ukončenie pracovného vzťahu

3.13 Odstupné a odchodné

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých
istých dôvodov, a zamestnankyni, s ktorou zamestnávateľ skončí pracovný
pomer v dôsledku uplatnenia zákazu

niektorých prác a pracovísk pre ženy, patrí pri skončení pracovného
pomeru odstupné najmenej v sume dvojnásobku ich priemerného mesačného
zárobku podľa § 134.

Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému
zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru
pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný
vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Pomerná časť odstupného sa
určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do
uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.


Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách
alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a
povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa
tohto zákona.


Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v
najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy,
ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate
odstupného inak.


Pri prvom skončení pracovného pomeru, po nadobudnutí nároku na starobný
dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov patrí
zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného
zárobku podľa § 134. Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru


Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej lehote alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.


Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný
pomer okamžite alebo v skúšobnej lehote a zamestnávateľ mu oznámil, že
trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa
nekončí.


Ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody,
ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na
ďalšom vykonávaní práce.


Ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá
na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa
zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer
sa skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,

c) bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej lehote, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.


Zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi uplatňovať náhradu škody v prípadoch ustanovených v odseku 3.


Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním
neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej lehote a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je
povinný mu poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v
sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že
trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného
pomeru.


Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho
povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane
znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri
svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto
čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký
zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.


Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec
netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so
zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer
skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej lehote, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.


V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú
dobu dvoch mesiacov.


Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri
posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri
neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ
nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.
3.14 Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.


Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný
pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že
trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa
nekončí.


Ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody,
ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na
ďalšom vykonávaní práce.


Ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá
na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa
zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný
pomer sa skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,

c) bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.


Zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi uplatňovať náhradu škody v prípadoch ustanovených v odseku 3.


Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním
neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd
rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby
zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi

poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať
v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.


Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy, presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho
povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane
znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri
svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto
čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký
zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.


Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá
na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so
zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer
skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.


V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú
dobu dvoch mesiacov.


Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri
posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri
neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ
nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.

4. Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru

Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným
odborovým orgánom, inak sú neplatné.


Členovi príslušného odborového orgánu, ktorý je oprávnený
spolurozhodovať so zamestnávateľom v čase jeho funkčného obdobia a v
dobe jedného roka po jeho skončení, môže zamestnávateľ dať výpoveď
alebo okamžite s ním skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim
súhlasom príslušného odborového orgánu; inak sú neplatné. Ak
príslušný odborový orgán odmietol udeliť predchádzajúci súhlas k
výpovedi alebo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, zamestnávateľ
má právo v lehote 30 dní požiadať príslušný inšpektorát práce o súhlas
k výpovedi alebo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.


Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas podľa odseku 2 len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.


S inými prípadmi skončenia pracovného pomeru, ako sú uvedené v odseku
1, je zamestnávateľ povinný oboznámiť príslušný odborový orgán v
lehotách s ním dohodnutých.