ÚSTNA ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ

ÚSTNA ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ

- predstavuje všetky prejavy ľudu, ktoré sa zachovali tradovaním
ÚĽS vznikala od najstarších čias, šírila sa ústnym podaním, autori sú neznámi. Do ľudovej kultúry, folklóru, patrí aj hudba, tanec, architektúra, výtvarníctvo, obrady, kroje – teda všetky druhy ľudových prejavov. Ľudová slovesnosť a folklór sú prejavmi hmotnej i duchovnej kultúry národa, ľudu. Do ľudovej slovesnosti patria lyrické, epické, dramatické, prozaické i veršované útvary. ÚĽS ovplyvnila umelú literatúru svojimi námetmi, jazykom, ale aj svojou formou.
- útvary lyriky: – piesne (pracovné – vznikli za nevoľníctva – Sadaj, slnko, sadaj, obradné, krstenecké, plačky, uspávanky, ľúbostné, trávnice, valašské, s historickým námetom – napr. o Matejovi Korvínovi, zbojnícke – najmä o Jurovi Jánošíkovi, vojenské, regrútske, protiturecké, historické spevy a piesne – u nás nie – napr. O rytieroch okrúhleho stola, Pieseň o Sidovi, O Tristanovi a Izolde, Pieseň o Nibelungoch, Byliny,..)
– balady
- útvary epiky: a) malé: veršované – vyčítanky, rečňovanky, hádanky a inotaje
neveršované – príslovia, porekadlá, pranostiky
príslovie – vzniká na základe dlhodobého pozorovania a vyplýva z nehi ponaučenie (Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne; Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom; Bez práce nie sú koláče) porekadlo – z neho nevyplýva ponaučenie (My o koze, ty o voze; Akoby hrach na stenu hádzal; My o vlku a vlk za humnami)
pranostika – vzniká na základe dlhodobého pozorovania kolobehu života, týkajú sa počasia (Katarína na ľade a Vianoce na blate; Marec, poberaj sa starec; Na Nový rok o slepačí krok; Martin na bielom koni)
b) veľké: – rozprávky (zvieracie, čarovné, legendové, žartovné a fantastické – o Popolvárovi, Valibukovi – realistické, dobrodružné, novelistické – O troch grošoch, Prorok rak – humoristické, satirické – kocúrkovské rozprávky)
– povesti (miestne a historické – Matej Korvín, Turci – satirické, humorné, legendové)

Ľudová slovesnosť má svoj pôvod ešte v predtriednej spoločnosti. Bola spojená s rôznymi magickými obradmi (zaklínania, zariekania).
Stredovek – pod vplyvom kresťanstva tento druh folklóru zanikal a nahradil ho kalendárny obradový folklór (obradné piesne, zariekania, zaklínania, hádanky, príslovia, porekadlá), dramatické prejavy (koledy s betlehemom) a rodinný folklór (svadobné a pohrebné piesne). Z prozaických útvarov sa rozvíjali najmä ľudová rozprávka (o drakoch), báje (o vzniku sveta, o vílach, vodných mužoch), zvieracie rozprávky a bájky, miestne povesti (o Tatároch, hradoch, pokladoch).
Humanizmus – vznikalo mnoho povestí spojených s „dobrým a spravodlivým“ kráľom Matejom Korvínom (O kráľovi Matyášovi a bačovi),
– veršované epiká a balady spojené s nájazdami Turkov (povesť O Vavrovi Brezuľovi, pieseň Belehrad, turecké pomezí, balada Rabovali Turci, až do Bielej Hory,..),
– regrútske a vojenské piesne (Utekajte chlapci hore dolinami),
– zvieracie, legendové (O putovaní Petra s Kristom), čarovné rozprávky, miestne povesti.
Barok – stupňuje sa nátlak na ľudí – sociálne piesne (Sadaj, slnko, sadaj)
– piesne, rozprávky so zbojníckou tematikou (Jánošík) – boj proti pánom, sympatie k zbojníkom
Romantizmus
Štúrovci mali za cieľ oslobodiť slovenský národ, chceli, aby sa národ vzdelával. Na to ho ale literatúra musela zaujímať, t.j. musela vychádzať z jeho prostredia. Ich cieľom teda bolo umelú literatúru približovať chápaniu širokých vrstiev. (Súvisí to s celkovou orientáciou doby na široké ľudové vrstvy, ktoré sa v boji proti feudalizmu stávali spojencami buržoázie.) Poézia štúrovcov sa stala ľudovou nielen svojím jazykom, ale aj umeleckým zameraním, priniesla nového ľudového hrdinu. Inšpirovala sa ľudovými revolučnými tradíciami, životom obyčajných ľudí, prírodou. Štúrovci si vyberali také postavy, ktoré by najplnšie predstavovali ich ideál. Obľúbili si najmä baladu. ĽS je podkladom ich poézie. Podľa štúrovcov mala byť poézia výrazom básnikovej individuálnosti a národného charakteru.
Okrem poézie zaznamenávala vzostup aj próza, najmä historické povesti.