Utecenci a pristahovalci

Utecenci a pristahovalci
Nemôže sa stat, že nás utecenci vytlacia z nášho územia a znicia našu kultúru a spôsob
života ?
Utecenci sú ludia, ktorí predovšetkým hladajú životné istoty, pokojný a plnohodnotný
život. V naprostej väcšine prípadov nie je v ich záujme akýmkolvek spôsobom
poškodzovat svoju hostitelskú krajinu a vytvárat prekážky vzájomnému spolužitiu s
majoritným obyvatelstvom. Utecenci k nám neprichádzajú preto, aby nás vytlacili z
nášho územia alebo znicili našu kultúru. Ich motiváciou nie je nenávist k našej krajine,
práve naopak snažia sa u nás nájst útocisko. Ludia, opúštajúci svoju zem a svojich
blízkych, utekajú pred prenasledovaním, útlakom a násilím, ktoré im znemožnuje žit
plnohodnotný život vo vlastnej krajine. Chcú jednoducho nájst také miesto na Zemi,
kde by našli podmienky na bezpecný život a uplatnenie svojich schopností. V dobách
totalitnej vlády Komunistickej strany sme utecencov neprijímali a preto dnes ešte stále
nie sme zvyknutí na ich prítomnost. Obyvatelia CSSR žili v kultúrnej a sociálnej izolácii,
pricom naša krajina skôr utecencov produkovala. Mali by sme si spomenút na túto
dobu, pochopit naše morálne záväzky a uvedomit si, že o našich utecencov z bývalého
Ceskoslovenska sa v minulosti postarali v mnohých krajinách sveta. Slováci utekajúci
pred komunistickou totalitou sa nestretávali s podozrievaním, že chcú rozvrátit kultúru
západných demokratických krajín, práve naopak, stretávali sa s pochopením
obyvatelov týchto krajín, ktorí im neraz poskytovali velkorysú pomoc. Zatial co sa
situácia v našej krajine zmenila, nadobudli sme obcianske slobody a práva, vytvorili
demokratické politické prostredie, situácia v iných krajinách sveta sa dnes podobá tej
našej pred pádom totality, v mnohých prípadoch v ešte extrémnejšej a neludskejšej
podobe. Ak máme to štastie, že sa dnes nachádzame v ovela lepšej životnej situácii, je
nepochybne správne a v súlade s etikou ludskosti snažit sa pomáhat ludom, ktorí sa
nie vlastnou vinou ocitli v podmienkach útlaku, prenasledovania a neslobody. Tvrdenie,
že utecenci nás vytlacia z nášho územia a rozvrátia našu spolocnost je nezmyselné.
Podla údajov UNHCR, od roku 1992 do koncu roku 2002 požiadalo na Slovensku o azyl
23 018 ludí. Ministerstvo vnútra pocas tohoto obdobia priznalo postavenie utecenca
celkovo v 537 prípadoch. Predstava, že by tento zanedbatelný pocet ludí nejako
ohrozoval našu integritu je samozrejme absurdná.
Práve naopak, mnohí utecenci nepredstavujú ohrozenie našej spolocnosti, ale prínos na
ekonomickej aj kultúrnej úrovni. Kultúrna diverzita a rôznorodost je obohacujúca.
Vdaka prelínaniu kultúr vznikali v ludskej histórií nové hodnoty a ludská spolocnost sa
posúvala dopredu. Najvyspelejšie krajiny sveta sú dnes práve multikultúrne krajiny, v
ktorých sa navzájom doplnajú kultúrne prvky mnohých etník a národov. Problémy,
ktoré vznikajú pri spolužití rôznych kultúr možno úspešne riešit, ak nechýba dobrá
vôla. Ludia, ktorým bol v našej krajine poskytnutý azyl, majú samozrejme právo
zachovávat svoje kultúrne zvyky a tradície, ak sa nedostanú do rozporu s právnym
poriadkom Slovenskej republiky a jej suverénnej moci. Utecenci sú ludia, ktorí
predovšetkým hladajú životné istoty, priestor pre pokojný a plnohodnotný život, preto
v naprostej väcšine prípadov nie je v ich záujme akýmkolvek spôsobom poškodzovat
svoju hostitelskú krajinu a vytvárat prekážky vzájomnému spolužitiu s majoritným
obyvatelstvom. Prekážkou pre takéto spolužitie sú zväcša iba predsudky prítomné v
myslení väcšinovej spolocnosti. Podla prieskumu verejnej mienky uskutocnenom
agentúrou Focus v r.1998 a 2001 si necelé dve tretiny (63%) obyvatelov Slovenska
myslí, že utecenci prispievajú k zvyšovaniu kriminality a 60 % ludí si myslí, že utecenci
prinášajú rozlicné choroby na naše územie. Polovica respondentov zastáva názor, že
utecenci, ktorí prídu na naše územie, by mali byt co najskôr poslaní do krajiny ich
pôvodu alebo inej krajiny (51%) a tiež polovica opýtaných súhlasí s názorom, že
utecenci berú pracovné príležitosti obyvatelom Slovenska (50%). Takmer tri štvrtiny
respondentov (73%) súhlasia s názorom, že utecenci stoja náš štát privela penazí. Na
druhej strane viac ako dve tretiny ludí na Slovensku je stotožnených s názorom, že
utecencom treba pomáhat, lebo sú to ludia v núdzi, odkázaní na humanitárnu pomoc.
