Trnava

Trnava
Okres Trnava
Rozloha 741 km2
Pocet obyvatelov 126 333
Hustota zaludnenia 170 obyv. na 1 km2
Okres Trnava sa zaraduje medzi husto osídlené okresy Slovenska. V okrese je 45 obcí.
Okresným mestom je Trnava. Je 7. najväcším mestom Slovenska. Trnava je riadiace
administratívne centrum, je sídlom rímskokatolíckeho arcibiskupského úradu. Okres
Trnava patrí medzi najpriemyselnejšie okresy Slovenska. Celoslovenský význam má
Jadrová elektráren Jaslovské Bohunice, chemický priemysel zastupuje Chemolak
Smolenice. Potravinársky priemysel zastupujú hydinárske závody Hydina Cífer. V
textilnom závode Zorena šijú košele a bielizen. Oblúbené pudingové prášky a škrob
vyrába Dr. Oetker v Bolerázi. V okrese sú výborné podmienky pre polnohospodárstvo.
Najväcšie plochy sú obsiate pšenicou, kukuricou, cukrovou repou, jacmenom, pestuje
sa zelenina aj krmoviny. Darí sa tu vinicu a ovocným stromom. Z hladiska dopravy má
okres velmi dobrú polohu. S mestom Trnava sa spája dialnica aj železnica.
História
Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riecke Trnávka,
bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku
1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa. Trnava bola prvým mestom na území
dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného královského mesta. Udelil jej ich
v roku 1238 uhorský král Belo IV.
V 13. storocí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer
60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými
valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanou hradbou.
Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storocí, ked sa sem pred blížiacim tureckým
nebezpecenstvom, v roku 1543, prestahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou.
Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu
kultúrneho a náboženského centra krajiny. V roku 1635 založil Peter Pazmán Trnavskú
univerzitu. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V
roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského uceného
tovarišstva. V júni 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku,
trat z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 zacal v Trnave pôsobit Spolok svätého
Vojtecha, ktorý v období zákazu cinnosti Matici slovenskej, pomáhal udržiavat národné
povedomie.
Od roku 1996 je Trnava krajským mestom, v ktorom žije takmer 70 000 obyvatelov.
Trnava v súcasnosti
Zemepisné súradnice:
Zemepisná šírka 48'23'' východnej zemepisnej šírky
Zemepisná dlžka 17'36'' východnej zemepisnej dlžky
Nadmorská výška: 146 m
Najnižší bod 135,10 m
Najvyšší bod 174,50 m
Územná rozloha
k. ú. Trnava 2532 m2
k. ú. Modranka 2393 m2
Trnava 4925 m2
V súcasnosti má Trnava 69 800 obyvatelov. Z toho je 35 933 žien a 33 867 mužov.
Hustota zaludnenia je 976 obyvatelov na km2. Nezamestnanost
Pocet v %
Pocet obyvatelov
Január 2001
13,3
9213
Február 2001
13,23
9138
Priemysel v Trnave
Najvýznamnejšie sú strojárske závody TAZ Sipox s výrobou úžitkových automobilov,
Sachs (spojky do nákladných vozidiel), ŽOS (kontajnery pre nákladnú dopravu). V
Skloplaste sa vyrábajú sklené vlákna. Potravinársky priemysel zastupujú Trnavský
cukrovar, Figaro, GIM (výroba sladu), Kabát (spracovanie mäsa) a cukrovinky Trité.
Trnava je centrom vzdelávania. Sídli tu Trnavská univerzita, Materiálovo-technologická
fakulta STU a Fakulta odborných štúdií STU. Kultúrny život obohacuje Trnavské divadlo.
Cestovný ruch sa orientuje na oblast Malých Karpát (jaskyna Driny, Dobrá Voda, Ostrý
Kamen). V kaštieli v Dolnej Krupej je domov hudobných umelcov a Smolenický zámok
slúži Slovenskej akadémii vied. Trnava - najstaršie mesto Slovenska má zachovalé
mestské jadro, ktoré bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V Trnave má
sídlo Západoslovenské múzeum.
Známe osobnosti
Anton Bernolák (1762-1813)
jazykovedec a kodifikátor prvého spisovného jazyka Slovákov. V Trnave študoval a
neskôr v Trnave pôsobil. Od roku 1792 vedúca osobnost Slovenského uceného
tovarišstva.
Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958)
hudobný skladatel. V Trnave sa narodil a tiež tu žil a tvoril. Na požiadanie Spolku sv.
Vojtecha v Trnave zostavil Jednotný katolícky spevník, ktorý nemá v rámci strednej
Európy obdobu. Zaradil don 226 vlastných piesní. S jeho menom je spojená
Medzinárodná spevácka sútaž, ktorá sa v Trnave uskutocnuje od roku 1972.
Peter Pázmán (1570-1637)
kardinál, politik. V roku 1635 založil v Trnave Trnavskú univerzitu. Bol mecénom
mesta, s jeho menom sa spája výstavba niektorých svetských stavieb v Trnave.
Ján Koniarek (1878-1952)
slovenský sochár, ktorý od roku 1924 žil a tvoril v Trnave. Pre mesto vytvoril Pomník
padlých, sochu gen. M. R. Štefánika a pomník Antona Bernoláka.
Ludovít I. z Anjou (1326-1382)
uhorsko-polský král, mecén mesta, ktorý sa zaslúžil o jeho rozkvet. V Trnave aj zomrel
10. 9. 1382. Kultúrne pamiatky
Radnica
Dnešná radnica je komplexom prinajmenej troch samostatných architektúr /vlastná
radnica, barokový nárožný dom a kaplnka na nádvorí /. Pôvodne stredoveká stavba.
Rok 1791 znamenal zaciatok klasicistickej prestavby.
Ústredná budova radnice je upravená klasicistickým štýlom s doznievajúcimi
barokovými prvkami. Radnica tak získala elegantný vzhlad , dôstojne reprezentujúci
moc mesta. Divadlo
Klasicistická stavba postavená v roku 1831 podla projektov architekta Grunna. Bolo
prvým kamenným divadlom na Slovensku.
Súsošie Najsvätejšej Trojice
Barokové súsošie postavené v roku 1695. Autorom je sochár Ján Krištof Khien. Súsošie
pozostáva z podstavca, skalného hrobu a stlpa s plastikou korunovania Panny Márie
Najsvätejšou Trojicou. Bolo obnovené a znovu postavené v roku 1993.
Kostol sv. Mikuláša Je trojlodová stavba bazilikálneho typu v štýle neskorej gotiky.
Trnavcania ho zacali stavat okolo roku 1380. V roku 1629 bol kostol rozšírený o bocné
kaplnky. V rokoch 1739-1741 bola k severnej casti pristavaná osemboká baroková
kaplnka, v ktorej je umiestnený obraz žehnajúcej Panny Márie, známej ako milostivá
trnavská Panna Mária. Obraz pochádza zo zaciatku 16. storocia a je kópiou obrazu
Panny Márie z kostola sv. Alexeja a Bonifáca v Ríme. Väcšia cast interiéru kostola je z
18. storocia. V bocných kaplnkách sú náhrobníky cirkevných hodnostárov zo
stredoveku i z neskorších období.
Mestská veža
Renesancná stavba z roku 1574. Veža štvorcového pôdorysu v tvare masívneho
hranola na nárožiach zdobená sgrafitom a ukoncená ochodzou má 8 nadzemných
podlaží. Výška po ochodzu je cca 29 m, celková výška je cca 57 m. Na vrchole
barokovej kupoly je pozlátená socha Immacculaty. Na juhovýchodnej strane veže sú
osadené slnecné hodiny. Katedrálny chrám sv. Jána Krstitela
Katedrálny chrám je prvou monumentálnou štýlovo a slohovo cistou stavbou ranného
baroka u nás. Tvoril súcast komplexu univerzitných budov. Kostol je jednolodový s
rovným uzáverom svätyne. Hlavný priestor zaklenujú valené klenby, v kaplnkách, po
oboch stranách lode sú krížové klenby. Vzácnostou celého interiéru je hlavný mohutný
drevený oltár z roku 1640 od B. Knillinga a V. Stadlera. Maliarska výzdoba interiéru
kostola je dielom významných talianskych umelcov G.B. Rossa, G.Torniniho a P.
Contiho. Cast stropných malieb je od viedenského maliara J.Grubera z obdobia okolo
roku 1700. Kostol plnil nielen duchovné poslanie, uskutocnovali sa tu aj významné
teologické rozpravy, promócie.