trieda Plectomycetes

Do tejto skupiny patria huby s rudimentárnymi askokarpmi, ktoré majú, alebo nemajú pevné steny. V druhom prípade obaľujú vrecká voľne spletené hýfy. Keď sa vytvorí pevné perídium okolo vreciek, vznikajú plodničky typu kleistotécia.


Uvádzame dva rady, Eurotiales a Erysiphales. Eurotiales žijú väčšinou saprofyticky a majú veľmi variabilné askokarpy. Vrecká sú malé, obyčajne guľaté a askospóry nie sú aktívne vymršťované.
1. rad Eurotiales (paplesňotvaré)

Sú to prevažne saprofytické huby, zriedkavejšie parazity rastlín a homoiotermných živočíchov.


Nepohlavne sa rozmnožujú najmä konídiami, ktoré vznikajú na špecifických nosičoch konídií - konidioforoch. V mnohých prípadoch, najmä u parazitických druhov, je to jediný známy spôsob ich rozmnožovania. Poznáme u nich len anamorfu (nepohlavné rozmnožovanie).


Pri pohlavnom rozmnožovaní vznikajú drobné uzavreté plodničky bez otvoru - kleistotéciá, v ktorých sú prevažne prototunikátne vrecká, nepravidelne rozptýlené (netvoria súvislú výtrusorodú vrstvu) a nie sú medzi nimi parafýzy. Pohlavný proces prebieha ako gametangiogamia, keď sa vyvinie askogón a anterídium. Ak anterídium chýba, plodnička vznikne z askogónu samooplodnením.


Zástupcovia radu majú tieto spoločné znaky:


- askokarp nemá ostiolum ani parafýzy;


- vrecká sú v plodničke nepravidelne rozptýlené, sú tenkostenné a ich stena zoslizovatie pred dozretím askospór;


- prevláda u nich rozmnožovanie konídiami, v tomto konídiovom štádiu sú zaraďované do Deuteromycotina.


Patrí sem 9 čeľadí, z ktorých uvádzame dve, rozlíšené podľa stavby plodničky. Pri čeľadi Gymnoascaceae perídium chýba, nahrádzajú ho voľne spletené hýfy. Kleistotéciá čeľade Eurotiaceae majú pevné perídium.
1. čeľaď Gymnoascaceae (nahovreckovité)

Mnohé druhy sú významné z hľadiska humánnej medicíny, lebo sú pôvodcami dermatomykóz zvierat i ľudí.


Väčšinou žijú v pôde, ale fruktifikujú aj na živočíšnych substrátoch, hnoji, perí, vlne, kostiach, koži a pod. Ich askokarp je málo diferencovaný, nemá pevné steny, vytvárajú ho len voľne spletené hýfy okolo vreciek. Parazitické druhy plodničky vôbec nevytvárajú, rozmnožujú sa len nepohlavne konídiami, chlamydospórami, blastospórami. (Tieto sa uvádzajú medzi Deuteromycotina.)


Gymnoascus reesii (nahovrecko hnojové) vytvára na živočíšnych substrátoch drobné červenohnedé guľaté askokarpy, v ktorých sú vrecká obklopené spleťou voľných hýf.
2. čeľaď Eurotiaceae (paplesňovité)

Sem patria všeobecne známe a veľmi rozšírené paplesne, Aspergillus (aspergil) a Penicillium (penicil). Uvedené mená sa vzťahujú na ich konídiové štádiá (anamorfa), v ktorých sa tieto huby bežne vyskytujú. Ich vreckaté štádiá (teleomorfa) majú svoje vlastné rodové a druhové mená. Napríklad konídiové štádium rodu Aspergillus patrí k vreckatovýtrusným hubám rodov Eurotium a Emericella. Podobne konídiové štádium rodu Penicillium vo vreckatom štádiu patrí do rodov Talaromyces, Eupenicillium a Carptenteles.


Konidiofory uvedených dvoch rodov majú veľmi charakteristickú stavbu. U rodu Aspergillus sa konídiofor terminálne rozširuje do guľovitého vezikula, okolo ktorého sa vytvárajú krátke sterigmy. Nad nimi sa nachádzajú fialidy fľaškovitého tvaru, ktoré produkujú v retiazkoch konídie. Pri rode Penicillium sa konídiofory na konci dichotomicky rozkonárujú do kratších metúl, ktoré sa ďalej môžu dichotomicky rozkonárovať, ale ukončené sú fialidmi, ktoré produkujú konídie. Spóry odškrcované z fialid sa nazývajú aj fialospóry. Uvedené dva druhy majú veľký ekonomický význam. Ich zástupcovia žijú na najrozmanitejšom podklade, na potravinách, ovocí, krmovinách, obilí, textile, v pôde, dalo by sa povedať, že sú takmer všadeprítomné. Patria sem druhy, ktoré sú pôvodcami degradácia infikovaného materiálu, kým iné sú významné pre ľudstvo ako producenti antibiotík.



