Tropické daždové pralesy a ich využitie

Tropické daždové pralesy a ich využitie
Tropické daždové pralesy
Spôsoby využívania a problémy ich ochrany
Február 2002
Obsah
ÚVOD 3
VYMEDZENIE ÚZEMIA 3
HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA OBLASTÍ 4
STRUCNÝ POPIS DAŽDOVÝCH PRALESOV NA JEDNOTLIVÝCH KONTINTOCH 6
KLIMATICKÉ POMERY V TDP 8
PÔDA V TDP 9
RASTLINSTVO V TDP 10
NIEKTORÉ DRUHY ŽIVOCÍCHOV V TDP 13
GEOLOGICKÝ VÝVOJ TDP 14
HYDROLOGICKÝ POPIS OBLASTÍ. 15
VYUŽITIE DAŽDOVÝCH PRALESOV 16
OCHRANA TDP 17
AKO BY MOHLO SLOVENSKO POMÔCT? 19
ZÁVER 20
POUŽITÁ LITERATÚRA 20
OBRAZOVÁ PRÍLOHA 21
ÚVOD
V tejto práci som sa zameral hlavne na význam tropických daždových pralesov (TDP),
ako sa prales využíva a ochranuje, pretože to je v dnešnom svete rozhodujúce. Venoval
som sa územiam, kde sa TDP vyskytujú a snažil som sa podrobne ich charakterizovat.
Popísal som rastlinstvo v akej pestrosti sa vyskytuje a ako velká diverzita druhov
rastlín a živocíchov naozaj v TDP existuje. TDP majú velký význam aj z medicínskeho
hladiska, lebo je to ešte málo preskúmané územie a môžu sa tu vyskytovat lieky, alebo
zdroje na výrobu liekov proti mnohým civilizacným chorobám. V tejto práci vám chcem
ukázat aký nenahraditelný význam má prales pre celé ludstvo a život na Zemi. Dnom
co dnom sa zmenšuje kvôli lahostajným potrebám ludí a konzumnému spôsobu života
aký vedú. Uviedol som problémy využívania a formy ochrany. Hlavne som chcel
poukázat na to, ako sa TDP drancuje a snaha ludstva bojovat za jeho ochranu a možno
i záchranu nie je dostatocná.
VYMEDZENIE ÚZEMIA
Daždové pralesy sa vyskytujú v troch hlavných oblastiach.
1. Oblast povodia rieky Orinoko a rieky Amazon - je to najväcšia súvislá plocha, a na
Stredoamerickej šiji. Taktiež v malom množstve sa daždový prales nachádza na
východnom pobreží Brazílie ale tu už prebieha rapídne odlesnovanie. Daždový prales
môžeme nájst aj na hranici Argentíny a Paraguaju.
2. Oblast povodia riek Kongo a Niger a východné pobrežie Madagaskaru - prales
obklopuje celý Guinejský záliv a pokracuje až k Viktorinmu jazeru. Najmenej
ovplyvnený prales je zatial v povodí Konga, najviac je postihnutý prales v povodí
Nigeru a v štátoch Sierra Leone, Pobrežie Slonoviny a v Ghane.
3. Oblast indomalajská - prales sa tu vyskytuje vo viacerých oblastiach, v Indii na
západnom pobreží. Pralesy sa nachádzajú aj v monzúnovej oblasti a prechádzajú do
povodia rieky Mekong, na Filipínach, Borneu a v Indonézii.
Daždový prales dosahuje až na východné pobrežie austrálskeho Queenslandu.
HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA OBLASTÍ
Latinská Amerika - je najmladším regiónom na svete, lebo 45% všetkých obyvatelov
tvorí mládež vo veku 15 rokov. Etnická skladba obyvatelstva odráža hlavné historické
osídlovacie procesy. Pôvodní obyvatelia sa hojne miešali s pristahovalcami, takže je
tam vela miešancov. V oblasti TDP žijú Indiáni, Mestici a Africania.
Vhodné klimatické podmienky na väcšine územia Strednej Ameriky umožnujú
pestovanie tropických plodín po celý rok. Najväcším štátom je Mexiko. Hospodárstvo
štátu sa zakladá na tažbe nerastných surovín, polnohospodárskej cinnosti a na
spracovatelskom priemysle. Väcšina vytažených nerastných surovín sa vyváža v málo
spracovanom stave. Na plantážach sa pestuje cukrová repa, bavlník, sisal, tabak,
kakaovník, kávovník, a vela druhov ovocia a zeleniny.
Brazília
Na rozsiahlom území je vela nerastných surovín, ale zásoby palív sú nedostatocné.
Prevláda polnohospodárstvo a Brazília je na 2. mieste v chove dobytka.
Základom vývozu sú priemyselné výrobky, potom káva, sója, kakao, bavlna, cukor.
Andské štáty - Ekvádor, Bolívia, Peru. Hlavným hospodárskym odvetvím je tažobný
priemysel, hutníctvo, strojárstvo. Významný je kožiarsky, potravinársky a textilný
priemysel.
Polnohospodárstvo sa orientuje na pestovanie pšenice, jacmena, kukurice, vinnej révy,
cukrovej trstiny.
V oblasti TDP sa taží mangán, bauxit, zlato, cín, diamanty, železo, ropa, plyn,
Doprava je dobre vybudovaná, absencia vlakovej dopravy je v povodí Amazonky, v
Bolívii nie je dobre vybudovaná infraštruktúra dopravy akéhokolvek druhu. Lodná
doprava je na kvalitnej úrovni, okrem Amazonky môžu velké lode splavovat aj Orinoko
a Magdalénu. Najbližšie letiská v Bogote a v Caracase. Vela ciest bolo postavených
kvôli priemyslu, ale tieto cesty nie sú kvalitné.
Najviac zaludnené oblasti sú na severe južnej Ameriky, ako okolie Caracasu, Medelinu,
Bogoty. Vnútrozemie nie je tak obývané ako prímorské oblasti.
V strednej Amerike sa taží striebro, zlato, zinok, železo, med.
Doprava je tiež na dobrej úrovni, ale vlaková doprava je vybudovaná len na území
Mexika. Velké letiská sú v Mexico City a v Paname. Velké Prístavy sú v Paname a
Veracruze.
Zaludnené sú oblasti Mexico City, San Salvador, Guatemala.
V Afrike sú to štáty okolo Guinejského zálivu a Kongo a Zair. Sú tu znacné zásoby
nerastných surovín. Využívajú sa energetické zdroje riek Volta a Niger.
Pre miestnu potrebu sa pestuje ryža, kukurica, proso, bavlník, kakaovník a podzemnica
olejná, kávovník.
Taží sa tu ropa, zemný plyn, mangán, urán, diamanty, zlato a cín.
Obyvatelia sú negroidného pôvodu, ktorí vyznávajú viacero náboženstiev od vlastných
lokálnych náboženstiev až po islam a krestanstvo.
Doprava je v okolí zálivu vybudovaná dobre, tiež je tu vlaková doprava. Lodná doprava
je po rieke Niger, Congo, Chari a Logone. Letecká doprava je zastúpená v Lagoši a v
Accre. V Zaire má doprava slabú úroven. Zaludnený je Guinejský záliv hlavne
Nigeria-Lagos, kde je cez 100 miliónov ludí.
Sociálna, zdravotná, osvetová stránka je zlá. Pomoc prichádza casto zo zahranicia vo
forme prístrojov, kvalifikovaného personálu a financnej pomoci.
Ázia
- sú tu zastúpené monzúnové štáty a Indonézia s Filipínami.
Ludia v týchto krajinách sú hlavne zástupcovia žltej rasy. Sústredujú sa v oblastiach
kde prichádza pravidelne monzún, lebo ten im zabezpecuje všetko. Velmi casto tam
dochádza k prírodným katastrofám.
Tieto štáty ponúkajú svoju lacnú pracovnú silu západnému svetu, ale cast z nich sa už
dlhší cas orientuje na výrobu elektroniky a hospodársky sa rozvíjajú. Hovoríme im aj
ázijské tigre. Taží sa tu cín, ropa, nikel, priemysel elektronický, chemický, textilný je na
vysokej úrovni.
Pestuje sa hlavne ryža, kukurica, pšenica, bavlník, caj, koreniny, palma olejná, kokos
Zo živocíšnej výroby sa chovajú prasce, dobytok.
Doprava je dobre rozvinutá v Indii, kde sú aj železnice a letisko v Bombay a prístavy v
Bombay a Madrase. Lodná doprava je po rieke Ganga, Indus a Mekong. V tejto casti je
známe letisko v Bankoku, Singapúre a v Manile.
Na ostrove Borneo je cestná doprava len po pobreží.
India je velmi zaludnená v mnohých centrách. Ludia sa hlavne sústredujú pri riekach a
v Bengálskom zálive. STRUCNÝ POPIS DAŽDOVÝCH PRALESOV NA JEDNOTLIVÝCH
KONTINTOCH
Krajinou tropického pralesa je rovníkové pásmo zemegule, kde vládne tropické
podnebie. Toto sa vyznacuje vysokými priemernými rocnými teplotami v rozmedzí
24-30 °C a miernym výkyvom teplôt 2-8 °C.
Predstave bujného a nepreniknutelného pralesa zodpovedá vecne zelený a ciastocne
opadavý tropický prales. Ked vojdeme do vnútra pralesa zaujme nás, že celý priestor je
vyplnený niekolkými poschodiami rastlinstva, ktoré nebývajú na tej istej úrovni.
Najvyššie vždy cnie niekolko vysokých stromov (50-60m), pod nimi rozkladá svoje
koruny velké množstvo stromov nižších (30-50m), ešte nižšie je opät menší pocet
stromov nízkych.
Takéto zelené daždové pralesy sú hojne zastúpené v Južnej Amerike, Afrike, Azii a
menej už v Austrálii.
V Južnej Amerike je najrozlahlejšou oblastou vždy zelených pralesov povodie
Amazonky, rieky Parana a krajina pri pramenoch rieky Orinoko.
Teplota je tu velmi vysoká, takisto aj vlhkost (cez 90%) pri každodenných zrážkach
(rocne je to až 3000-4000mm).Tieto pralesy v sebe skrývajú hojné množstvo
rastlinstva a živocíšstva. Na brehoch rastú pocetné druhy paliem (Phytelephes).
Najvyššie poschodie pralesa tvoria hospodársky cenné listnáce ako štíhle juvie
(Bertholettia) ktorých semená sú známe ako para-orechy. Hospodársky velmi
významné sú aj listnaté stromy Havea, z ktorých sa vyrába akostný kaucuk. V podraste
môžeme nájst machy, tienové byliny, drobné a stromové paprade. Vetvy a kmene
stromov zdobia pocetné druhy orchideí, bromélií a kaktusov. V tônach a zátocinách
môžeme nájst listy Victoria Regia, ktorá sa pestuje aj v európskych botanických
skleníkoch. Celkovo sa v brazílskych pralesoch vyskytuje asi 4000 druhov rôznych
drevín.
Pralesom brazílskym sa velmi podobajú aj vlhké tropické lesy na západoindických
ostrovoch a na východnom pobreží Strednej Ameriky a na severovýchode Južnej
Ameriky. Tu sú zvlášt zastúpené palmy (palma královská), cykasy, stromovité paprade
a pestré begónie. Na rozdiel od brazílskych pralesov sa tu však cicavce, zvlášt hlodavce
vyskytujú málo. Pocetné sú tu len netopiere. Inak tu žije vtáctvo a mäkkýše v hojnom
pocte.
Dalšia rozsiahla oblast vlhkých tropických pralesov sa rozkladá v Afrike. Tu sú zrážky
nižšie ako v povodí Amazonky a sú tu väcšie rozdiely v klíme pocas roka. Na rozdiel od
brazílskych pralesov sú daždové pralesy zvlášt v povodí rieky Konga zložené z
pomerne pocetných druhov drevín a pripomínajú stlporadie s mohutným kmenmi na
vrchole s hustými korunami, pod ktorými je vždy vlhko a šero. Nápadné je malé
množstvo lian. Hojná je palma olejná. Rastú tu aj kaucukodárne stromy a iné dreviny
poskytujúce drahé drevo (mahagónové, santalové, atd).
Oproti západoafrickým daždovým pralesom sú odlišné vždy zelené pralesy na východe
Madagaskaru, kde sa vyskytujú pocetné druhy poloopíc, ako lemuri, ale chýbaju tu
cicavce ktoré žijú v Afrike, ako opice a šelmy. Hojne je tu rozšírené iba madagaskarské
prasa, z plazov sú to leguány a hady.
Africkým daždovým pralesom sa velmi podobajú pralesy ázijské. Vo svojom rastlinnom
zložení sú rozdielne ako na pevnine tak aj na ostrovoch, lebo sa rozprestierajú na
rozsiahlej oblasti s rôznymi klimatickými vplyvmi (monzúny). Stromy tu majú casto
vzdušné korene, ako napríklad Ficus, iné sa upevnujú v mäkkej pôde diskovitými
korenmi. Rastlinstvo dokonale vyplna priestor pralesa vertikálne aj horizontálne.
Nápadná je tmavá jednotvárna zelen kožovitých listov. Pôda je pokrytá pestrou zmesou
machov, papradí, bylín a stavacov.
Svojimi nápadnými, až 1 meter širokými, cerveno škvrnitými kvetmi upúta Raffesia. Z
korún stromov padajú na zem liany Rotang, ktoré sa používajú na výrobu pleteného
nábytku a rákosiek. Vyskytujú sa tu aj velmi rýchlo rastúce bambusy. Zaujímavé sú aj
mäsožravé rastliny (mravcomilné).
KLIMATICKÉ POMERY V TDP
Stredná rocná teplota kolíše od 24 do 30 °C a má velmi nepatrný výkyv. Nie je tu
chladné rocné obdobie, nie je tu striedanie teplých a studených dní ako v miernom
pásme ani rocná a mesacná premenlivost. Dažde sú prudké, obycajne medzi poludním
a polnocou a sú doprevádzané búrkami. Najcastejšie sa vyskytuje oblacnost stredných
stupnov a veterné pomery sú pomerne stále. Prevládajú tu východné pasáty alebo
monzúny.
Podnebie TDP
Toto podnebie je charakterizované vždy zeleným pralesom s bohatým množstvom
zrážok v rovnakom množstve. Následkom optimálnych vegetacných podmienok, vlahy
a teploty sa vzhlad tohto pralesa pocas roka nemení, resp. nie je tu vegetacná doba
prerušená ani zimou ani suchom. Dni sú rovnako dlhé, súmrak krátky, obloha belavá,
ale nedosahuje nikdy tak intenzívneho modrého zafarbenia ako v subtrópoch. Vzduch
je tu stále vlhký a teplý a preto umožnuje rýchly chemický rozklad, hnitie ústrojných
látok a hlboké zvetrávanie hornín. Preto sú tieto kraje význacné svojimi vrstvami
cervenej pôdy.
Priemerná teplota sa pohybuje v rozmedzí 24-29 °C. Rocná amplitúda teploty je
(2-4°C). Výnimku netvoria ani vysoko položené pralesy, kde teplota niekedy klesá pod
20°C. Celorocné zrážky dosahujú 2000-8000 mm, niekedy až 12000 mm a sú v
jednotlivých mesiacoch vyrovnané, zvlášt v pruhu tesne pozdlž rovníka. Dalej od
rovníka sa vyskytujú krátke obdobia bez daždov. Vyrovnanost klímy sa uplatnuje pocas
dna. Rozdiely medzi dennými a nocnými teplotami sú asi 12°C, niekedy aj menej.
Najnižšie sú pred svitaním, ale potom rýchlo stúpajú až do poludnia. Vplyvom
každodenného dažda dochádza k slabému ochladeniu, po ktorom teploty stúpajú až do
súmraku. Vzdušná vlhkost dosahuje po popoludnajšom daždi až do úsvitu 90-100 % a
iba okolo poludnia klesá na 40-25%.
TDP zaberá Malajské súostrovie s Filipínami, Novou Guineou, Melanéziou, Polynéziou, v
Afrike panva Konga, severného pobrežia Guinejského zálivu, východného pobrežia
Madagaskaru, v Amerike široký pruh pozdlž rieky Amazon a dolných tokov
amazonských prítokov, východné pobrežie Brazílie, Západoindické ostrovy a východne
pobrežie Strednej Ameriky.
Najdalej na sever siaha toto podnebie na južné pobrežie Floridy, až za obratník raka a
najdalej na juh až za obratník Kozorožca na pobreží Madagaskaru a Brazílie.
Je tu vplyv pasátov ktoré umožnujú rozvoj tohto pralesa až na severovýchodnom úpätí
juhoamerických Kordilier, kde tento pás zvaný Tierra caliente, siaha do výšky 1000
m.n.m.
Monzúnové lesné pásmo
Toto podnebie zaberá iba obmedzené oblasti na pobrežiach vystaveným monzúnom. Od
predošlého typu sa líši dobou sucha pocas zimného pevninského monzúnu. Vplyvom
zimného sucha má tento prales už ciastocne opadavé dreviny. Rozdiel medzi
najteplejším a najchladnejším mesiacom je už väcší.
Podnebie monzúnové má Predná India, Malabarské pobrežie, Thajsko, Laos, Vietnam,
juhovýchodná Cína, Srí Lanka, Malajský polostrov, severná Austrália a v západnej
Afrike Sierra Leone. Na južnej pologuli toto podnebie nie je zastúpené. V Cerapundží v
pohorí Khasi prinášajú monzúnové dažde rocne až 11627 mm zrážok.
PÔDA V TDP
Mocnost kôry zvetrávania je velmi velká a dosahuje 20 m a viac. V dôsledku silného
hydrolytického úcinku vody pri vysokých zrážkach a vysokej teplote znásobeného
dobou pôsobenia dochádza k silnému zvetrávaniu. Väcšia cast primárnych minerálov
bola rozložená a došlo k vylúhovaniu katiónov alkálii a alkalických zemín, ale i oxidu
kremicitého. V pôde sa hromadia predovšetkým oxidy a hydroxidy Fe a Al a vytvárajú
tak cervené ci žlté horizonty. K najvýraznejšej forme tohoto procesu zvaného
feralytizácia dochádza pri dobrej vnútornej drenáži na bázických horninách. Tieto typy
pôd majú nízky obsah zvetraných primárnych minerálov. Pri menšej drenáži a na
kyslých horninách je stupen feralytizácie nižší a v pôde sa hromadí kaolinit (ílový
minerál), ktorý je u výrazne feralytických pôdach v hlbších horizontoch. V dôsledku
vysokých zrážok sú casté hydromorfné procesy, prejavujúce sa najcastejšie v podobe
polygonálne alebo sietovito usporiadaných cervených akumulácií oxidovaného železa v
svetlom íle. Týmto horizontom hovoríme laterit (plinit). Pre laterické pôdy je
charakteristická velmi nízka katiónová sorpcná kapacita a nízka nasýtenost sorpcného
komplexu katiónov alkálií a alkalických zemín.
Biologický kolobeh látok je v týchto pôdach velmi intenzívny, ale obmedzený na
niekolko centimetrov pri povrchu. I pri vysokej produkcii organických látok a ich
prívodu do pôdy dochádza po celý rok k silnej mineralizácií organických látok a k nízkej
kondenzácií produktov humifikácie, co je spojené s hromadením nízkomolekulárnych
látok. Preto sú humusové pôdy morfologicky slabo vyjadrené. Výrazne sa humózne
pôdy vyskytujú v horských polohách humidných trópov.
RASTLINSTVO V TDP
Vo vegetácii TDP prevládajú fenerofyty asi 60% až 80%.
Velké množstvo tvoria epifyty a zbytok patrí chamaefytom a hemikryprofytom.
Stromy tvoria asi 70% rozmanitosti a sú v tomto smere prevládajúcim elementom
(rozmanitost dosahuje 40-90 druhov na 100 m2).
Rastlinstvo je v pralese budované v 3 poschodiach:
Horná vrstva dorastá do výšky 50-60 m. Casto je tvorené jednotlivými obrovskými
exemplármi so široko rozloženými korunami. Stredná vrstva siaha do výšky 25-50
metrov a vytvára akoby jednoliaty komplex, koruny sú viac obmedzované navzájom a
preto majú pretiahnutý tvar. Dolná vrstva siaha do výšky 10-15 metrov a vo vývoji je
so zníženými svetelnými podmienkami silne obmedzená. Stromy zvlášt tejto vrstvy sú
porastené lianami na kmenoch a na vetvách a listoch sú porastené epifytmi.
Väcšina stromov ma stlpovitý štíhly kmen z pravidla 1m v priemere a vo vysoko
položenej korune je bohato rozvetvený. V dôsledku celorocného rastu sa letokruhy
nevytvárajú. U mnohých sa vytvárajú diskovité korene, presahujúce až 8m nad povrch
pôdy. Stretávame sa s takými napríklad u zástupcov z celade Moraceae
(morušovníkovité), Ficus, Bignoniaceae (trubacovité) Sterculiaceae, Caesalpiniaceae
(sapanovité), Mimosaceae(citlivkovité), Euphorbiaceae(pryšcovité). Na bahnitých
pôdach s vysoko položenou korunou sú takéto korene adaptacne výhodné.
Rozdielnost mikroklimatických, zvlášt svetelných a vlahových pomerov sa odráža na
charaktere listov. Horná vrstva stromov má listy celistvé, plošné nevelké, hladké a
kožovité prispôsobené tak denným výkyvom vzdušnej vlhkosti. Listy dolných vrstiev sú
naopak velké, tvarovo velmi rozmanité a mäkké. Postavením na vetvách a svojím
povrchom sú prispôsobené rýchlemu stekaniu vody, ktorej vrstvicka na listoch bránila
transpirácii. Pre zatienenú a vodou dobre zásobenú cast, je významná silná gutácia.
U drevín a ostatných rastlín TDP je význacný spôsob opelovania. Uplatnuje sa
chiropterogamia, ku ktorej sú kvety prispôsobené tvarom a žiarivým zafarbením od
cervenej a oranžovej farby až po žltú. Silné zatienenie stromovým poschodím
spôsobuje vyrovnanost klímy vo vnútri lesa. Teplota dnom a nocou kolíše iba nepatrne,
zvlášt v prízemných vrstvách kde vzdušná vlhkost dosahuje až 90-100%. Nocné
ochladenie sa prejavuje v korunách stromov a spôsobuje tvorenie rosy, ktorá steká
spät a potom sa znovu vyparuje. Svetlo preniká do vnútra lesa iba zriedka takže pri
zemi tvorí iba 1- 0.1% svetla z množstva dopadajúceho na povrch stromov. Jeho velký
nedostatok je limitujúcim faktorom pre rozvoj krovinatého a bylinného porastu.
Nedostatok svetla a nutnost rýchleho rastu s úsporným vytváraním oporných pletív
vedú k rozvoju lian. Sú to dreviny s kmenmi až 20cm silnými, ktoré majú koren v pôde
ale i liany epifitné, ktorých korene sa uchytávajú na kmenoch a vetvách stromov, a
prenikajú do znacných výšok.
Prevažne sú to rastliny nárocné na svetlo, zatienenie znášajú len vo svojich zaciatkoch.
Zastúpené sú: Arecaceae(arekovité), Calamus(rotan), Caesalpiniaceae (sapanovité)
rody Bauhinia a Entada,
Medzi lianami sú aj také, ktoré znášajú velké zatienenie a pri epifitnom spôsobe života
sú adaptované na zachytenie vody svojimi korenmi.
Zástupcovia: rody Monstera, Philodendron, Vanilla.
Epifity sú dalšie rastliny, ktoré sú prispôsobené tažkým svetelným podmienkam.
Vyrastajú na kmenoch a vetvách a v nižších poschodiach vyrastajú na listoch
prispôsobeným najlepším svetelným podmienkam. Potrebné živiny cerpajú z nevelkého
množstva pôdy v štrbinách vetiev a taktiež z odumretých organických zložiek, ktoré
napadajú do štrbín. Zásobu vody im dodáva každodenný dážd, alebo ju cerpajú zo
vzdušnej vlhkosti vzdušnými korenmi.
Zastupcovia: Orchidaceae (vstavacovité), Bagoniaceae (kysalovité), Nepenthaceae
(láckovité)
Niektoré epifity sú aj poloparazitmi, napr. Loranthus (ochmet).
Pod najnižšou vrstvou stromového poschodia je podstatne redšie poschodie kerové a
potom poschodie bylinné. Zretelný rozdiel medzi nimi nebýva. Byliny znacne vysokého
vzrastu ako banánovník sa prelínajú nielen s kermi ale aj s mladými stromami.
Zastúpenie bylinného poschodia býva malé kvôli nedostatku svetla, ale aj napriek
tomu dominujú paprade nenárocné na svetlo. Sú medzi nimi aj parazitné druhy, napr. z
celade Rafflesiaceae. Sú medzi nimi aj mikotrofné, ktoré parazitujú na kvitnúcich
rastlinách.
Zloženie a štruktúra TDP cez ich typické schémy môžu byt v jednotlivých prípadoch
rôzne. Význacným rysom je velká rozmanitost druhov a v konkurencných podmienkach
to spôsobuje že jednotlivé druhy sú rozptýlené. Základným typom TDP je ich podoba a
zloženie na nížinatých polohách. V blízkosti vodných tokov tieto lesy prechádzajú do
galériového typu, ktorý býva prechodne zaplavovaný a v povrchovej vrstve pôdy je tak
obohacovaný živinami. Je v nom velké množstvo lian, casto visiacich nad vodným
tokom.
Tam, kde trvalo stojí voda alebo tam preteká pomaly vodný tok s nízkym obsahom
kyslíka, vznikajú bažinné daždové pralesy. Tento les je ochudobnovaný o živiny
nadmerným vymývaním vodou. Preto sú stromy malé a zakrpatené. Pre nedostatok
kyslíka sa živiny tažko rozkladajú a dostávajú sa spät do vody. Práve preto sa tu dobre
darí drevinám so vzdušnými korenmi.
Ked dôjde k poklesu zrážok tak vrchná cast zacne zhadzovat listy. Iba dolná vrstva
ostáva vždy zelená.
TDP sa tiež mení so stúpajúcou nadmorskou výškou pretože tu klesá aj priemerná
rocná a mesacná teplota.
Tým sa zmenšuje výpar a zrážky stúpajú tiež s nadmorskou výškou, takže vlhkost je
trvalo blízka 100%.Vo vysokej nadmorskej výške sa vzrast stromov zmenšuje.
V submontánnom stupni (od 400-1000mnm) sa vytvárajú 2 vrstvy stromového
poschodia. Rozdiely medzi nimi nie sú velké.
Väcšie rozdiely sú v montánnom stupni. Je tu väcšie množstvo zrážok a menší výpar,
ale zlepšuje sa stav vody v pôde, lebo odteká zo svahov smerom dole. Medzi
poschodiami už nie sú takmer žiadne rozdiely a stromy nepresahujú výšku 20 m.
Stromy majú silný kmen a velkost listov je menšia. Liany už nie sú tak hojné a
ustupujú. Epifitov naopak pribúda zvlášt papradí. V bylinnom a kerovom pásme
prevládajú paprade. Pribúdajú húštiny bambusov.
V polohách nad 2500m prechádzajú tropické horské lesy na hmlisté lesy. Vytvárajú sa
v podmienkach kde sa tvoria oblaky, preto je tu úcast svetelne menej nárocných
druhov. Paprade tu rastú a nie sú zatienené korunami stromov. Bylinné poschodie je
bohato zastúpené rastlinami s vysokým vzrastom, bambusy a podobne. Z epifitov sú to
paprade, machy lišajníky. V týchto výškach patrí najväcší podiel stromom s tuhými
skoro tvrdými listami.
Zástupcovia: Podocarpaceae, Araucariaceae, Pinaceae (borovicovité), Ericaceae.
NIEKTORÉ DRUHY ŽIVOCÍCHOV V TDP
V TDP žije velmi vela živocíchov, ktoré sú viazané iba na jedno územie na zemi. Pre
každé územie sú charakteristické iné živocíchy.
Južná Amerika
Zo živocíchov tu žije okrem hmyzu aj vela obratlovcov, ktoré majú dlhý chápavý
chvost. Sú to zvlášt ploskonosé opice ako vreštan. Dalej tu žijú vacice, dikobrazy,
tapíry, mravenciary, lenochody, vela netopierov a papagájov. Množstvo kvetov pomáha
opelovat kolibrík, ktorý je známy svojim rýchlym letom. Nápadné sú aj velké hady a po
stromoch lezúce žaby.
Afrika
Zo živocíchov tu žijú úzkonosé opice ako šimpanz alebo gorilla. Zaujímavé sú aj
letuschopné šupinochostové vevericky. Najvlhšie a najhustejšie miesta pralesa obýva
podivný druh žirafy-okapi pruhovanej. Pri brehoch rieky žije hroch. Z vtákov je
najvýznamnejší papagáj šedý a zoborožci. Vela z týchto zvierat sa vyskytuje aj v
pralesoch Indonézie.
Juhovýchodná Ázia
Zo zvierat sa tu vyskytuje velký pocet hmyzu, je tu vela hmyzožravcov, ako mravciar.
Nájdeme tu aj opice makakové a gibony, vtáctvo, netopiere, tapírov, atd.
GEOLOGICKÝ VÝVOJ TDP
V kriede asi (pred 140-65 miliónov) bolo na celej planéte teplé a vlhké podnebie.
Okrem tropického pásu vznikli rozsiahle pásy mierneho podnebia, siahajúcich až do
polárnych koncín obidvoch pologulí. Rastlinstvo v kriede malo velký význam kedy sa
zaznamenal nástup krytosemenných rastlín. V kriede boli úplne iné podmienky na
flórogenézu pretože oceány a pevniny boli úplne inak rozložené.
Výmena flór mohla prebiehat na územiach aj daleko od seba vzdialených. Napr.
existovalo spojenie medzi Austráliou a Južnou Amerikou, ktoré umožnovala Antarktída,
ktorá mala inú polohu ako má dnes. Tiež mohla nastat výmena flór medzi Afrikou a
Južnou Amerikou, pretože k ich rozdeleniu dochádza až na konci kriedy, ale spojenie
medzi Austráliou a Antarktídou trvalo až do mladších tretohôr.
Koncom kriedy už existoval pás trópov a subtrópov so vždy zelenou vegetáciou zrejme
zasahujúcou až daleko od rovníka. Napr palmy (rody Nipa, Sabal) rástli na územiach
dnes ležiacich na 60 °s.š. Severná hranica prebiehala dnešným Anglickom, Dánskom až
po južné Švédsko.
V tretohorách bol na severnej pologuli vytvorený mierny pás s opadavými stromami.
Na južnej pologuli to bola flóra tropická nazývaná gelindenská. Bola to flóra vždy
zelených typov, s listami velkých rozmerov (40cm a viac). Bola tvorená zástupcami
celadí dodnes charakteristických pre vlhké trópy hlavne Ázie a Afriky. Medzi Európou a
juhovýchodnou Áziou bol tento pás prerušený rastlinstvom približne savanovitého typu
vplyvom tamojších sezónnych aridných podmienok. Ladová doba nezasiahla trópy vo
velke miere. Tu sa uplatnovalo striedanie období humidnejšej klímy (pluviály, casove
podobné glaciálom) a obdobie aridnejšej klímy(podobné interglaciálom). Tieto zmeny
podmienovali nástup a ústup niektorých druhov, ale aj ich vymieranie. Týka sa to
menovite Afriky, kde vplyvom aridizácie podnebia, zaniklo vela zástupcov flóry vlhkých
trópov, ale v Ázii a v Južnej Amerike sa táto flóra zachovala úplnejšie a rozsiahlejšie.
HYDROLOGICKÝ POPIS OBLASTÍ.
V strednej Amerike patrí k rozvodiu pohorie Sierra Madre v dolnej casti Mexika a
Guatemaly.
Významne rieky v tejto oblasti sú Usumacnia a Motagua. Medzi jazerá môžeme zaradit
Izabal a Nikaragua. Úmorie je väcšinou Karibské more. Postavený je Panamský
prieplav medzi Atlantikom a Tichým Oceánom.
V južnej Amerike sú tri dôležité rieky a to Orinoko, Amazonka a Paraná. Rozvodím sú
Andy a úmorie tvorí Atlantický oceán. Bezodtokové oblasti sú v medzihorských
kotlinách (Bolivijská plošina). Dalšie významne rieky sú Magdaléna v Columbii a rieka
Berbice.
Zaujímavá je aj najväcšia lagúna sveta Maracaibo.
V Afrike sú dôležité dve rieky Congo a Niger. Niger pramení v Guinejskej vysocine a
vlieva sa do Guinejského zálivu. Má pritom vela prítokov napr. Benue a Sokoto. Rieka
Congo prameni v Mitumba Mountains pri jazere Tanganika a vlieva sa do Atlantiku.
Medzi jazerá patria Volta, Mai-Ndombe, a Ntomba.
V Ázijskej casti rieky Ganga a Brahmaputra zavlažujú oblasti s vysokou koncentráciou
ludstva. V Indii sú to rieky Krishna a Godavari, ktoré pramenia v západnom Ghate a
úmorie je Indický oceán. V juhovýchodnej Ázii je to Mekong, ktorý pramení v
Himalájach.
VYUŽITIE DAŽDOVÝCH PRALESOV
Využitie daždových pralesov sa v poslednom období spája predovšetkým s tažbou
vzácneho dreva a využívaním pôdy získanej po odlesnení na polnohospodársku výrobu.
Dôvodom je predovšetkým zisk, bez ohladu na dôsledky. TDP má však aj iné využitie.
Bohatstvo tropických pralesov by sme si mali uvedomit vždy ked navštívime lekáren.
Pravdepodobnost že náš liek bol vyrobený z rastlín tropického pralesa je 25%. Môže to
byt antibiotikum, diuretikum, laxativum, liek proti bolesti, alebo len obycajné kvapky
proti kašlu. Aby sme si mohli docenit bohatstvo týchto rastlín stací ked si uvedomíme
že rocní obrat tohoto využitia vo farmaceutickom priemysle v celosvetovom meradle sa
odhaduje na 30 miliárd dolárov.
Clovek sa naucil z pralesa brat a nic nevracat. Príkladom bezohladnosti niektorých
krajín ktoré cerpajú z TDP je farmaceutická spolocnost, ktorá vynaložila
mnohomiliónové investície na pestovanie madagaskarského barvníka (Catharanthus
roseus), z ktorého sa vyrábajú lieky na boj proti Hodkingovej chorobe, leukémii.
Rastlina sa pestuje na komercnom základe už v niekolkých krajinách, ale Madagaskar,
z ktorého rastlina bola prvý krát dovezená, dostal velmi málo (pokial nieco dostal).
Boj proti chorobám
Antikoncepcné pilulky sa pôvodne vyrábali z divoko rastúceho jamu v mexických
lesoch, a teraz používané pilulky vyrábame z lesnej rastliny, ktorá rastie na západe v
Afrike. Okrem už hore spomenutej (Catharanthus roseus), Národný ústav pre boj s
rakovinou (National Cancer Institute) tvrdí, že v TDP môže byt najmenej 10 dalších
druhov, ktoré by sa mohli stat superhviezdami v boji proti rakovine. A je tiež nádej že
jedna z rastlín rastúcich v lesoch Queenslandu by mohla byt použitá v terapii proti
AIDS.
Vedci zatial preskúmali len 1 z 10 rastlín z celkového poctu 125 000 druhov. Takže
môžeme dúfat v prínos dalších produktov z TDP. Ale dôležité je kto sa dostane k
rastline skôr - vedec alebo drevorubac.
Zatial co máme každodenný úžitok z TDP tak každý den prispievame k jeho niceniu.
Možno si to ani neuvedomujeme ale mnohí z nás o tom vedia. Ludia z rozvinutých
krajín to ešte podporujú ked žiadajú o špeciálne druhy dreva.
Parkety alebo drahý nábytok býva casto z vzácneho dreva a pritom cenu ktorú
zaplatíme za nábytok nezodpovedá výlohám pri výrobe a ani nezahrna dan z
vylesnovania.
Dalšia nepriama cesta k niceniu TDP je dopyt západného sveta na krmivo pre
dobytok. Európske spolocenstvo importuje velké množstvo energického manioku z
Thajska. Maniok sa pestuje v Thajsku na pôdach, kde predtým bol vyklcovaný TDP. A
znova treba zdôraznit že cena za hospodárske zvieratá vykrmené maniokom nepokrýva
náklady.
Odhaduje sa že asi 80% dreva sa taží nezákonne. Brazília nemá zdroje a ani
zamestnancov ktorí by vykonávali dozor nad tažobným priemyslom. Takáto práca je
naviac v miestnych podmienkach doslova životu nebezpecná. Mnoho spolocností taží
drevo bez povolenia, taží sa v chránených oblastiach, pricom sa drevo ilegálne splavuje
po riekach cez hranice. OCHRANA TDP
TDP sú tou najkrajšou oslavou prírody, ktorá kedy zdobila tvár našej planéty. Ich
biologická rozmanitost je naozaj velmi velká. Na ploche 50 ha Malajského polostrova je
viac druhov drevín ako môžete nájst v celej Severnej Amerike. Jediný krík v Peru obýva
tolko druhov mravcov, kolko ich nenapocítate na Britských ostrovoch. Nedávne
výskumy ukázali, že v korunách stromov môže byt až 30 miliónov druhov rôzneho
hmyzu, co znamená že tieto lesy ktoré pokrývajú 6% povrchu Zeme, sú domovom pre
70 možno 90% všetkých druhov organizmov žijúcich na Zemi. TDP nie sú len ozdobou
prírody, ale aj živou súcastou kultúr v mnohých krajinách. Napriek tomu vela z nich
ohrozených. Stratili sme už doposial polovicu TDP a rýchlost odlesnovania sa v
priebehu 90 rokoch zdvojnásobila. V niekolkých budúcich desatrociach môžeme byt
svedkami úplného vylesnenia TDP. Klcovanie pralesov sa stalo celosvetovým
problémom.
Denne vymizne viac ako 10 druhov rastlín a živocíchov. My si pomyslíme že vcera z
planéty zmizlo trochu hmyzu,ale hmyz je môže byt velmi dôležitý pre opelovanie
rastlín. Ako príklad môže slúžit plantáž palmy olejnej v Malajzii. Milióny týchto paliem
museli doteraz opelovat rucne, teda velmi neefektným a nákladným postupom. Potom
majitelia plantáží zistili že palma olejná vo svojom prírodnom prostredí v
kamerunských lesoch bola opelovaná malými nosatcami co sú chrobáky. Priviezli ich
teda do Malajzie a vypustili ich do plantáží.(Ekologické tažkosti nehrozili lebo bolo
známe že nosatec sa venuje výlucne iba opelovaním palmy.
Dnes opeluje palmy výlucne nosatec a rocné úspory sú 140 miliónov amerických
dolárov.
Na to všetko by sme mali pamätat ked budeme jest margarín alebo používat
kozmetické prípravky alebo akýkolvek výrobok z palmového oleja - že musíme byt
vdacní za služby nedôležitých malých chrobákov z kamerunských lesov.
Najvýznamnejším dôvodom, preco ochrana TDP je celosvetovým problémom a
nutnostou je skutocnost, že s nicením pralesov súvisí globálny environmentálny
problém – oteplovanie Zeme. Na jednej strane neustále rastú emisie CO2 do atmosféry
a na strane druhej významný absorbér tohoto skleníkového plynu ludia jednoducho
nicia. Okrem globálneho významu existuje celý rad lokálnych dôvodov, preco TDP
treba chránit. Medzi najdôležitejšie negatívne vplyvy nicenia TDP patria erózia pôdy a
záplavy, pretože nemá co prílevy daždovej vody zachytávat ked sa pralesy vyrúbu. Ked
sa vyrúbu pralesy okolo rovníka sa môže narušit systém daždov a vetrov a zväcší sa
svietivost na rovník.
Objavuje sa dobrá správa na záchranu TDP. Je to návrh kampane na vysadzovanie
stromov vo vlhkých trópoch co by mohlo znacne zmiernit obsah CO2 v atmosfére. A
urcite nenájdeme lepšie prostredie na rast stromov ako sú vlhké, teplé trópy. Iba
jediný hektár tropického pralesa dokáže vstrebat za rok až 10 ton uhlíka. Znamená to
že jeden milión m2 môže likvidovat z ovzdušia až jednu miliardu ton uhlíka.
Vysadzovaním stromov nemôžeme všetku akumuláciu uhlíka z ovzdušia vylúcit, nie je
na to dost volnej pôdy. Reálne by sme si mohli dat ciel o polovicné zníženie.
Vyžadovalo by to za 10 rokov náklady asi 80 miliárd dolárov. Financné náklady by
mohli znášat priemyselné krajiny, pretože práve oni sú zodpovedné za stav aký práve
je. Keby sa táto kampan rozložila na viac ako 10 rokov rocne by bolo treba asi 8 miliárd
dolárov. Je to 5násobok ciastky, ktorá je urcená na tropické lesníctvo. Nemalo by sa
zacat vysádzat stromy v jednej oblasti a v druhej veselo pokracovat s výrubom. Práve
preto by sa k tomu malo pristupovat s dôrazom a všade nielen na niektorých územiach.
Nádej pre budúcnost
TDP majú doposial nádej v niektorých krajinách ako na Filipínách, Thajsku a v Indii kde
bolo odlesnovanie vyhlásené za národné ohrozenie. Tiež Brazília, kde bolo odlesnovanie
v posledných rokoch velmi velké urobila kroky aby zabránila vyklcovaniu. Ešte daleko
lepší je rozvoj skupín obcianskych aktivistov v krajinách s tropickými lesmi. Indonézke
ekologické fórum (Indonesian Enviromental Forum) získalo podstatný politický vplyv. V
Indii hnutie Chipko a kampan za Tiché údolie (Silent Valley) dosiahli už znacných
výsledkov. V Keni vysadila organizácia Zelený pás (Green Belt) v období jedného roka
viac stromov ako sa podarilo vláde za 10 rokov. Takáto snaha sa dá pozorovat aj v
Kolumbii.
AKO BY MOHLO SLOVENSKO POMÔCT?
Ja osobne si myslím že Slovensko nemôže velkou mierou pomôct zastavit výrub TDP.
Slovensko je malá krajina a rozvojové krajiny ani nevedia kto sme.
Žeby sme mohli organizovat nejaké vysádzanie stromov sa nedá povedat. Jediné co
môžeme podla mna urobit je, že sa môžeme aktívne zaclenovat do organizácii, ktoré sú
proti výrubu a podporujú ochranu TDP. Alebo môžeme organizovat zbierku na pomoc
TDP, ale vela penazí by sa asi nevyzbieralo a ako som uviedol rocný rozpocet na
vysádzanie stromov v tropických oblastiach by mal byt okolo 8 miliárd USD. Neviem, ci
na Slovensku by sa vyzbieralo niekolko, možno 100 tisíc. Co by bolo aj tak pekné. V
prvom rade by sa mali snažit velké a bohaté štáty, ktoré by mohli ovplyvnit obchod s
drevom a tak obmedzit tažbu v TDP. Tiež by mohli ponúknut financnú pomoc na
kontrolu taženia dreva, pretože chudobné krajiny na to nemajú. Každá krajina by
mohla zakázat dovoz vzácnych drevín a výrobkov z nich, ako nábytok parkety, a to
vrátane Slovenska. Ale zatial je rozhodujúci dopyt po takýchto veciach a konzumný
spôsob života, takže pokial nezmeníme svoje myslenie, alebo nenájdeme nejaké
alternatívne riešenie, tak podla môjho názoru bude výrub pokracovat.
Európa vrátane Slovenska môže íst vzorom aj v tom smere ako sa stará o svoje
národné parky a územia a za porušenie zákona by malo dávat velké pokuty, možno by
sa aj ostatné krajiny mali uberat týmto smerom a zacat si chránit aj to málo co im
zostalo.
Takže nie Slovensko samostatne, ale celý svet môže zastavit nicenie pralesov.
ZÁVER
Fakty nie sú povzbudivé. V súcasnosti je nenávratne stratených viac ako dve tretiny
TDP. Faktom tiež je, že tento problém sa netýka len krajín, kde sa TDP rozprestierajú,
ale nás všetkých – celého ludstva. Tempo nicenia TDP je velmi rýchle a prírodné
bohatstvo nám mizne z pred ocí. Prales sú plúca Zeme a ked ich stratíme budeme
dýchat?
Možno dostaneme rozum a ešte zachránime co máme. Možno nakoniec tých múdrych
bude tak málo, že bohatí ludia budú chodit na dovolenky do rezervácie TDP a obdivovat
krásu ktorú sme my - tí obycajní ludia už dávno stratili.
Ak majú dalšie generácie žit a nie živorit na tejto planéte, treba konat, alebo aspon
burcovat ku konaniu tých, ktorí musia a môžu. Moja práca je tiež výzvou k tomu, aby
sa problém ochrany TDP stal vecou každého z nás, prinajmenšom aby aspon každý o
nom vedel. Tlak verejnosti na kompetentných býva tiež úcinným nástrojom ochrany
životného prostredia. POUŽITÁ LITERATÚRA
Zachránme Zem- Jonathan Poritt
Základy Ekológie- Eugene P. Odum
Ohrozená Príroda- E. Hadac, B. Moldan, J. Stoklasa
Fytogeografia- R.
Hendrych
Lidé a Zeme, Rocník 5
National Geographic- World Atlas revised sixth edition
Geografia pre 2 rocník gymnázia
Internet
Viliam Antal
Tropické daždové pralesy
Spôsoby využívania a problémy ich ochrany
Február 2002
Obsah
ÚVOD 3
VYMEDZENIE ÚZEMIA 3
HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA OBLASTÍ 4
STRUCNÝ POPIS DAŽDOVÝCH PRALESOV NA JEDNOTLIVÝCH KONTINTOCH 6
KLIMATICKÉ POMERY V TDP 8
PÔDA V TDP 9
RASTLINSTVO V TDP 10
NIEKTORÉ DRUHY ŽIVOCÍCHOV V TDP 13
GEOLOGICKÝ VÝVOJ TDP 14
HYDROLOGICKÝ POPIS OBLASTÍ. 15
VYUŽITIE DAŽDOVÝCH PRALESOV 16
OCHRANA TDP 17
AKO BY MOHLO SLOVENSKO POMÔCT? 19
ZÁVER 20
POUŽITÁ LITERATÚRA 20
OBRAZOVÁ PRÍLOHA 21
ÚVOD
V tejto práci som sa zameral hlavne na význam tropických daždových pralesov (TDP),
ako sa prales využíva a ochranuje, pretože to je v dnešnom svete rozhodujúce. Venoval
som sa územiam, kde sa TDP vyskytujú a snažil som sa podrobne ich charakterizovat.
Popísal som rastlinstvo v akej pestrosti sa vyskytuje a ako velká diverzita druhov
rastlín a živocíchov naozaj v TDP existuje. TDP majú velký význam aj z medicínskeho
hladiska, lebo je to ešte málo preskúmané územie a môžu sa tu vyskytovat lieky, alebo
zdroje na výrobu liekov proti mnohým civilizacným chorobám. V tejto práci vám chcem
ukázat aký nenahraditelný význam má prales pre celé ludstvo a život na Zemi. Dnom
co dnom sa zmenšuje kvôli lahostajným potrebám ludí a konzumnému spôsobu života
aký vedú. Uviedol som problémy využívania a formy ochrany. Hlavne som chcel
poukázat na to, ako sa TDP drancuje a snaha ludstva bojovat za jeho ochranu a možno
i záchranu nie je dostatocná.
VYMEDZENIE ÚZEMIA
Daždové pralesy sa vyskytujú v troch hlavných oblastiach.
1. Oblast povodia rieky Orinoko a rieky Amazon - je to najväcšia súvislá plocha, a na
Stredoamerickej šiji. Taktiež v malom množstve sa daždový prales nachádza na
východnom pobreží Brazílie ale tu už prebieha rapídne odlesnovanie. Daždový prales
môžeme nájst aj na hranici Argentíny a Paraguaju.
2. Oblast povodia riek Kongo a Niger a východné pobrežie Madagaskaru - prales
obklopuje celý Guinejský záliv a pokracuje až k Viktorinmu jazeru. Najmenej
ovplyvnený prales je zatial v povodí Konga, najviac je postihnutý prales v povodí
Nigeru a v štátoch Sierra Leone, Pobrežie Slonoviny a v Ghane.
3. Oblast indomalajská - prales sa tu vyskytuje vo viacerých oblastiach, v Indii na
západnom pobreží. Pralesy sa nachádzajú aj v monzúnovej oblasti a prechádzajú do
povodia rieky Mekong, na Filipínach, Borneu a v Indonézii. Daždový prales dosahuje až
na východné pobrežie austrálskeho Queenslandu.
HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA OBLASTÍ
Latinská Amerika - je najmladším regiónom na svete, lebo 45% všetkých obyvatelov
tvorí mládež vo veku 15 rokov. Etnická skladba obyvatelstva odráža hlavné historické
osídlovacie procesy. Pôvodní obyvatelia sa hojne miešali s pristahovalcami, takže je
tam vela miešancov. V oblasti TDP žijú Indiáni, Mestici a Africania.
Vhodné klimatické podmienky na väcšine územia Strednej Ameriky umožnujú
pestovanie tropických plodín po celý rok. Najväcším štátom je Mexiko. Hospodárstvo
štátu sa zakladá na tažbe nerastných surovín, polnohospodárskej cinnosti a na
spracovatelskom priemysle. Väcšina vytažených nerastných surovín sa vyváža v málo
spracovanom stave.
Na plantážach sa pestuje cukrová repa, bavlník, sisal, tabak, kakaovník, kávovník, a
vela druhov ovocia a zeleniny.
Brazília
Na rozsiahlom území je vela nerastných surovín, ale zásoby palív sú nedostatocné.
Prevláda polnohospodárstvo a Brazília je na 2. mieste v chove dobytka.
Základom vývozu sú priemyselné výrobky, potom káva, sója, kakao, bavlna, cukor.
Andské štáty - Ekvádor, Bolívia, Peru. Hlavným hospodárskym odvetvím je tažobný
priemysel, hutníctvo, strojárstvo. Významný je kožiarsky, potravinársky a textilný
priemysel.
Polnohospodárstvo sa orientuje na pestovanie pšenice, jacmena, kukurice, vinnej révy,
cukrovej trstiny.
V oblasti TDP sa taží mangán, bauxit, zlato, cín, diamanty, železo, ropa, plyn,
Doprava je dobre vybudovaná, absencia vlakovej dopravy je v povodí Amazonky, v
Bolívii nie je dobre vybudovaná infraštruktúra dopravy akéhokolvek druhu. Lodná
doprava je na kvalitnej úrovni, okrem Amazonky môžu velké lode splavovat aj Orinoko
a Magdalénu. Najbližšie letiská v Bogote a v Caracase. Vela ciest bolo postavených
kvôli priemyslu, ale tieto cesty nie sú kvalitné.
Najviac zaludnené oblasti sú na severe južnej Ameriky, ako okolie Caracasu, Medelinu,
Bogoty. Vnútrozemie nie je tak obývané ako prímorské oblasti.
V strednej Amerike sa taží striebro, zlato, zinok, železo, med.
Doprava je tiež na dobrej úrovni, ale vlaková doprava je vybudovaná len na území
Mexika. Velké letiská sú v Mexico City a v Paname. Velké Prístavy sú v Paname a
Veracruze.
Zaludnené sú oblasti Mexico City, San Salvador, Guatemala.
V Afrike sú to štáty okolo Guinejského zálivu a Kongo a Zair. Sú tu znacné zásoby
nerastných surovín. Využívajú sa energetické zdroje riek Volta a Niger. Pre miestnu
potrebu sa pestuje ryža, kukurica, proso, bavlník, kakaovník a podzemnica olejná,
kávovník.
Taží sa tu ropa, zemný plyn, mangán, urán, diamanty, zlato a cín.
Obyvatelia sú negroidného pôvodu, ktorí vyznávajú viacero náboženstiev od vlastných
lokálnych náboženstiev až po islam a krestanstvo.
Doprava je v okolí zálivu vybudovaná dobre, tiež je tu vlaková doprava. Lodná doprava
je po rieke Niger, Congo, Chari a Logone. Letecká doprava je zastúpená v Lagoši a v
Accre. V Zaire má doprava slabú úroven. Zaludnený je Guinejský záliv hlavne
Nigeria-Lagos, kde je cez 100 miliónov ludí.
Sociálna, zdravotná, osvetová stránka je zlá. Pomoc prichádza casto zo zahranicia vo
forme prístrojov, kvalifikovaného personálu a financnej pomoci.
Ázia
- sú tu zastúpené monzúnové štáty a Indonézia s Filipínami.
Ludia v týchto krajinách sú hlavne zástupcovia žltej rasy. Sústredujú sa v oblastiach
kde prichádza pravidelne monzún, lebo ten im zabezpecuje všetko.
Velmi casto tam dochádza k prírodným katastrofám.
Tieto štáty ponúkajú svoju lacnú pracovnú silu západnému svetu, ale cast z nich sa už
dlhší cas orientuje na výrobu elektroniky a hospodársky sa rozvíjajú. Hovoríme im aj
ázijské tigre. Taží sa tu cín, ropa, nikel, priemysel elektronický, chemický, textilný je na
vysokej úrovni.
Pestuje sa hlavne ryža, kukurica, pšenica, bavlník, caj, koreniny, palma olejná, kokos
Zo živocíšnej výroby sa chovajú prasce, dobytok.
Doprava je dobre rozvinutá v Indii, kde sú aj železnice a letisko v Bombay a prístavy v
Bombay a Madrase. Lodná doprava je po rieke Ganga, Indus a Mekong. V tejto casti je
známe letisko v Bankoku, Singapúre a v Manile.
Na ostrove Borneo je cestná doprava len po pobreží.
India je velmi zaludnená v mnohých centrách. Ludia sa hlavne sústredujú pri riekach a
v Bengálskom zálive. STRUCNÝ POPIS DAŽDOVÝCH PRALESOV NA JEDNOTLIVÝCH
KONTINTOCH
Krajinou tropického pralesa je rovníkové pásmo zemegule, kde vládne tropické
podnebie. Toto sa vyznacuje vysokými priemernými rocnými teplotami v rozmedzí
24-30 °C a miernym výkyvom teplôt 2-8 °C.
Predstave bujného a nepreniknutelného pralesa zodpovedá vecne zelený a ciastocne
opadavý tropický prales. Ked vojdeme do vnútra pralesa zaujme nás, že celý priestor je
vyplnený niekolkými poschodiami rastlinstva, ktoré nebývajú na tej istej úrovni.
Najvyššie vždy cnie niekolko vysokých stromov (50-60m), pod nimi rozkladá svoje
koruny velké množstvo stromov nižších (30-50m), ešte nižšie je opät menší pocet
stromov nízkych.
Takéto zelené daždové pralesy sú hojne zastúpené v Južnej Amerike, Afrike, Azii a
menej už v Austrálii.
V Južnej Amerike je najrozlahlejšou oblastou vždy zelených pralesov povodie
Amazonky, rieky Parana a krajina pri pramenoch rieky Orinoko. Teplota je tu velmi
vysoká, takisto aj vlhkost (cez 90%) pri každodenných zrážkach (rocne je to až
3000-4000mm).Tieto pralesy v sebe skrývajú hojné množstvo rastlinstva a živocíšstva.
Na brehoch rastú pocetné druhy paliem (Phytelephes). Najvyššie poschodie pralesa
tvoria hospodársky cenné listnáce ako štíhle juvie (Bertholettia) ktorých semená sú
známe ako para-orechy. Hospodársky velmi významné sú aj listnaté stromy Havea, z
ktorých sa vyrába akostný kaucuk. V podraste môžeme nájst machy, tienové byliny,
drobné a stromové paprade. Vetvy a kmene stromov zdobia pocetné druhy orchideí,
bromélií a kaktusov. V tônach a zátocinách môžeme nájst listy Victoria Regia, ktorá sa
pestuje aj v európskych botanických skleníkoch.
Celkovo sa v brazílskych pralesoch vyskytuje asi 4000 druhov rôznych drevín.
