Úsmev Mony Lisy

Úsmev na tvári Mony Lisy je taký záhadný, že zmizne, keď sa na neho pozriete priamo. Milovníci umenia, ktorých slávne La Gioconda už päťsto rokov fascinuje neurčitým výrazom v tvári , sa pýtajú: je to úsmev veselý alebo smutný? A je to vôbec úsmev?

Profesorka Harvardskej univerzity Margaret Livingstonová vo svojej štúdii rieši, prečo sa úsmev objaví, keď sa človek pozerá na iné časti obrazu. Vzhľadom na spôsob maľby sa totiž uplatnia výhody toho typu videnia, ktoré je schopné zachytiť aj tiene.

Technika, ktorú Leonardo da Vinci použil pre záhadný úsmev dámy, teda vyžaduje periférne videnie. Úsmev zmizne, keď naňho človek zameria zrak, a to preto, že v tú chvíľu používa centrálne alebo priame videnie. Je síce výborné na zachytenie detailu, ale málo vhodné na zachytenie tieňov.

Čím viac sa človek upreto pozerá pred seba, tým menej sa uplatňuje periférne videnie. Je to ako, keď sa niekto sústredí na jedno písmeno v texte. Potom je ťažké zachytiť ostatné, a to i keď sú veľmi blízko pozorovanému.

Rovnaký princíp použil podľa Livingstonovej da Vinci na obraze. Úsmev je zrejmý, len ak sa pozorovateľ pozerá Mone Lise do očí, alebo kamkoľvek inde na jej tvár. Mona Lisa, ktorú Leonardo da Vinci namaľoval okolo roku 1500, je predmetom záujmu milovníkov umenia pre svoj záhadný úsmev už päť storočí.