Úvod do právnych disciplín

Thomas Hobbes (1558-1679) – Teória spoločenskej zmluvy
Sloboda ľudská – má určité hranice
Úsilie o sebazáchovu – potreba zabezpečiť rozumný súlad, trvalý mierový stav

Spoločenská zmluva: ľudia podriadia svoju prirodzenú slobodu silnej suverénnej moci (štát), ktorá prostredníctvom práva môže garantovať pokoj, poriadok, mierové spolužitie spoluobčanov.

Imanuel Kant:

Slobodu nerozumie ako ľubovôľu, či svojvôľu jednotlivca
Človek je mravná bytosť s rozumom a vôľou
Sloboda sebaregulujúca autonómia, schopnosť daná každému človeku, sám nezávisle od príkazov iných, určiť si pravidlá svojho konania. V ľuďoch je aj náchylnosť k zlu – ľudia si môžu vzájomne škodiť, ničiť svoju slobodu, ohrozovať sa.

Nevyhnutnosť:

vzájomné ohraničenie slobody jednotlivca
Regulovať konanie ľudí: všeobecne platnými pre všetkých rovnako záväznými pravidlami

Štát
Štát – hierarchicky usporiadaný, suverény mocensko - riadiaci systém , ktorý sa skladá z ľudí, inštitúcií, orgánov a ktorý prostredníctvom práva riadi danú spoločnosť. Je charakterizovaný znakmi:


štátna moc
suverenita
územná organizácia obyvateľstva
štátne občianstvo

personálna základňa systému štátnych orgánov a inštitúcií (SŠO a I), tvorí osobitná kategória ľudí ktorá sa zaoberá výkonom štátnej, riadiacej činnosti.
materiálna základňa SŠO a I, tvorí osobitná kategória štátnych orgánov a spoločenských inštitúcií.

SŠO a I tvorí:
zákonodarné orgány
orgány štátnej správy
súdy
prokuratúra
polícia
armáda
štátne inštitúcie

Verejná moc:
určuje správanie ľudí a (alebo) obmedzuje prirodzenú slobodu
reprezentuje skupinu ku ktorej spoločnosť aj jednotlivci patria
Štát – najvýznamnejšia verejná autorita

Dôvod existencie štátu:
prirodzená nevyhnutnosť života v spoločnosti spravovanej verejnou mocou členovia spoločenstva postupujú verejnej autorite časť svojej prirodzenej slobody


Odovzdanie slobody na verejnú moc:
násilie alebo dobrovoľným postúpením (časť prirodzenej slobody jednotlivca verejnej autorite), na základe spoločenskej zmluvy.

Demokratický postup a rešpektovanie princípov
medzinárodného práva
medzinárodnej spolupráce a bezpečností
výsledkom je ústava ( celý právny systém)

ÚSTAVA Z.č. 460/92Zb
Je základný zákon spoločnosti ktorý upravuje práva a povinnosti verejnej (štátnej) moci, občanov štátu je vypovedateľná: ak je štátna moc nelegitímna alebo sa vykonáva v rozpore so zmluvou
( v rozpore s právom, ústavou a zákonmi)

Preambula
I. hlava Základné ustanovenia
II. hlava Základné práva a slobody
III. hlava Hospodárstvo SR
IV. hlava Územná samospráva
V. hlava Zákonodarná moc
VI. hlava Výkonná moc
VII. hlava Súdna moc
VIII. hlava Prokuratúra SR a verejný ochranca práv
IX. hlava Prechodné a záverečné ustanovenia


II. hlava Základné práva a slobody
I. oddiel všeobecné ustanovenia
II. oddiel základné ľudské práva a slobody
III. oddiel politické práva
IV. oddiel práva národnostných menšín a etnických skupín
V. oddiel hospodárske, sociálne a kultúrne práva
VI. oddiel právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
VII. oddiel právo na súdnu a inú právnu ochranu
VIII.oddiel spoločné ustanovenia k I. a II. Hlave

Základné ľudské práva a slobody sú:
neodňateľné
nepremlčateľné
nezrušiteľné

Právo
Je to súhrn právnych noriem platných v určitom štáte. Je to normatívny systém za ktorým stojí štát.

Má špecifické znaky:
monizmus – v spoločnosti platí jediný právny systém záväzný pre celú spoločnosť
štátne donútenie – v prípade ak dôjde k nerešpektovanie platného práva vzniká nutnosť uplatniť
štátne donútenie prostredníctvom súdov, prokuratúry, polície a iných orgánov štátu. Zásah štátu proti tým, ktorí porušujú právo, sa musí uskutočňovať podľa zákona.

