Ústavné právo súdu

Ústavné právo súdu
Výkon súdnictva v Slovenskej republike sa opiera o ústavou ustanovené zásady:
nezávislosti, nestrannosti, oddelenosti súdov na všetkých stupnoch od iných štátnych
orgánov, senátneho rozhodovania.
Súdami v Slovenskej republike sú: Najvyšší súd SR a ostatné súdy, ktorými sú –
krajské súdy, okresné súdy /obvodné súdy v Bratislave/ a vojenské súdy /obvodové a
vyššie/. 1) Úlohou súdov je najmä: rozhodovat v obciansko-právnych a
trestno-právnych veciach. Súdy rozhodujú o právach, povinnostiach a právom
chránených záujmoch fyzických a právnických osôb a štátu, pokial zákon neustanovuje
inak a tiež rozhodovat o vine obžalovaného a ukladajú zákonom ustanovené tresty,
prípadne iné opatrenia. 2) Organizácia súdov a konanie pred nimi sú upravené v
osobitných zákonoch. Vo vztahu ku konaniu pred súdom upravuje ústava v cl. 46 až 50
nasledujúce zásady a oprávnenia:
a) právo domáhat sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde,
b) nikoho nemožno odnat jeho zákonnému sudcovi,
c) právo na prejednanie svojej veci verejne, bez zbytocných prietahov a v jeho
prítomnosti s možnostou vyjadrit sa ku všetkým vykonávaným dôkazom,
d) právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi od zaciatku konania, vrátane práva na
tlmocníka,
e) zásada rovnosti všetkých úcastníkov v konaní pred súdmi,
f) prezumpcia neviny, kým súd nevysloví právoplatným odsúdzujúcim rozsudkom jeho
vinu,
g) právo odopriet výpoved,
h) právo obvineného, aby mu bol poskytnutý cas a možnost na prípravu obhajoby a
aby sa mohol obhajovat sám alebo prostredníctvom obhajcu,
i) zásada výlucného rozhodovania súdu o vine a treste za trestné ciny,
j) zásada nemožnosti trestne stíhat za cin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený alebo
oslobodený spod obžaloby,
k) zásada trestnosti cinu a ukladania trestu podla zákona úcinneho v case, ked bol cin
spáchaný /zákaz retroaktivity/.
Diskusie o zavedení správneho súdnictva po r. 1990 vyústili do jeho zriadenia,
ovšem bez vytvárania špecializovaného správneho súdnictva. Výkon správneho
súdnictva sa zaradil do sústavy všeobecných súdov. V súcasnej dobe sa výkon
správneho súdnictva realizuje na základe týchto hlavných postulátoch vyplývajúcich zo
zákona c.99/1963 Zb. v platnom znení:
1) Ústavný základ správneho súdnictva je zakotvený v cl.
46 ods.2 Ústavy SR, podla ktorého má každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach
ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátit na súdy, aby preskúmal
zákonnost takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z ústavy a tiež ustanovení
par.3 zákona c. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a tiež z par. 224 Obcianskeho
súdneho poriadku jasne nevyplýva, ci súd preskúmava až právoplatné rozhodnutie, ale
vstupuje do konania v rámci možností oprávnených prostriedkov. Na túto otázku dáva
jednoznacnú odpoved ustanovenie par. 247 ods.2 Obcianskeho súdneho poriadku,
ktorý ustanovuje podrobnosti o rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych
orgánov.
2) Druhou zásadou je, že zákonnost právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy
preskúmavajú v prvom rade súdy. Toto konštatovanie neplatí len vtedy, ak zákon
ustanoví, že súd takéto rozhodnutia nepreskúmava. Obciansky súdny poriadok
vymedzuje 4 okruhy vecí, kedy súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych
orgánov:
a) Rozhodnutia, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti fyzickej
alebo právnickej osoby. Sú to najmä:
- všeobecne záväzné akty,
- rozhodnutia organizacnej povahy,
- rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal.
b) Súdy dalej nepreskúmavajú tieto Obcianskym súdnym poriadkom ustanovené
rozhodnutia:
- rozhodnutia, ktoré sa preskúmavajú v rámci postupu pri rozhodovaní oprávných
prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov alebo podla
všeobecných ustanovení Obcianskeho súdneho poriadku,
- rozhodnutia správnych orgánov v obciansko-právnych a obchodno-právnych veciach,
v ktorých správny orgán vystupuje v mene štátu ako vlastníka alebo úcastníka
právneho vztahu,
- rozhodnutia orgánov vojenskej správy, ktoré sa vydali na prípravu a plnenie úloh za
brannej pohotovosti štátu,
- rozkazy funkcionárov ozbrojených síl a ozbrojených zborov,
- rozhodnutia správnych orgánov predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy
vcítane rozhodnutí o poriadkových pokutách ,
- rozhodnutia správnych orgánov v disciplinárnych trestoch príslušníkov ozbrojených síl
a ozbrojených zborov, pokial sa nimi neobmedzuje osobná sloboda alebo pokial nemajú
za následok zánik služobného vztahu, dalej odsúdených v nápravno-výchovných
ústavoch, ako aj obvinených vo výkone väzby,
- rozhodnutia, ktorých vydanie závisí od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo
technického stavu vecí, pokial sami o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu
povolania, zamestnania alebo podnikatelskej alebo inej hospodárskej cinnosti,
- rozhodnutia o nepriznaní alebo odnatí odbornej spôsobilosti fyzickým osobám, pokial
sami o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania,
- rozhodnutia o žiadosti na plnenie, na ktoré nie je nárok alebo o žiadostiach o
odstránenie tvrdosti zákona, najmä rozhodnutia financných orgánov o úlavách na
odvodoch, daniach a poplatkoch,
- rozhodnutia, ktorými sa zamietli žiadosti o povolenie výnimiek z bezpecnostných
predpisov a z technických noriem.
c) Okrem už vypocítaných rozhodnutí sú z preskúmavania súdom vylúcené
rozhodnutia správnych orgánov vydaných na základe ustanovení, ktoré obsahuje
príloha A Obcianskeho súdneho poriadku. Táto príloha vypocítava 50 rozhodnutí
vyplývajúcich z 36 zákonov a iných právnych predpisov, ked je vylúcená možnost
domáhat sa, aby rozhodnutie správneho orgánu preskúmal súd.
d) Podla ustanovenia par. 248 ods. 3 môže byt z preskúmania súdom vylúcené aj
dalšie rozhodnutia, ktorých preskúmanie vylúcia osobitné zákony.
Z hladiska ochrany základných práv je v Ústave SR dôležité ustanovenie v cl. 46 ods.
2. Podla neho: „Z právomoci súdu však nesmie byt vylúcené preskúmanie rozhodnutí
týkajúcich sa základných práv a slobôd.".
________________________________________ __________________________
Zdroje: