Utváranie pojmov a kognitívny vývin podľa Piageta

Myslenie a vzdelávanie

Schopnosť jasne a správne myslieť, v ktorej sú obsiahnuté schopnosti sledovať líniu uvažovania, chápať pojmy a samostatne skúmať, zaujíma samozrejme ústredné postavenie vo vzdelávaní dieťaťa. Nech sa učí ktorémukoľvek predmetu, pokiaľ nechápe, čo sa od neho chce, alebo pokiaľ nerozoznáva a nerieši problémy, s ktorými sa pri učení stretáva, nemôže dosahovať skutočný pokrok. Mnohé výukové zlyhania skutočne vyplývajú z toho, že deti nie sú schopné uplatniť tie formy myslenia, ktoré sa od nich požadujú.

Dielo Piageta

Najambicióznejší a najvytrvalejší v snahe o výskum detského myslenia bol švajčiarsky biológ, ktorý sa stal psychológom Jean Piaget. Jeho poznatky viedli k navrhnutiu vývinovej teórie, vysvetľujúcej, ako si deti vytvárajú koncepty, alebo pojmy, ktoré používajú pri myslení. Teda teóriu, ktorá hovorí, že u detí sa rozvíjajú vyššie formy myslenia predovšetkým zretím a to podľa usporiadaného vzorca a viac či menej ustáleného časového plánu. Prostredníctvom pojmov chápe svet. Tak malé dieťa pojem „veľkých vecí“, pojem „malých vecí“, pojem „mokrosti“ a „suchosti“, pojem „čo mám rád“ a „čo nemám rád... Avšak jeho obraz dieťaťa ako bytosti aktívnej a vyhľadávajúcej informáciu sa dnes všeobecne pokladá za správny. Myslenie dieťaťa teda nie je len nezrelé myslenie dospelého, ale v mnohých a zásadných ohľadoch sa od neho odlišuje. Tieto odlišnosti možno zatriediť do podoby niekoľkých štádií, ktorými dieťa prechádza na ceste od spôsobu myslenia kojenca až vzorce úplne rozvinutého myslenia dospelého. Každé štádium sa vyznačuje určitou kognitívnou štruktúrou, tzn. takou zvláštnou stratégiou, ktorou si dieťa pokúša usporiadať si svoju skúsenosť a porozumieť jej.

štádium 1 - Senzomotorické - približne od narodenia do 2 rokov.
V prvých týždňoch sa činnosť dieťaťa javí svojou povahou ako čisto reflexná. Deti sajú, uchopujú predmety, plačú, rozhadzujú ruky a nohy... Takéto činnosti sú zjavne mimovoľné. Dieťaťu je podaný podnet (napr. niečo na satie, uchopenie) a tým je vyvolaná reflexná odozva. Nenastáva pri nej žiadne myslenie, rovnako ako u nás, keď odtrhneme od niečoho horúceho, alebo mrkneme, keď nám, niečo vletí do oka. Spočiatku sú tieto činnosti zamerané na vlastné telo dieťaťa, ale niekedy medzi 4. - 8. mesiacom veku sa stále viac zameriavajú na vonkajšie objekty. Znamená to , že dieťa teraz zjavne využíva sled pohybov zameraných na dosiahnutie určitého cieľa. Piaget nazýva takéto sledy schémami a tvrdí, že sú to doklady o kognitívnych štruktúrach. Vo veku medzi 12. - 18. mesiacom sa tieto schémy stávajú zložitejšími tak, ako nimi dieťa experimentuje so zámerom dosiahnuť požadovaný cieľ. Piaget tvrdí, že v priebehu senzomotorického obdobia sú schémy už používané dieťaťom v zásade kruhovými reakciami. Tie sa ďalej delia na primárne kruhové reakcie, ktoré sa vyskytujú v rannom období reflexnej činnosti, na sekundárne kruhové reakcie, ktoré sa prejavujú, keď dieťa začína s účelovejšou činnosťou, na terciárne kruhové reakcie, ktoré nastávajú, keď sa táto činnosť stáva prepracovanejšou. Pojem kruhová reakcia, však naznačuje, že činy dieťaťa v senzomotorickom štádiu sú zjavné a majú telesnú povahu. Až neskôr je dieťa schopné svoje činy zvnútorniť tj. vyskúšať si ich v mysli, vedome sa rozhodnúť, že urobí radšej A ako B a uvažovať o nich, namiesto toho, aby ich len vykonalo. Počas prvých 18 mesiacov života sa zdá, že dieťa si nieje vedomé, že veci existujú aj vtedy, keď sú jeho zmyslom nedostupné. Pred dosiahnutím 2. roku to však objaví.