Pomoc a ochrana by im však mali byt poskytnuté výlucne v prípadoch, ak ich k úteku z
vlasti viedli závažné dôvody. Vo všeobecnej rovine, teda ludia u nás chápu morálnu
povinnost pomáhat ludom v núdzi, obavy v nich však vyvolávajú mýty, ktoré sa
nezakladajú na žiadnych racionálnych argumentoch a faktoch. Prícinou mnohých týchto
mýtov je predovšetkým strach z neznámeho a ten možno prekonat postupným
zbližovaním sa, kultúrnou otvorenostou, tolerantným myslením a pochopením situácie
toho druhého. Nie je pravda, že utecenci stoja náš štát príliš vela penazí a ohrozujú
našu ekonomiku ?
Opak je pravdou, utecenci, ktorí ostanú v našej krajine a nájdu si tu zamestnanie,
našej ekonomike prospievajú.
Medzi utecencami je mnoho inteligentných, vzdelaných, šikovných a pracovitých ludí.
Kedže na naše územie prichádzajú väcšinou v produktívnom veku, predstavujú
pracovnú silu, do ktorej naša spolocnost nemusela investovat žiadne peniaze v
pred-produktívnom veku, ako tomu je u ostatných ludí narodených na Slovensku, o
ktorých sa štát stará od narodenia až po ukoncenie štúdia. Takže opak je pravdou,
utecenci, ktorí ostanú v našej krajine a nájdu si tu zamestnanie, našej ekonomike
prospievajú. Ekonomicky najsilnejšia krajina sveta USA, prijíma na svoje územie
najviac utecencov a pristahovalcov. Potomkami imigrantov v USA sú napr. Rockefeller,
Ford, Bill Gates, teda najbohatší ludia Ameriky, ktorí významne prispeli k jej
ekonomickému rastu. V Nemecku nachádzajú utecenci a pristahovalci uplatnenie vo
všetkých oblastiach – mnohých nájdete medzi odbornými pracovníkmi, pocítacovými
expertmi, ludia s nižším vzdelaním zase predstavujú lacnú pracovnú silu, ktorá
vykonáva profesie, o ktoré medzi obyvatelmi Nemecka nie je záujem. Casto možno
pocut argument o tom, že utecenci k nám prišli, aby žili s našich daní. Pravdou však je
opak – utecenci, ktorí si vybrali Slovensko za cielovú krajinu, by u nás chceli pracovat a
platit dane rovnako, ako my. Pre úspešnú integráciu a produktívne zaradenie utecencov
do našej spolocnosti má rozhodujúci význam ich akceptácia príslušníkmi majoritnej
spolocnosti a miestnym spolocenstvom, komunitou, v ktorej sa snažia budovat svoj
nový život. Problémom teda nie sú samotní utecenci, ale nepriatelské postoje,
netolerancia a rasizmus, ktoré spôsobujú ich izoláciu a znemožnujú im stat sa
plnohodnotnými clenmi našej spolocnosti. Utecenci k nám prichádzajú jednoducho
preto, že tu sa môžu mat bez námahy lepšie, za menej práce dostanú viac penazí a
rôzne civilizacné výdobytky, ktoré by vo svojej krajine nedostali. Namiesto toho, aby sa
podielali na rozvoji svojej krajiny, chodia zneužívat sociálny systém na Slovensku.