štátom stanovená alebo uznaná forma práva

Funkcie práva v spoločnosti:
prostriedok utvorenia a zabezpečenia: poriadku, súladu, stability spoločenských vzťahov


Ustanovuje relevantné vzory (správanie sa, toho čo má byť)
Rieši určité situácie konštantným spôsobom
Zvyšuje predvídateľnosť správania sa jednotlivých subjektov
Umožňuje plánovať vlastné konanie
Etabluje jednotlivé sféry pôsobenia individuálnych, kolektívnych a celospoločenských záujmom

Určuje ich hranice a zabezpečuje im stálosť
Prostriedok- Neutralizácie konfliktov
inštitucionalizuje mechanizmy riešenia konfliktov
organizované donútenie dodržovania práva


Prostriedok zabezpečenia
Ochrana dôležitých hodnôt spoločnosti
hodnota ľudského života
hodnota majetku
hodnota bezpečnosti
hodnota spravodlivosti
hodnota slobody
hodnota istoty
hodnota slušnosti atď


Prostriedok zabezpečenia
Integračnej funkcie spoločnosti
súdržnosť
prežitie
rozvoj

Nástroj Socializácie
potláča nežiadúce spôsoby konania
podporuje a poskytuje ochranu subjektov
vychováva jednotlivcov k sociálne únosnému spávaniu
Prostriedok racionalizácie spoločenských vzťahov (procesov)
vytvára komplex – vopred predvídateľných pravidiel správania
umožňuje orientovať sa v budúcich situáciách
prispieva k minimalizácií nevedomosti a rizík pri realizácií
fixuje do: pamäti spoločnosti spoločenského vedomia


Sociálna kontrola: registruje porušenie správania, ktoré požadujú právne normy (sankcie)
Prostriedok: Sociálne inžinierstvo
aktívne formovanie spoločnosti za účelom dosiahnutia určitých sociálno-politických cieľov
sociálna zmena prostredníctvom práva

Právne vedomie
Súhrn právnych názorov a predstáv ľudí o práve. Má dve stránky:
predstavy – o platnom práve. Platné právo musí byť poznané aby mohlo ovplyvňovať ľudské správanie a upravovať ho.
názory – čo je a čo nie je spravodlivé. Ide tu o hodnotenie platného práva ako dobrého alebo zlého z hľadiska určitých záujmov či hodnôt. Dochádza tu k stotožneniu sa s požiadavkami, ktoré kladie na ľudské správanie platné právo, alebo sa názory na právo rozchádzajú s tým, čo stanovuje platné právo.

Tvorba práva
Ústavou a zákonmi upravený postup štátnych orgánov a ostatných subjektov tvorby práva, ktorého cieľom je vznik, zmena alebo zánik právnych predpisov, alebo ich častí.


V SR majú právomoc rozhodovať o návrhoch na prijatie právnych predpisov:
NR SR
Občania SR v celoštátnom referende
Vláda SR
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a iné orgány štátnej správy
Obecné zastupiteľstvo
Obyvatelia obce v miestnom referende
Miestne orgány štátnej správy



Legislatívny proces – proces tvorby práva prebieha vo viacerých štádiách.
Ak je výsledkom tohto procesu zákon – zákonodarný proces.
Pramene práva

Rozoznávame:
právne normatívne akty (právne predpisy) – majú všeobecný charakter. Nevzťahujú sa na konkrétny prípad a konkrétne určené subjekty. Ich obsahom sú právne normy (zákony, vyhlášky, ...)
právne obyčaje (nepísané právo) – systém určitých tradičných obyčají, ktoré sú považované za záväzné.



precedensy (sudcovské právo - judikatíva) – je individuálnym právnym aktom, ktorý rieši prípad doteraz právnymi normami neregulovaný a preto nadobúda normatívny význam (rozhodnutie štát. orgánov v konkrétnych – individuálnych prípadoch ktoré nie sú upravené právnymi normami nie sú v nich špecifikované)
normatívne zmluvy – záväzné len pre istú skupinu právnych vzťahov sú vymedzené subjektom niekedy majú prednosť pred zákonom)

Systém práva
usporiadanie právnych noriem do celku a jeho rozdelenie na jednotlivé časti. Jedna norma nesmie prikazovať či dovoľovať to, čo iná právna norma zakazuje.
Pri hierarchickom usporiadaní právnych noriem na čele právneho systému je ústava.


Rozlišujeme – vnútroštátne právo
medzinárodné právo
právo európskych spoločenstiev
Odvetvia práva: jednotlivé časti systému vnútroštátneho práva. Je súbor právnych noriem, vymedzený okruh právnych vzťahov :
ústavné právo
správne (administratívne) právo
trestné právo
finančné právo


občianske právo
rodinné právo
obchodné právo
pracovné právo
medzinárodné právo súkromné

Spoločenské hodnoty
Východiská: vznik štátu
určovanie správania pomocou právnych noriem
hodnota ľudského života (hodnota „holého“ a neistého života ľudí prevyšuje hodnotou slobody)
potreba sociálneho (spoločenského) života
zabezpečenie iných spoločenských hodnôt tradične spojených so spoločenskou normatívov


spravodlivosť
rovnosť
slušnosť
istota
ďalšie hodnoty



systém hodnôt si vytvárajú všetky spoločnosti
Rebríček hodnôt – hierarchické usporiadanie hodnôt v danej sústave

Hodnoty sa vyvíjajú
Hodnoty prináležia do kultúry danej spoločnosti
spoločné hodnoty členov spoločnosti upevňujú jej jednotu, súdržnosť a integritu

Najvýznamnejšie hodnoty: humanitné ideály a hodnoty ľudského života
hodnoty každého človeka bez rozdielu miesta a života
hodnota života človeka
hodnota dôstojnosti človeka
hodnota slobody človeka
hodnota rovnosti človeka

medzinárodné pakty - garancie všeobecne uznaných hodnôt:
Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966)
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966)
usmerňuje správanie ľudí v mnohých vopred neurčených prípadoch určitého druhu