štádium 2 - Predoperačné myslenie približne 2 - 7 rokov.
Toto štádium Piaget rozdeľuje na dve subštádiá predpojmové štádium približne od 2 do 4 rokov a intuitívne štádium približne od 4 do7 rokov.

predpojmové subštádium: v kognitívnom vývine dieťaťa medzi 2 - 4 rokom sa postupne stále viac presadzujú symbolické činnosti. Deti získavajú schopnosť využívať symboly k označovaniu činov, a preto si teraz dokážu tieto akcie predstaviť bez toho, aby ich naozaj vykonávali. S vývinom rečových schopností si dieťa tiež osvojuje to, čo Piaget nazýva „znaky“, tj. zvuky, ktoré nemajú žiadny vonkajší vzťah k predmetom a udalostiam (rôzne jazyky využívajú rôzne zvuky), ale sú využívané k ich zastupovaniu. Všimnime si, že Piaget rozlišuje znaky od symbolov. Dieťa je schopné používať symboly skôr ako znaky, a preto nesmieme rozvoj symbolickej reči stotožňovať s rozvojom reči, hoci sa oboje s pribúdajúcim vekom dieťaťa stále viac prepletá. Forma uvažovania, ktorú dieťa používa sa označuje ako transduktívna, pretože sme cestovali autobusom do mesta za tatom, tak každý autobus ide do mesta za tatom. Hoci takéto transduktívne uvažovanie je nesprávne, je jasným dôkazom snahy dieťaťa porozumieť svetu.
intuitívne subštádium : vzhľadom k tomu, že sa vzťahuje na počiatočné štádium školskej dochádzky je obdobím pre učiteľa zvlášť zaujímavým. Hlavné kognitívne štruktúry, ktoré dieťa teraz uplatňuje, Piaget nazýva egocentrizmus, centrácia, ireverzibilita.
egocentrizmus sa vyznačuje neschopnosťou vidieť svet inak ako z vlastného subjektívneho hľadiska. Preto sú deti v tomto období neschopné byť vo svojom myslení kritické, logické, či realistické. To nie je sebectvo, ide len o to, že si deti ešte neuvedomujú, že môžu byť aj iné hľadiská ako ich vlastné.
centrácia znamená sústredenie pozornosti iba na jeden znak situácie a prehliadanie ostatných, nech sú akokoľvek dôležité. Pri štúdiu centrovania vzniklo mnoho experimentov. V jednom z najznámejších sa deťom predložia dve guličky z plastelíny, ktoré dieťa hodnotí ako rovnako veľké. Potom sa jedna z nich vytvaruje do tvaru párku. Keď sa teraz opýtame ktorý kúsok je väčší, zvyčajne ukáže na párok. Inými slovami sústredilo sa iba na jednu stránku problému, na väčšiu dĺžku párku a na tom založilo svoju odpoveď. V dôsledku takého centrovania nie sú deti schopné uplatniť to čo Piaget nazval konzerváciou (zachovaním) Nedokážu napr. v uvedenom príklade pochopiť, že množstvo plastelíny ostalo zachované, nech sa s jej tvarom deje čokoľvek.

Ireverzibilita zahŕňa neschopnosť postupovať spätne k svojmu počiatočnému bodu. Ak napríklad dieťa absolvuje daný sled úkonov s troma krokmi, je pre neho ťažké vrátiť sa ku kroku 2 a potom ku kroku 1. Teda i keď dokáže sčítať 2 a 3 s výsledkom 5, často nedokáže tento postup otočiť a odčítať od 5-tich 2 s výsledkom 3. Nieje to tým, že by nedokázalo pochopiť, že vzhľadom k tomu, že 2 + 3 = 5, tak 5 bez 2 sa musí rovnať 3.

štádium 3 - konkrétne operácie približne od 7 do 11 rokov.
V tomto dôležitom štádiu, ktoré v podstate zahŕňa mladší školský vek, vidíme ako deti získavajú usporiadanú a súdržnú symbolickú sústavu myslenia. ktorá im umožňuje podieľať sa na udalostiach a ovládať svoje okolie. Táto sústava sa však odlišuje od sústavy používanej väčšinou dospelých tým, že je viazaná na konkrétne skúsenosti
(odtiaľ názov konkrétne operácie). Tzn., že hoci deti dokážu formulovať hypotézy v neprítomnosti akýchkoľvek názorných predlôh a dokážu postúpiť abstraktným uvažovaním aspoň jeden či dva kroky za rámec prítomnej skúsenosti, musia aj tak , ako to majú zvládnuť, mať takú skúsenosť v tej či onej forme zažitú v minulosti. Detské myslenie aj tak dosahuje v tomto období značný pokrok. Stáva sa menej egocentrickým a deti získavajú schopnosť uplatňovať decentrovanie a zvratnosť - reverzibilita. S decentráciou nastupuje konzervácia a podľa Piageta táto konzervácia postupuje podľa určitých pravidiel : najprv v 7 - 8 rokoch sa objavuje schopnosť zachovať si v mysli podstatu látky preberanej na hodine. Potom medzi 9. -10. rokom nastupuje zachovanie hmotnosti, zachovanie objemu je dosiahnuté vo veku 12-tich rokov
Deti sú schopné rozpoznávať členy pravej logickej triedy (tzv. zoskupovanie) a tak môžu úspešne usporadúvať predmety do súborov podľa ich spoločných definujúcich znakov. Spolu so schopnosťou zoskupovania nastupuje tiež to, čo Piaget nazýva usporadúvaním. Ide o schopnosť usporadúvať predmety do poradia napr. v pojmoch veľkosti, alebo hmotnosti. Môžeme zhrnúť, že operácie triedenia a usporadúvania ukazujú, že deti sú teraz schopné správne vnímať vzťahy medzi predmetmi a používať toto poznanie k riešeniu problémov.

štádium 4 - formálne operácie približne od 12 rokov a viac.
Začiatok dospievania je podľa Piageta zvyčajne spojený s nástupom záverečného štádia jeho vývojového programu, s nástupom formálnych operácií. Deti sa stávajú schopnými zachovať formu dokazovania, alebo formulovať hypotézu bez toho, aby k tomu vyžadovali konkrétnu skúsenosť. Piaget nazval kognitívnu štruktúru, ktorá je základom formálnych operácií, mrežovo-skupinová štruktúra , čo poukazuje na to, že ide o štruktúru myslenia, v ktorej sa môže čokoľvek vzťahovať k čomukoľvek inému. To umožňuje jedincovi pri úvahách o probléme, alebo o možnej budúcej udalosti vyskúšať rôzne kombinácie hypotetických výrokov. Typ usudzovania, ktorý tým vzniká je známy ako hypoteticko-deduktívne uvažovanie, pretože jedinec je schopný vytvárať hypotézy i dedukovať z výsledkov, a tým rozvíjať svoje pochopenie predmetu, ktorým sa zaoberá.