Utecenci sú ludia, pre ktorých je útek z vlastnej krajiny jedinou možnostou ako si
zachránit život a zaistit bezpecie. Utecenci, ktorí k nám prichádzajú musia prekonat
casto velmi nepohodlnú, strastiplnú a vycerpávajúcu cestu, na ktorej sa casto
dostávajú do ohrozenia vlastného života. Mnohí pritom zaplatia prevádzacom svoje
celoživotné úspory, bez akejkolvek záruky, že neprídu o všetko. Žiaden clovek na svete
by nepodstupoval také obrovské riziko, ak by ho k tomu nedonútili velmi tažké a inými
spôsobmi neriešitelné životné podmienky.
Podla medzinárodného práva je „utecenec osoba, ktorá sa nachádza mimo svojej vlasti
a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z dôvodov rasových, náboženských,
národnostných, alebo z dôvodov príslušnosti k urcitým spolocenským vrstvám alebo i
zastávania urcitých politických názorov, a nie je schopná prijat, alebo vzhladom k
uvedeným obavám, odmieta ochranu svojej vlasti.“ (Konvencia o právnom postavení
utecencov z roku 1951). Musíme teda rozlišovat medzi tzv. ekonomickými migrantami
a utecencami. Ekonomický migranti sú ludia, ktorí cestujú do zahranicia dobrovolne -
za prácou, lepšími platovými podmienkami, s cielom zlepšit svoj životný štandard. Nie
je na tom nic zvláštne, mnoho Slovákov pracuje krátkodobo aj dlhodobo v zahranicí a
cast z nich sa natrvalo usadzuje v iných krajinách, kde sa dokážu lepšie uplatnit.
Utecenci sú naproti tomu ludia, pre ktorých je útek z vlastnej krajiny jedinou
možnostou ako si zachránit život a zaistit bezpecie. Vzhladom na ich nelahkú situáciu si
zaslúžia našu osobitnú pozornost a starostlivost. Zatial co ekonomickí migranti môžu vo
všeobecnosti využívat ochranu vlády krajiny svojho pôvodu, pri utecencoch to casto nie
je možné vzhladom na to, že zo svojej krajiny utekajú z dôvodu prenasledovania
svojou vládou alebo z dôvodu nesúhlasu s politickou situáciou vo svojej krajine. Clovek,
ktorý hladá útocisko na území nášho štátu sa nestáva utecencom automaticky. Štatút
utecenca je mu pridelený po absolvovaní azylovej procedúry, pocas ktorej sa overuje
opodstatnenost jeho žiadosti. Vzhladom na to, že v mnohých prípadoch je
preukazovanie prenasledovania velmi tažké, nie každý clovek, ktorý by mal získat
štatút utecenca, ho naozaj získa. Osoby, v prípade ktorých úrady rozhodli o tom, že im
postavenie utecenca nepriznajú, sú casto v postavení nelegálnych cudzincov a môžu
byt vyhostené. Pre takýchto ludí sa strastiplná pút za bezpecím v našej krajine
neskoncí, ale pokracuje dalej. Pocet utecencov stále rastie, nemôže sa stat, že sa k
nám prihrnú obrovské masy utecencov, ktorých nebudeme schopní zastavit na našej
hranici a tieto masy nás úplne zaplavia ?
Od roku 1990 má celosvetový pocet utecencov klesajúcu tendenciu. Prevažná väcšina
utecencov hladá a nachádza útocisko v susedných krajinách v tretom svete a želá si
návrat domov, len co to bude možné. Císla dokumentujúce pocet utecencov na celom
svete sú síce vysoké, žiadny masívny nárast tohoto poctu v posledných rokoch však
zaznamenaný nie je, práve naopak – od roku 1990 má celosvetový pocet utecencov
klesajúcu tendenciu. Na zaciatku roku 2002 bolo na celom svete podla UNHCR približne
19,8 milióna utecencov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, ked bolo pod
mandátom UNHCR asi 21,8 milióna ludí, to bolo teda asi o dva milióny osôb menej.
Pokles poctu utecencov za uvedené obdobie spôsobil najmä fakt, že velké množstvo
ludí sa vracia naspät do svojej vlasti, po tom co sa v nej skoncil vojnový konflikt,
zlepšili sa bezpecnostné pomery, zmenila politická situácia a podobne. V roku 2001 sa
do svojej vlasti napríklad vrátila viac ako milión obyvatelov Eritrey, 80 000 utecencov z
Bosny, 42 000 z Burundi, 267 000 utecencov z Afriky a 160 000 obyvatelov bývalej
juhoslovanskej republiky Macedónie. Rovnako na celom svete mierne poklesol aj pocet
žiadatelov o azyl. Prevažná väcšina utecencov hladá a nachádza útocisko v susedných
krajinách v tretom svete a želá si návrat domov, len co to bude možné. Dobrovolný
návrat do vlasti sa vždy považoval za poslednú etapu procesu normalizácie v krajine.
