Do tejto triedy patria huby, ktorých plodničky v dobe zrelosti majú hornú vrstvu askokarpu vystlanú tesne vedľa seba stojacimi vreckami, medzi ktorými sú parafýzy. Je to výtrusorodá vrstva - thécium (niekedy označovaná aj ako hyménium). Plodničky sú typu apotécia, majú obyčajne miskovitý tvar so stopkou, alebo sú bezstopkaté. Výtrusorodá vrstva je spravidla obnažená, voľná, s výnimkou hypogeických askokarpov (vznikajú pod zemou).
Ak sa vyvinie stopka, výtrusorodá vrstva sa vychlípi von a niekoľkonásobne sa poprehýba, vznikajú plodničky typu "Morchella" (smrčok). Keď vzniknú guľaté plodničky a záhyby sa tlačia dnu do hĺbky (dovnútra plodničky), vznikne askokarp typu "Tuber" (podzemné premenené apotécium). Pohlavné rozmnožovanie prebieha väčšinou ako gametangiogamia, obsah mnohojadrového anterídia sa cez trichogýn prelej do mnohojadrového askogónu.
Niektoré parazitické druhy sa rozmnožujú aj nepohlavne spórami, najmä konídiami.
Pri klasifikácii v rámci triedy sa za významný systematický znak považuje mechanizmus otvárania sa vreciek (prítomnosť alebo absencia viečka - operculum).
Podľa tohto kritéria ich delíme na 4 rady. Operkulátne diskomycéty radu Pezizales sú saprofytické, prevažne terestrické alebo koprofilné druhy. Inoperkulátne druhy radov Helotiales a Phacidiales vytvárajú obyčajne drobnejšie a menej nápadné plodničky ako operkulátne diskomycéty. Helotiales žijú prevažne saprofyticky alebo paraziticky na rastlinách, kým do radu Phacidiales patria prevažne významné parazity rastlín (listové parazity). V rade Tuberales vznikajú podzemné plodnice.
1. rad Pezizales (čiaškotvaré)
Sú to saprofytické huby, ktoré žijú na odumretých rastlinných zvyškoch, dreve, v humuse, alebo na rastlinnom hnoji. Tvar apotécií je veľmi variabilný. Vytvárajú sa plodničky od niekoľko mm až po veľké makroskopické stopkaté askokarpy typu "Morchella". Mnohé plodničky majú výtrusorodú vrtsvu nápadne sfarbenú. Vrecká sa otvárajú viečkom (operculum) a spóry sú aktívne vystreľované až do niekoľko centimetrovej vzdialenosti.
Nepohlavné rozmnožovanie je bezvýznamné a pri mnohých rodoch úplne chýba.
Mnohé druhy rodu Peziza rastú na holej zemi. Peziza badia (čiaška hnedá, obr.1:1) vytvára pomerne veľké bezstopkaté plodničky, ktoré rastú najmä v ihličnatých lesoch. Aleuria aurantia (tanierovka oranžová) je nápadná žltočervenými prisadnutými plodničkami, ktoré rastú aj na vlhkej zemi. Sarcoscypha coccinea (ohnivec šarlátový, obr. 1:2) nápadne ozdobná huba s karmínovočervenou výtrusorodou vrstvou. Rastie skoro na jar na opadaných konárikoch. Do rodu Morchella patrí niekoľko druhov, všetky sú dobré jedlé jarné huby. Morchella esculenta (smrčok jedlý, obr. 1:3) rastie v svetlých listnatých lesoch, parkoch, záhradách. Morchella conica (smrčok kužeľovitý) rastie v teplých lužných lesoch, parkoch, záhradách. Ptychoverpa bohemica (pasmrčok český) rastie na okraji listnatých lesov. Gyromitra esculenta (ušiak obyčajný, obr. 1:4) je prudko jedovatá huba, rastie najmä v ihličnatých lesoch.
Obr. (2.10.)1: Pezizales
1 Peziza badia, 2 Sarcoscypha coccinea, 3 Morchella esculenta, 4 Gyromitra esculenta
2. rad Helotiales (čiašočkotvaré)
Do radu okrem saprofytických húb, žijúcich na odumretých rastlinných zvyškoch a hnoji, patria aj parazitické druhy, významné vo fytopatológii. Sú to najmä druhy rodu Sclerotinia, ktoré sú pôvodcami hnedej hniloby a tzv. sivého plesnivenia ovocia.
Rad zahŕňa niekoľko tisíc druhov. Ich apotéciá sú mäsitej, kožovitej, chrupkovitej alebo voskovitej konzistencie, často s pestro sfarbenou výtrusorodou vrstvou. Môžu byť stopkaté, alebo sediace. Vrecká sa neotvárajú viečkom, sú to inoperkulátne diskomycéty. Ich otvárací aparát je v apikálnej časti vrecka v podobe prstenca, ktorý sa účinkom jódu farbí do modra (najvhodnejšie je Melzerovo činidlo). Tento úkaz sa nazýva amyloidnosť.
Vrecká sú unitunikátne, plodničky majú askohymeniálny vývin a pohlavný proces prebieha najčastejšie ako spermatizácia.
Nepohlavný spôsob rozmnožovania konídiami je v tomto rade na rozdiel od predošlého veľmi častý. Konídiové štádiá sú najčastejšie pyknidiálneho alebo melankoniálneho tvaru Deuteromycetes.
Uvádzame tri čeľade: Helotiaceae, Hyaloscyphaceae a Sclerotiniaceae.
1. čeľaď Helotiaceae (čiašočkovité)
Sú to prevažne saprofyty s mäsito voskovitými alebo kožovito chrupkovitými sediacimi alebo stopkatými apotéciami.
Chlorosplenium aeruginosum (zelenica obyčajná) nápadne sfarbuje tlejúce drevo na zeleno.
2. čeľaď Hyaloscyphaceae (krásavičkovité)
Patria sem saprofyty i parazity rastlín. Ich apotéciá sú sediace alebo stopkaté a na vonkajšej strane nápadne chlpaté.
Lachnelula willkommii (čiašočka Willkomova) sa považuje za pôvodcu rakoviny smrekovcov. Infekcia sa prejavuje odumieraním konárov alebo celých stromov, na ktorých sa tvoria nádory, posiate žltooranžovými apotéciami, bielo chlpatými na vonkajšej strane.
3. čeľaď Sclerotiniaceae (hľúznatkovité)
Sú to prevažne parazity, ale aj saprofyty na rozličných rastlinných zvyškoch. Charakteristickým znakom apotécií sú zreteľné stopky, vyrastajúce zo strómy, alebo zo sklerócia. Sklerócium sa obyčajne oddeľuje od tela hostiteľskej rastliny a prezimuje v zemi.
Sclerotinia fructigena (hľúznatka malvicová) je pôvodcom hnedej hniloby jabĺk, hrušiek a iného ovocia. Aj keď apotéciá vznikajú veľmi zriedkavo, choroba je veľmi častá a prejavuje sa na uvedenom ovocí, najmä v konídiovom štádiu, ktoré je známe pod názvom Monilia fructigena. Na povrchu infikovaných plodov sa vytvárajú koncentricky usporiadané vankúšiky spočiatku belavých, potom žltnúcich a nakoniec hnednúcich konídií. Napadnutý plod je hubou mumifikovaný, stáva sa pseudoskleróciom (je vytvorené nielen hubou, ale aj zvyškami pletiva plodu) a za vhodných podmienok, na jar, z neho vyrastie niekoľko stopkatých apotécií (Sclerotinia fructigena).
Podobnú infekciu na jablkách a slivkách spôsobuje Sclerotinia laxa. Apotéciá tiež vznikajú zriedkavo a choroba sa prejavuje najmä v konídiovom štádiu, Monilia laxa (monília slivková). Sclerotinia fuckeliana je veľmi častým druhom na odumretých rastlinných zvyškoch. Apotéciá sa vytvárajú zriedkavo, no často sa vyskytuje v konídiovom štádiu Botrytis cinerea (plesňovec sivý). Je pôvodcom tzv. sivého plesnivenia mnohých poľnohospodárskych plodín (šalát, rajčiny, jahody, maliny, egreše, atď.), ktoré táto huba znehodnocuje.
3. rad Phacidiales (šošovičkovcotvaré)
Sú prevažne parazitmi rastlín. V porovnaní s predchádzajúcimi radmi, majú ich askokarpy odlišný vývin. Ich plodničky nazývame pseudoapotécium lebo ich vývin pripomína askolokulárny typ. Najskôr vznikne stróma a až potom askogóny a vznikajúce vrecká vrastajú do pletiva strómy, ktorá sa medzi vreckami mení na pseudoparafýzy (parafyzoidy). Keď je thécium vo vnútri strómy zrelé, obnažuje sa puknutím stropu strómy, buď pozdĺžnou ryhou alebo nepravidelnými ryhami. Takýto typ plodničky sa nazýva aj hysterothécium.
Vrecká sú unitunikátne, u niektorých možno zistiť neamyloidný otvárací aparát, u iných len porus alebo žiadnu štruktúru.
Konídiové štádiá sa vytvárajú bežne.
Sú to prevažne parazity a saprofyty listnatých a ihličnatých stromov. Majú veľký význam v lesníckej fytopatológii. Rhytisma acerinum (čerň javorová) je najznámejším zástupcom radu. Hojne sa vyskytuje na živých listoch javorov, najmä javora horského. Na listoch vytvára čierne, nepravidelne okrúhle, mierne zdurené strómy. Počas vegetačného obdobia sa v nich nachádza konídiové štádium Melasmia acerina. Vrecká sa vyvíjajú cez zimu na spadnutých listoch a dozrievajú na jar. Potom stróma puká a za vlhka sa otvára nepravidelnými štrbinami. Lophodermium pinastri (sypavka sosnová) je pôvodcom nebezpečnej choroby, nazývanej sypavka ihličia. Vyskytuje sa najmä na ihliciach borovíc, na ktorých sa objavujú obálne strómy s pozdĺžnou štrbinou. Choroba spôsobuje veľké škody najmä v škôlkach a na mladých boroviciach. Colpoma quercinum je rozšírený saprofyt na dubových konárikoch.
4. rad Tuberales (hľuzovkotvaré)
Sú to huby s podzemnými plodnicami (hypogeické), ktoré žijú v mykoríze s drevinami čeľade Fagaceae. Výtrusorodá vrstva je uzavretá v guľatých plodničkách, v ktorých sa nachádza systém chodbičiek a komôrok vyplnených vreckami. Vrecká sú bez viečka a askospóry nie sú aktívne vystreľované.
Vznik plodničiek sa vysvetľuje tak, že v priebehu fylogenézy v dôsledku prispôsobenia sa zvláštnym životným podmienkam došlo k mnohonásobnému poprehýbaniu a modifikácii apotécia tak, že sa výtrusorodá vrstva uzavrela dovnútra plodničky. Keďže sa ich plodnička vyvinula premenou apotécia, predpokladá sa, že majú blízke vzťahy z Pezizales.
Zástupcov nachádzame v lesnom humuse alebo tesne pod povrchom pôdy. V dobe zrelosti intenzívne páchnu, čím lákajú lesnú zver, ktorá ich vyhrabáva a tak prispieva k rozširovaniu ich výtrusov. Tuber aestivum (hľuzovka letná) rastie vzácne v teplejších oblastiach na vápencových pôdach pod dubmi, bukmi a hrabmi. Pre svoju arómu sa pokladá za lahôdku, je veľmi cenená, a preto sa robia pokusy s jej umelým pestovaním plantážnicky. Značné úspechy s tým dosiahli vo Francúzsku.