, vrátane jeho foriem.
Akustické a artikulačné vlastnosti a zmeny hlások a zvukové javy, ktoré sa navrstvujú na fonické jednotky (suprasegmentálne prvky reči)
a) časovo
b) silovo
c) tónovo
Študuje fonický systém jazyka ( zvukovú paradigmatiku), jazykové javy skúma z hľadiska ich funkcie, význam foném a ich rozdiely v rámci zvukového systému jazyka.
Skúma morfémy, prvky jazyka, ktoré majú vlastný význam – lexikálny alebo gramatický.
Skladanie slov do syntagiem, do viet. Skúma vzťahy medzi časťami vety, slovosled a vyššie jednotky (súvetia).
Poúča o slovnej zásobe z morfologického, sémantického, syntaktického pomenovania, klasifikuje slovné druhy, podobu, význam.
Slovníky (špecializuje sa na ne)
Neskôr v lete ( náuka o znakových systémoch)
Výber jazykových prostriedkov podľa konkrétnych potrieb a požiadaviek naň.
Od st. Grékov
Dionýzos vraj napísal prvú gramatiku – THRAX – Techné Grammatice ( remeslo – techné a gramotnosť – grammatice)
Najstaršie obdobie, študuje pôvod a vývoj jazykov
(opisná) opisuje štruktúru jazykov v určitom jazykovom období.
Predpisuje používanie jazyka.
Jazykoveda má vzťah k sociológii.
Sociolingvistika - náuka o spoločenstvách ľudí.
Etnografia – národopis, duchovná kultúra – veda
Semiotika - náuka o význame.
Kybernetika – systémy, informácie
1. Predštruktúrna koncepcia - porovnávacie výskumy indoeurópskych jazykov. Patria sem POTT, GRIMM, HUMBOLDT.
2. Štruktúrna koncepcia skúmania jazyka. Mladogramatici, atomisti nadviazali na Predštruktúrnu koncepciu.
Ferdinand de Saussere – jazyk je systém znakov – LANGUE; odlišuje abstrakciu od živej reči, ktorú nazýva PAROLE.
LANGAGE = schopnosť hovoriť
3. Funkčná koncepcia – prevzala myšlienky Saussera a boli to členovia Pražskej lingvistickej školy. Tvrdili, že jazyk ako systém výrazových prostriedkov, ktoré sú vhodné na dosiahnutie určitého cieľa pri dorozumievaní.
4. Glossematická koncepcia – Kodaňská škola Louisa Hjelsleva ( Jelmsleva) Vo fonetike a sémantike vypracovala veľa.
5. Deskriptivistická koncepcia ( opisná) – Vychádza z konkrétnych textov a skúma induktívnou metódou.
6. Generavistická transformačná koncepcia – predstaviteľ Noam Chomsky. Všíma si štruktúru vety. Jazyk je nekonečná množina viet, ktorých povahu a štruktúru skúma gramatika, resp. počúvajúci a hovoriaci.
Starí Indovia – mali nadanie na lingvistiku. Nezaujímal ich historický výskum jazyka, ale iba súčasný a opis (synchrónne).