Toto riešenie možno využit po znovunastolení mieru a stability, dnes sa hromadné
návraty uskutocnujú väcšinou aj uprostred tohoto procesu a utecenci sami zohrávajú
pri nastolení mieru a stability vo svojej krajine dôležitú úlohu. Iba malá cast utecencov
sa v prvej azylovej krajine necíti úplne bezpecne a hladá možnost usadit sa v inej –
tzv. tretej krajine. Niektorí z týchto utecencov sa dokážu plne zapojit do života vo
svojom novom domove a stávajú sa plnohodnotnými obcanmi štátu, ktorý im poskytol
útocisko. V súcasnosti rozhodne nemožno hovorit o masívnom prívale utecencov, ktorí
by ohrozovali našu krajinu. Ako už bolo uvedené, v rozpätí desiatich rokov (od roku
1992 do koncu roku 2002) požiadalo na Slovensku o azyl 23 018 ludí. Pre porovnanie –
Vo Velkej Británii požiadalo o azyl 88 300 ludí iba pocas roku 2001 , v Nemecku to bolo
88 290 ludí a v Ceskej republike v roku 2001 zaznamenali 18 090 žiadostí o azyl.
Oproti iným západo-európskym krajinám teda Slovensko zatial stojí na okraji záujmu
utecencov. Je možné že casom sa táto situácia bude menit a pocet žiadatelov o azyl sa
bude zvyšovat aj v našej krajine. Nemalo by to však vyvolávat zbytocné obavy.
Dostatocná starostlivost o utecencov a poskytovanie azylu prenasledovaným ludom je
jedným z predpokladov nášho zaradenia medzi vyspelé a demokratické štáty Európy.
Podanie pomocnej ruky ludom v núdzi je cinom postaveným na najdôležitejších
ludských hodnotách, ktoré sa naša krajina snaží naplnat a preto nepredstavuje pomoc
utecencom pre našu spolocnost žiadne ohrozenie, ale naopak – posilnuje jej kultúrne a
morálne základy. Co poviete na fakt, že ázijskí, tureckí a srbskí pristahovalci na
Slovensku sa snažia všeobecne vyhýbat danovej povinnosti, neplatia clá (radšej
podplatia colníka), snažia sa nakupovat tovar bez DPH, danové kontroly nie sú
úspešné, kedže dotycní sa robia, že nerozumejú po slovensky ?
Nemôžme odsudzovat všetkých pristahovalcov na základe akýchsi mýtov a fám.
Každý trestný cin musí byt dokázaný a spravodlivo potrestaný musí byt jeho vinník, nie
celá skupina obyvatelstva. Podvodníci a ludia obchádzajúci zákony sa nájdu všade.
Neexistuje žiadny dôkaz, že by ich malo byt medzi pristahovalcami viac ako medzi
ludmi, ktorí sa narodili na Slovensku. Najväcšie ekonomické podvody, tunelovanie,
okrádanie štátu a jeho obcanov o obrovské sumy penazí – nic z toho nezaprícinili
pristahovalci. Aj medzi slovenskými drobnými obchodníkmi a podnikatelmi sa nájde
dost takých, ktorí sa vyhýbajú danovej povinnosti, nakupujú tovar bez DPH, podplácajú
colníkov a obchádzajú danové kontroly. Je vecou našej legislatívy a orgánov cinných v
trestnom konaní, aby takémuto jednaniu niektorých osôb zamedzili – bez ohladu na to
ci ide o doma narodených Slovákov, alebo pristahovalcov. Nemôžme však odsudzovat
všetkých pristahovalcov na základe akýchsi mýtov a fám. Každý trestný cin musí byt
dokázaný a spravodlivo potrestaný musí byt jeho vinník, nie celá skupina obyvatelstva.
Sami by sme predsa tiež nechceli, aby kvôli rôznym podvodníkom, ktorý majú „poctivý“
slovenský pôvod, niekto odsudzoval celý slovenský národ a oznacoval ho ako „bandu
zlodejov“. Mnohí obchodníci - pristahovalci sa venujú na našom území poctivému
podnikaniu a prispievajú tak k rozvíjaniu slovenskej ekonomiky.
________________________________________ __________________________
Zaujmav linky k refertu: