4.1 Odborová organizácia
Odborová organizácia je združenie odborovo organizovaných zamestnancov.
Zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku.
Odborový orgán (§ 39 ods. 1) je orgán odborovo organizovaných
zamestnancov. Pri kolektívnom vyjednávaní zastupuje záujmy všetkých
zamestnancov.
Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá
upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a
podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami,
vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou
organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie,
ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento
zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z
ich ustanovení nevyplýva,
že sa od nich nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej
zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné
nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Pracovná zmluva je neplatná v
tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než
kolektívna zmluva.
Postup pri uzatváraní kolektívnych zmlúv ustanovuje osobitný predpis.
Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie,
musí zamestnávateľ v prípadoch týkajúcich sa všetkých alebo väčšieho
počtu zamestnancov, ak všeobecne záväzné právne predpisy alebo
kolektívna zmluva vyžadujú prerokovanie alebo súhlas odborového orgánu,
plniť tieto povinnosti k príslušným orgánom všetkých zúčastnených
odborových organizácií, ak sa s nimi nedohodne inak. Ak sa orgány
všetkých zúčastnených odborových organizácií nedohodnú najneskôr do 15
dní od požiadania, či súhlas
udelia, alebo nie, je rozhodujúce stanovisko orgánu odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa.
Ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako aj pre dojednávanie
kolektívnych zmlúv s tým, že v mene kolektívu zamestnancov môžu
príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa vystupovať a konať
s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo
vzájomnej zhode, ak sa medzi sebou a so zamestnávateľom nedohodnú inak.
Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie,
vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch
týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov príslušný odborový orgán
odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec členom.
V prípade uvedenom v odseku 3 vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a
obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa zamestnanca, ktorý nie je
odborovo organizovaný, orgán odborovej organizácie s najväčším
počtom členov u zamestnávateľa, ak zamestnanec neurčí inak.
5. Orgánny činné v procese ukončenia pracovného pomeru
5.1 Národný úrad práce
Zriaďuje sa Národný úrad práce ako verejnoprávna
inštitúcia na zabezpečenie ústavného práva občanov na zamestnanie.
Národný úrad práce je právnická osoba.
Sídlom Národného úradu práce je Bratislava.
Národný úrad práce vykonáva svoju činnosť samosprávnymi orgánmi a výkonnými orgánmi.
5.2 Evidencia nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie
Evidencia nezamestnaných občanov hľadajúcich
zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných“) obsahuje najmä
a) meno, priezvisko a titul
b) rodné číslo
c) adresu trvalého pobytu
d) dátum prihlásenie ako platiteľa príspevku na poistenie v nezamestnanosti
e) dobu trvania zamestnania a dobu povinnosti platiť príspevok
f) dátum a dôvod skončenia posledného zamestnania alebo dátum skončenia školy
g) posledné zamestnanie (číslo a názov podľa klasifikácie zamestnaní) vrátane popisu vykonávaných činností a dobu praxe
h) záznamy o kontaktoch nezamestnaného občana hľadajúceho zamestnanie s okresným úradom práce(dátum a obsah)
ch) dobu,, počas ktorej evidovaný nezamestnaný nemôže bezprostredne
nastúpiť do zamestnania z dôvodu rekvalifikácie, pracovnej
rehabilitácie zabezpečovanej okrasným úradom práce, dočasnej pracovnej
neschopnosti alebo z dôvodu poberania peňažnej pomoci v materstve,
i) výšku podpory v nezamestnanosti a dobu jej poskytovania
j) dátum a dôvod vyradenia z evidencie nezamestnaných