trieda Prasinophyceae

Do tejto triedy patria zelené bičíkaté riasy, ktorých bunky majú na povrchu periplastu a bičíkov celulózové šupiny. Bičíkovce majú zväčša 4 rovnaké bičíky vybiehajúce z apikálnej lievikovitej preliačeninky. Niektoré druhy majú iba dva alebo jeden bičík a apikálna preliačeninka nie je utvorená. Bičíky nie sú pokryté mastigonémami, ale jemnými vláskami a šupinami z organického materiálu. Bunky sú obalené jednou až viacerými vrstvami malých šupiniek. Priečne pruhovaný koreň (rizoplast) spája bázy bičíkov s chloroplastom a jadrovým povrchom. Okrem bičíkovcov sem patrí aj niekoľko zástupcov hemimonádovej organizácie.


Jediným rozlišovacím znakom medzi bičíkatými bunkami Prasinophyceae a Chlorophyceae je prítomnosť šupiniek na povrchu buniek a bičíkov. Bičíky sú apikálne a rovnako dlhé (Platymonas, obr. 2:4) alebo laterálne a nerovnako dlhé (Nephroselmis, obr. 2:3) pokryté vždy dvoma radmi malých šupiniek a krehkých, ľahko lámavých a odpadávajúcich vláskov. Bunky majú obal z hviezdicovitých šupiniek veľkých asi 0,05 um. Pri Heteromastix rotunda je povrch buniek pokrytý troma vrstvami šupín. Tesne na bunkovom povrchu je vrstva husto vedľa seba uložených štvorrohých šupín tvoriacich pravidelné rady. Nad touto vrstvou je vrstva rovnako veľkých hviezdicovitých šupín ležiacich v priestore medzi radmi štvorrohých šupín. Vonkajšia vrstva je veľmi riedka a tvoria ju voľne uložené hviezdicovité šupiny, ktoré sú asi desať ráz väčšie ako hviezdicovité šupiny v strednej vrstve. Podobné šupiny na povrchu buniek a bičíkov sa zistili pri bičíkatých bunkách iných rias, napr. pri spermatozoidoch rodov Chara a Nitella (Charophyceae), pri zoospórach Coleochaete, Chaetosphaeridium, Pseudoclonium a Trichosarcina (Ulotrichales). Na druhej strane tieto šupiny chýbajú druhom predbežne zaraďovaných do Prasinophyceae, napr. Pedinomonas minor a Micromonas pusilla. Šupiny sa tvoria v Golgiho aparáte, z neho sa vylučujú a transportujú na povrch bunky alebo bičíka. Pri bunkovom delení si každá dcérska bunka utvorí svoj vlastný obal (téku). Do pyrenoidu vniká rozvetvený cytoplazmatický kanálik. Cytokinéza prebieha obdobne ako pri rode Chlamydomonas so systémom fykoplastu.



Obr. (1.13.)1: Ultraštruktúra bunky druhu Platymonas suecica

Trieda Prasinophyceae nie je doteraz rozdelená na nižšie taxonomické jednotky. Má asi 30 sladkovodných a morských bičíkovcov a hemimonádovú morskú riasu Prasinocladus, ktorej zoospóry majú rovnakú stavbu ako vegetatívne bunky rodu Platymonas. Zo sladkovodných zelených bičíkovcov sem patrí napr. Pyramimonas tetrarhynchus, obr. 2:1; Pedinomonas minor, obr. 2:2; Nephroselmis olivacea, obr. 2:3; Platymonas bichlora, obr. 2:4; Mesostigma viride, obr. 2:5.


Obr. (1.13.)2: Prasinophyceae
1 Pyramimonas tetrarhynchus, 2 Pedinomonas minor, 3 Nephroselmis olivacea, 4 Platymonas bichlora,
5 Mesostigma viride