Pralesom brazílskym sa velmi podobajú aj vlhké tropické lesy na západoindických
ostrovoch a na východnom pobreží Strednej Ameriky a na severovýchode Južnej
Ameriky. Tu sú zvlášt zastúpené palmy (palma královská), cykasy, stromovité paprade
a pestré begónie. Na rozdiel od brazílskych pralesov sa tu však cicavce, zvlášt hlodavce
vyskytujú málo. Pocetné sú tu len netopiere. Inak tu žije vtáctvo a mäkkýše v hojnom
pocte.
Dalšia rozsiahla oblast vlhkých tropických pralesov sa rozkladá v Afrike. Tu sú zrážky
nižšie ako v povodí Amazonky a sú tu väcšie rozdiely v klíme pocas roka. Na rozdiel od
brazílskych pralesov sú daždové pralesy zvlášt v povodí rieky Konga zložené z
pomerne pocetných druhov drevín a pripomínajú stlporadie s mohutným kmenmi na
vrchole s hustými korunami, pod ktorými je vždy vlhko a šero. Nápadné je malé
množstvo lian. Hojná je palma olejná. Rastú tu aj kaucukodárne stromy a iné dreviny
poskytujúce drahé drevo (mahagónové, santalové, atd).
Oproti západoafrickým daždovým pralesom sú odlišné vždy zelené pralesy na východe
Madagaskaru, kde sa vyskytujú pocetné druhy poloopíc, ako lemuri, ale chýbaju tu
cicavce ktoré žijú v Afrike, ako opice a šelmy. Hojne je tu rozšírené iba madagaskarské
prasa, z plazov sú to leguány a hady.
Africkým daždovým pralesom sa velmi podobajú pralesy ázijské. Vo svojom rastlinnom
zložení sú rozdielne ako na pevnine tak aj na ostrovoch, lebo sa rozprestierajú na
rozsiahlej oblasti s rôznymi klimatickými vplyvmi (monzúny). Stromy tu majú casto
vzdušné korene, ako napríklad Ficus, iné sa upevnujú v mäkkej pôde diskovitými
korenmi. Rastlinstvo dokonale vyplna priestor pralesa vertikálne aj horizontálne.
Nápadná je tmavá jednotvárna zelen kožovitých listov. Pôda je pokrytá pestrou zmesou
machov, papradí, bylín a stavacov. Svojimi nápadnými, až 1 meter širokými, cerveno
škvrnitými kvetmi upúta Raffesia. Z korún stromov padajú na zem liany Rotang, ktoré
sa používajú na výrobu pleteného nábytku a rákosiek. Vyskytujú sa tu aj velmi rýchlo
rastúce bambusy. Zaujímavé sú aj mäsožravé rastliny (mravcomilné).
KLIMATICKÉ POMERY V TDP
Stredná rocná teplota kolíše od 24 do 30 °C a má velmi nepatrný výkyv. Nie je tu
chladné rocné obdobie, nie je tu striedanie teplých a studených dní ako v miernom
pásme ani rocná a mesacná premenlivost. Dažde sú prudké, obycajne medzi poludním
a polnocou a sú doprevádzané búrkami. Najcastejšie sa vyskytuje oblacnost stredných
stupnov a veterné pomery sú pomerne stále. Prevládajú tu východné pasáty alebo
monzúny.
Podnebie TDP
Toto podnebie je charakterizované vždy zeleným pralesom s bohatým množstvom
zrážok v rovnakom množstve.
Následkom optimálnych vegetacných podmienok, vlahy a teploty sa vzhlad tohto
pralesa pocas roka nemení, resp. nie je tu vegetacná doba prerušená ani zimou ani
suchom. Dni sú rovnako dlhé, súmrak krátky, obloha belavá, ale nedosahuje nikdy tak
intenzívneho modrého zafarbenia ako v subtrópoch. Vzduch je tu stále vlhký a teplý a
preto umožnuje rýchly chemický rozklad, hnitie ústrojných látok a hlboké zvetrávanie
hornín. Preto sú tieto kraje význacné svojimi vrstvami cervenej pôdy.
Priemerná teplota sa pohybuje v rozmedzí 24-29 °C. Rocná amplitúda teploty je
(2-4°C). Výnimku netvoria ani vysoko položené pralesy, kde teplota niekedy klesá pod
20°C. Celorocné zrážky dosahujú 2000-8000 mm, niekedy až 12000 mm a sú v
jednotlivých mesiacoch vyrovnané, zvlášt v pruhu tesne pozdlž rovníka. Dalej od
rovníka sa vyskytujú krátke obdobia bez daždov. Vyrovnanost klímy sa uplatnuje pocas
dna. Rozdiely medzi dennými a nocnými teplotami sú asi 12°C, niekedy aj menej.
Najnižšie sú pred svitaním, ale potom rýchlo stúpajú až do poludnia. Vplyvom
každodenného dažda dochádza k slabému ochladeniu, po ktorom teploty stúpajú až do
súmraku. Vzdušná vlhkost dosahuje po popoludnajšom daždi až do úsvitu 90-100 % a
iba okolo poludnia klesá na 40-25%.
TDP zaberá Malajské súostrovie s Filipínami, Novou Guineou, Melanéziou, Polynéziou, v
Afrike panva Konga, severného pobrežia Guinejského zálivu, východného pobrežia
Madagaskaru, v Amerike široký pruh pozdlž rieky Amazon a dolných tokov
amazonských prítokov, východné pobrežie Brazílie, Západoindické ostrovy a východne
pobrežie Strednej Ameriky. Najdalej na sever siaha toto podnebie na južné pobrežie
Floridy, až za obratník raka a najdalej na juh až za obratník Kozorožca na pobreží
Madagaskaru a Brazílie.
Je tu vplyv pasátov ktoré umožnujú rozvoj tohto pralesa až na severovýchodnom úpätí
juhoamerických Kordilier, kde tento pás zvaný Tierra caliente, siaha do výšky 1000
m.n.m.
Monzúnové lesné pásmo
Toto podnebie zaberá iba obmedzené oblasti na pobrežiach vystaveným monzúnom. Od
predošlého typu sa líši dobou sucha pocas zimného pevninského monzúnu. Vplyvom
zimného sucha má tento prales už ciastocne opadavé dreviny. Rozdiel medzi
najteplejším a najchladnejším mesiacom je už väcší.
Podnebie monzúnové má Predná India, Malabarské pobrežie, Thajsko, Laos, Vietnam,
juhovýchodná Cína, Srí Lanka, Malajský polostrov, severná Austrália a v západnej
Afrike Sierra Leone. Na južnej pologuli toto podnebie nie je zastúpené.
V Cerapundží v pohorí Khasi prinášajú monzúnové dažde rocne až 11627 mm zrážok.
PÔDA V TDP
Mocnost kôry zvetrávania je velmi velká a dosahuje 20 m a viac. V dôsledku silného
hydrolytického úcinku vody pri vysokých zrážkach a vysokej teplote znásobeného
dobou pôsobenia dochádza k silnému zvetrávaniu. Väcšia cast primárnych minerálov
bola rozložená a došlo k vylúhovaniu katiónov alkálii a alkalických zemín, ale i oxidu
kremicitého. V pôde sa hromadia predovšetkým oxidy a hydroxidy Fe a Al a vytvárajú
tak cervené ci žlté horizonty. K najvýraznejšej forme tohoto procesu zvaného
feralytizácia dochádza pri dobrej vnútornej drenáži na bázických horninách. Tieto typy
pôd majú nízky obsah zvetraných primárnych minerálov. Pri menšej drenáži a na
kyslých horninách je stupen feralytizácie nižší a v pôde sa hromadí kaolinit (ílový
minerál), ktorý je u výrazne feralytických pôdach v hlbších horizontoch. V dôsledku
vysokých zrážok sú casté hydromorfné procesy, prejavujúce sa najcastejšie v podobe
polygonálne alebo sietovito usporiadaných cervených akumulácií oxidovaného železa v
svetlom íle. Týmto horizontom hovoríme laterit (plinit). Pre laterické pôdy je
charakteristická velmi nízka katiónová sorpcná kapacita a nízka nasýtenost sorpcného
komplexu katiónov alkálií a alkalických zemín.
Biologický kolobeh látok je v týchto pôdach velmi intenzívny, ale obmedzený na
niekolko centimetrov pri povrchu. I pri vysokej produkcii organických látok a ich
prívodu do pôdy dochádza po celý rok k silnej mineralizácií organických látok a k nízkej
kondenzácií produktov humifikácie, co je spojené s hromadením nízkomolekulárnych
látok. Preto sú humusové pôdy morfologicky slabo vyjadrené. Výrazne sa humózne
pôdy vyskytujú v horských polohách humidných trópov.
RASTLINSTVO V TDP
Vo vegetácii TDP prevládajú fenerofyty asi 60% až 80%. Velké množstvo tvoria epifyty
a zbytok patrí chamaefytom a hemikryprofytom.
Stromy tvoria asi 70% rozmanitosti a sú v tomto smere prevládajúcim elementom
(rozmanitost dosahuje 40-90 druhov na 100 m2).
Rastlinstvo je v pralese budované v 3 poschodiach:
Horná vrstva dorastá do výšky 50-60 m. Casto je tvorené jednotlivými obrovskými
exemplármi so široko rozloženými korunami. Stredná vrstva siaha do výšky 25-50
metrov a vytvára akoby jednoliaty komplex, koruny sú viac obmedzované navzájom a
preto majú pretiahnutý tvar. Dolná vrstva siaha do výšky 10-15 metrov a vo vývoji je
so zníženými svetelnými podmienkami silne obmedzená.
