1. Základné definovanie
1.1 Zamestnávateľ
Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva
aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje
osobitný predpis, aj odborných pracovných vzťahoch.
Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má
zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj
organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy
alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom
pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčastne jeho
organizačná jednotka a naopak.
So zamestnancom, ktorý je štatutárnym orgánom, dohodne podmienky podľa
§ 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho
ako štatutárny orgán ustanovila.
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v
pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vzniká narodením. Túto
spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v pracovnoprávnych
vzťahoch ako zamestnávateľ vzniká dovŕšením 18 rokov veku; dovtedy za
ňu koná zákonný zástupca.
V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za
zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán;
zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu
robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci
zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení
ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony
vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.
Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby
robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V
písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného
zamestnanca.
Vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorými sú jeho orgány (odsek 1),
ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na
jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a
ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa
pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
Právne úkony štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1
a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda
práva a povinnosti.
Ak štatutárny orgán alebo poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom
v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony
zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento
štatutárny orgán alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil.
To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý
na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený.
1.2 Zamestnanec
Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak
to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch
vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu
alebo za odmenu.
Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a
povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, ak ďalej
nie je ustanovené inak, dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku;
zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý
by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.
Zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku.
Fyzická osoba, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, môže výnimočne vykonávať
ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú jej
zdravie, bezpečnosť, jej ďalší vývoj alebo školskú dochádzku pri
a) účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,
b) športových podujatiach,
c) reklamných činnostiach.
Fyzickej osobe, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, výkon ľahkých prác
povoľuje príslušný inšpektorát práce po dohode s orgánom na ochranu
zdravia. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa
ľahké práce môžu vykonávať.