Zelenú jar, slnečné leto a mokrú jeseň opäť vystriedala studená biela zima. Dažďové mraky jesene vyhnalo zubaté slniečko.
Štipľavý mráz farbí nosy a líca ľudí načerveno a okná budov zdobí najrozmanitejšími a najoriginálnejšími vzormi. Chodníky sa obliekajú do svadobných šiat a ich neúhľadné mláky sa menia na trblietavé zrkadlá. Kabáty ľudí zasypávajú vločky padajúceho snehu. Chladné ovzdušie je nepohostinné aj pre lesné tvory, ktoré sa ukladajú na zimný spánok. Príroda zaspáva pod bielou perinou snehu.
V holých korunách stromov nepočuť hašterivý štebot vtákov. Odleteli za teplom do diaľav ešte v jeseni. Kde - tu však môžeme zazrieť vrabce, sýkorky, či čierne havrany ako si odzobkávajú z omrviniek, ktoré si našli len veľmi ťažko. Sýkorkám deti vešajú na stromy kúsky loja a vrabce sa ponevierajú okolo odpadkových košov a striehnu na to, čo by sa dalo zjesť.
Na lúkach a dvoroch sa objavujú typickí strážcovia zimy – snehuliaci. Dívajú sa na svet cez uhlíkové oči, čerstvý vzduch zimy dýchajú cez nos z mrkvy a ich biely kabát dotvárajú čierne gombíky. Vyčarujú úsmev na tváričkách detí i dospelých.
Atmosféru zimy dotvárajú tóny vianočných kolied, ktoré neodmysliteľne patria k Vianociam. Nočné ulice rozžiaruje farebný jas vianočných stromčekov z okien domov. Túto nádheru ešte umocňuje odraz farebných svetielok v drobných kryštálikoch snehu. Ľudia sa n seba usmievajú viac ako v iné obdobia roku. Sú k sebe zrazu láskavejší, tolerantnejší, milší i ohľaduplnejší. Mestá sú naplnené láskou a porozumením. Svet sa zdá byť veselší.
Autor: Lukáš Olos 8.A