Stromy zvlášt tejto vrstvy sú porastené lianami na kmenoch a na vetvách a listoch sú
porastené epifytmi.
Väcšina stromov ma stlpovitý štíhly kmen z pravidla 1m v priemere a vo vysoko
položenej korune je bohato rozvetvený. V dôsledku celorocného rastu sa letokruhy
nevytvárajú. U mnohých sa vytvárajú diskovité korene, presahujúce až 8m nad povrch
pôdy. Stretávame sa s takými napríklad u zástupcov z celade Moraceae
(morušovníkovité), Ficus, Bignoniaceae (trubacovité) Sterculiaceae, Caesalpiniaceae
(sapanovité), Mimosaceae(citlivkovité), Euphorbiaceae(pryšcovité). Na bahnitých
pôdach s vysoko položenou korunou sú takéto korene adaptacne výhodné.
Rozdielnost mikroklimatických, zvlášt svetelných a vlahových pomerov sa odráža na
charaktere listov. Horná vrstva stromov má listy celistvé, plošné nevelké, hladké a
kožovité prispôsobené tak denným výkyvom vzdušnej vlhkosti. Listy dolných vrstiev sú
naopak velké, tvarovo velmi rozmanité a mäkké. Postavením na vetvách a svojím
povrchom sú prispôsobené rýchlemu stekaniu vody, ktorej vrstvicka na listoch bránila
transpirácii. Pre zatienenú a vodou dobre zásobenú cast, je významná silná gutácia.
U drevín a ostatných rastlín TDP je význacný spôsob opelovania. Uplatnuje sa
chiropterogamia, ku ktorej sú kvety prispôsobené tvarom a žiarivým zafarbením od
cervenej a oranžovej farby až po žltú. Silné zatienenie stromovým poschodím
spôsobuje vyrovnanost klímy vo vnútri lesa. Teplota dnom a nocou kolíše iba nepatrne,
zvlášt v prízemných vrstvách kde vzdušná vlhkost dosahuje až 90-100%. Nocné
ochladenie sa prejavuje v korunách stromov a spôsobuje tvorenie rosy, ktorá steká
spät a potom sa znovu vyparuje. Svetlo preniká do vnútra lesa iba zriedka takže pri
zemi tvorí iba 1- 0.1% svetla z množstva dopadajúceho na povrch stromov. Jeho velký
nedostatok je limitujúcim faktorom pre rozvoj krovinatého a bylinného porastu.
Nedostatok svetla a nutnost rýchleho rastu s úsporným vytváraním oporných pletív
vedú k rozvoju lian. Sú to dreviny s kmenmi až 20cm silnými, ktoré majú koren v pôde
ale i liany epifitné, ktorých korene sa uchytávajú na kmenoch a vetvách stromov, a
prenikajú do znacných výšok. Prevažne sú to rastliny nárocné na svetlo, zatienenie
znášajú len vo svojich zaciatkoch. Zastúpené sú: Arecaceae(arekovité),
Calamus(rotan), Caesalpiniaceae (sapanovité) rody Bauhinia a Entada,
Medzi lianami sú aj také, ktoré znášajú velké zatienenie a pri epifitnom spôsobe života
sú adaptované na zachytenie vody svojimi korenmi.
Zástupcovia: rody Monstera, Philodendron, Vanilla.
Epifity sú dalšie rastliny, ktoré sú prispôsobené tažkým svetelným podmienkam.
Vyrastajú na kmenoch a vetvách a v nižších poschodiach vyrastajú na listoch
prispôsobeným najlepším svetelným podmienkam. Potrebné živiny cerpajú z nevelkého
množstva pôdy v štrbinách vetiev a taktiež z odumretých organických zložiek, ktoré
napadajú do štrbín. Zásobu vody im dodáva každodenný dážd, alebo ju cerpajú zo
vzdušnej vlhkosti vzdušnými korenmi.
Zastupcovia: Orchidaceae (vstavacovité), Bagoniaceae (kysalovité), Nepenthaceae
(láckovité)
Niektoré epifity sú aj poloparazitmi, napr. Loranthus (ochmet).
Pod najnižšou vrstvou stromového poschodia je podstatne redšie poschodie kerové a
potom poschodie bylinné. Zretelný rozdiel medzi nimi nebýva. Byliny znacne vysokého
vzrastu ako banánovník sa prelínajú nielen s kermi ale aj s mladými stromami.
Zastúpenie bylinného poschodia býva malé kvôli nedostatku svetla, ale aj napriek
tomu dominujú paprade nenárocné na svetlo. Sú medzi nimi aj parazitné druhy, napr. z
celade Rafflesiaceae. Sú medzi nimi aj mikotrofné, ktoré parazitujú na kvitnúcich
rastlinách.
Zloženie a štruktúra TDP cez ich typické schémy môžu byt v jednotlivých prípadoch
rôzne. Význacným rysom je velká rozmanitost druhov a v konkurencných podmienkach
to spôsobuje že jednotlivé druhy sú rozptýlené. Základným typom TDP je ich podoba a
zloženie na nížinatých polohách. V blízkosti vodných tokov tieto lesy prechádzajú do
galériového typu, ktorý býva prechodne zaplavovaný a v povrchovej vrstve pôdy je tak
obohacovaný živinami. Je v nom velké množstvo lian, casto visiacich nad vodným
tokom.
Tam, kde trvalo stojí voda alebo tam preteká pomaly vodný tok s nízkym obsahom
kyslíka, vznikajú bažinné daždové pralesy. Tento les je ochudobnovaný o živiny
nadmerným vymývaním vodou. Preto sú stromy malé a zakrpatené. Pre nedostatok
kyslíka sa živiny tažko rozkladajú a dostávajú sa spät do vody. Práve preto sa tu dobre
darí drevinám so vzdušnými korenmi.
Ked dôjde k poklesu zrážok tak vrchná cast zacne zhadzovat listy. Iba dolná vrstva
ostáva vždy zelená.
TDP sa tiež mení so stúpajúcou nadmorskou výškou pretože tu klesá aj priemerná
rocná a mesacná teplota. Tým sa zmenšuje výpar a zrážky stúpajú tiež s nadmorskou
výškou, takže vlhkost je trvalo blízka 100%.Vo vysokej nadmorskej výške sa vzrast
stromov zmenšuje.
V submontánnom stupni (od 400-1000mnm) sa vytvárajú 2 vrstvy stromového
poschodia. Rozdiely medzi nimi nie sú velké.
Väcšie rozdiely sú v montánnom stupni. Je tu väcšie množstvo zrážok a menší výpar,
ale zlepšuje sa stav vody v pôde, lebo odteká zo svahov smerom dole. Medzi
poschodiami už nie sú takmer žiadne rozdiely a stromy nepresahujú výšku 20 m.
Stromy majú silný kmen a velkost listov je menšia. Liany už nie sú tak hojné a
ustupujú. Epifitov naopak pribúda zvlášt papradí. V bylinnom a kerovom pásme
prevládajú paprade. Pribúdajú húštiny bambusov.
V polohách nad 2500m prechádzajú tropické horské lesy na hmlisté lesy. Vytvárajú sa
v podmienkach kde sa tvoria oblaky, preto je tu úcast svetelne menej nárocných
druhov. Paprade tu rastú a nie sú zatienené korunami stromov. Bylinné poschodie je
bohato zastúpené rastlinami s vysokým vzrastom, bambusy a podobne. Z epifitov sú to
paprade, machy lišajníky. V týchto výškach patrí najväcší podiel stromom s tuhými
skoro tvrdými listami.
Zástupcovia: Podocarpaceae, Araucariaceae, Pinaceae (borovicovité), Ericaceae.
NIEKTORÉ DRUHY ŽIVOCÍCHOV V TDP
V TDP žije velmi vela živocíchov, ktoré sú viazané iba na jedno územie na zemi. Pre
každé územie sú charakteristické iné živocíchy.
Južná Amerika
Zo živocíchov tu žije okrem hmyzu aj vela obratlovcov, ktoré majú dlhý chápavý
chvost. Sú to zvlášt ploskonosé opice ako vreštan. Dalej tu žijú vacice, dikobrazy,
tapíry, mravenciary, lenochody, vela netopierov a papagájov. Množstvo kvetov pomáha
opelovat kolibrík, ktorý je známy svojim rýchlym letom. Nápadné sú aj velké hady a po
stromoch lezúce žaby.
Afrika
Zo živocíchov tu žijú úzkonosé opice ako šimpanz alebo gorilla. Zaujímavé sú aj
letuschopné šupinochostové vevericky. Najvlhšie a najhustejšie miesta pralesa obýva
podivný druh žirafy-okapi pruhovanej. Pri brehoch rieky žije hroch. Z vtákov je
najvýznamnejší papagáj šedý a zoborožci. Vela z týchto zvierat sa vyskytuje aj v
pralesoch Indonézie.
Juhovýchodná Ázia
Zo zvierat sa tu vyskytuje velký pocet hmyzu, je tu vela hmyzožravcov, ako mravciar.
Nájdeme tu aj opice makakové a gibony, vtáctvo, netopiere, tapírov, atd.
GEOLOGICKÝ VÝVOJ TDP
V kriede asi (pred 140-65 miliónov) bolo na celej planéte teplé a vlhké podnebie.
Okrem tropického pásu vznikli rozsiahle pásy mierneho podnebia, siahajúcich až do
polárnych koncín obidvoch pologulí. Rastlinstvo v kriede malo velký význam kedy sa
zaznamenal nástup krytosemenných rastlín. V kriede boli úplne iné podmienky na
flórogenézu pretože o