Obr. (2.9.)1: Konídiofory rodov Penicillium (a) a Aspergillus (b)

Rod Aspergillus je častým pôvodcom mykotických ochorení zvierat a človeka. Spôsobuje aspergilózy, a to najmä druhy Aspergillus niger, Aspergillus flavus, Aspergillus fumigatus. Zvláštnu pozornosť si zaslúži druh Aspergillus flavus, ktorý tiež produkuje nebezpečné mykotoxíny aflatoxíny, ktoré poškodzujú pečeň zvierat i ľudí. Aspergillus fumigatus je tiež patogénny, môže byť pôvodcom zápalov dýchacích ciest, očnej rohovky a iných vnútorných orgánov ľudí. Aspergillus oryzae (aspergil ryžový) produkuje enzým, ktorý sa využíva v Japonsku pri výrobe ryžového vína (saké).


Rod Penicillium je jednou z najrozšírenejších kozmopolitných húb. Najslávnejší je druh Penicillium notatum, z ktorého bolo vyrobené prvé antibiotikum, penicilín (Fleming, 1929). V súčasnosti sa penicilín vyrába z druhu Penicillium chrysogenum. Z druhu Penicillium griseo-fulvum sa vyrába antibiotikum griseofulvín. Pri výrobe syrov sa odpradávna uplatňujú druhy Penicillium roquefortii a Penicillium camembertii. Penicillium italicum a Penicillium digitatum spôsobujú hnilobu citrusových plodov. P.expansum je pôvodcom hnedej hniloby jabĺk.
2. rad Erysiphales (múčnatkotvaré)

Sem patria záväzné obligátne parazity cievnatých rastlín a doteraz sa ich nepodarilo kultivovať na umelých živných pôdach. Je u nich silne vyvinutá špecializácia na určité druhy alebo rody hostiteľov, čo vedie k vzniku špecifických foriem.


Pomenovanie dostali od pomúčeného vzhľadu napadnutých rastlinných orgánov, ktoré spôsobujú konídie a mycélium, nachádzajúce sa na povrchu infikovaných orgánov. Preto o nich hovoríme ako o ektoparazitoch, zriedka sú endoparazitmi.


Zo zhrubnutých koncov vegetatívnych hýf sa vyvájajú apresóriá, ktorými sa mycélium prichytáva na povrch hostiteľa. Z apresória preniká hýfa ďalej do epidermálnej bunky, v ktorej sa rozkonáruje do vakovitého alebo prstovitého haustória, ktoré slúži na čerpanie živín.


Počas vegetačného obdobia sa rozmnožujú nepohlavne konídiami (niekedy sa nazývajú aj oídie, je to názov prevzatý z rodového mena Oidium). Konídie vznikajú na postranných krátkych vláknach, konídioforoch.


Na konci vegetačného obdobia, na jeseň sa začínajú tvoriť plodničky - kleistotéciá ako dôsledok pohlavného rozmnožovania. Pohlavný proces prebieha ako gametangiogamia, diferencuje sa askogón a anterídium. Askokarpy (kleistotéciá) sú guľovitého tvaru, často mierne sploštené, spočiatku žlté, dozrievaním hnednúce. Perídium je pevné s charakteristicky usporiadaným bunkami. Okolo plodničiek sa nachádzajú prívesky (apendixy) charakteristického tvaru, ktoré sa využívajú pri ich klasifikácii. V askokarpoch sú vrecká vejárovite prirastené na báze, vždy bez parafýz. Vrecká majú okolo temena prstencovitú ryhu, kde sa vrecko otvára. Akým nechamiznom sa otvárajú plodničky, nie je objasnené.


Múčnatky majú význam vo fytopatológii, spôsobujú škody na kultúrnych i divorastúcich cievnatých rastlinách.


Rody Podosphaera a Sphaerotheca majú v plodničke len jedno vrecko, u ostatných rodov je vždy viac vreciek. Sphaerotheca pannosa (múčivka) sa často vyskytuje na listoch a pukoch pestovaných i divorastúcich ruží. Podosphaera leucotricha (múčnatec jabloňový) spôsobuje biele múčnaté povlaky na listoch a pukoch jabloní. Viac vreciek v kleistotéciu majú: Erysiphae graminis (múčnatka trávová) - najrozšírenejšia múčnatka vôbec. Parazituje na trávach i kultúrnych rastlinách (obilniny). Boj proti tejto hude sa vedie šľachtením odolných kultivarov. Uncinula necator (múkovka viničová) škodí na listoch a bobuliach viniča. Microsphaera alphitoides (drubnomúčka dubová) sa vyskytuje na všetkých u nás rastúcich duboch. Jedine dub červený (Quercus rubra) je odolný. Spôsobuje značné škody najmä v škôlkach. Phyllactinia gutata parazituje na lieskach.