Spájavky sú jednobunkové, kolóniové alebo nerozkonárené vláknité zelené riasy. Bunková stena je celistvá alebo zložená z dvoch až viac častí. Každá bunka má jedno jadro a jeden alebo viac chloroplastov. Chloroplasty sú zväčša stredové, pomerne veľké, vypĺňajúce značnú časť vnútorného objemu bunky, len niekoľko rodov ich má prístenné, v tvare rovného alebo skrutkovito stočeného pásika. V chloroplaste je jeden alebo viac pyrenoidov rozložených symetricky alebo nepravidelne. Tvorba bičíkatých rozmnožovacích buniek nie je známa. Pohlavné rozmnožovanie je spájaním (konjugáciou), ktoré je osobitným typom izogamie. Ako gaméty fungujú protoplasty vegetatívnych buniek. Pri spájaní sa jednotlivé bunky alebo vlákna priložia k sebe, utvoria kopulačný kanálik a jeden z protoplastov prejde amébovitými pohybmi do susednej bunky a splynie s jej protoplastom, alebo obidva protoplasty vystúpia zo stien do kopulačného kanálika a v ňom kopulujú. Pri niektorých vláknitých riasach môžu kopulovať dve susedné bunky toho istého vlákna. Zygota si utvára niekoľkovrstvovú (najčastejšie trojvrstvovú) hrubú stenu, často rozlične zdobenú a zafarbenú. Zygospóry po istom čase vyklíčia na 1 alebo 2, zriedka na 4 jedince. Delenie jadra pri klíčení zygospóry je redukčné, takže vegetatívne bunky sú haploidné.
Spájavky sa vyskytujú iba v sladkých vodách, len ojedinele aj v brakických, ale nikdy nie v mori.
Trieda má asi 50 rodov a 4 až 6 tisíc druhov. Podľa zloženia bunkovej steny a morfológie buniek a zygospór sa Conjugatophyceae rozdeľujú na 3 rady.
1. rad Zygnematales (jarmovky)
Jarmovky majú valcovité bunky spojené do nerozkonáreného, niekedy ľahko rozpadavého vlákna. Bunková stena je celistvá, hladká, zložená z vnútornej pevnej vrstvy celulózových mikrofibríl a z vonkajšej slizovej amorfnej časti. Vonkajšia vrstva zapríčiňuje, že jarmovky sú na hmat slizké. Jadro je v cytoplazmatickom vaku zavesenom niekoľkými cytoplazmatickými povrazcami uprostred bunky. Vlákna rastú interkalárne delením buniek. Mitóza prebieha intranukleárne, takže jadrová membrána zostáva z väčšej časti trvania mitózy zachovaná. Pri delení buniek priečna priehradka vrastá od obvodu k stredu misiek. Chloroplasty sú buď prístenné, pásikovité a skrutkovito stočené (Spirogyra) alebo stredové v tvare plochej doštičky (Mougeotia, čítaj "mužócia") alebo s niekoľkými lúčovito sa rozbiehajúcimi lištami, na priečnom priereze hviezdovitými (Zygnema). Strednú časť bunky vypĺňa veľká vakuola.
Pri konjugácii je častejší rebríčkovitý (skalárny) typ s kopulačným kanálikom utvoreným medzi bunkami dvoch rozličných vlákien (kopulujúce vlákna pripomínajú tvar jarma), ako bočný (laterálny) typ, pri ktorom splývajú protoplasty dvoch susedných buniek toho istého vlákna. Známa je aj tvorba partenospór (asi akinety), ktoré vznikli z jednej bunky a majú tvar zygoty. Pri klíčení zygoty sa diploidné jadro rozdelí na 4 haploidné jadrá, z ktorých 3 zaniknú a iba jedno sa ďalej delí a dáva vznik vláknu.
Obr. (1.15.)1: Schéma konjugácie spájaviek radu Zygnematales
2. rad Mesotaeniales
Riasy sú jednobunkové, jednotlivé alebo v slizových kolóniách. Tvar bunky je oválny, vretenovitý alebo valcovitý. Bunková stena je celistvá, nerozdelená na segmenty, bez zárezu v strednej časti bunky. Chloroplasty sú 2, zriedka 1 alebo 4, pásikovité, doštičkovité (Mesotaenium endlicherianum, obr. 2:2) alebo na priečnom priereze hviezdicovité (Netrium digitus, obr. 2:1).
Obr. (1.15.)2: Mesotaeniales
1 Netrium digitus, 2 Mesotaenium endlicherianum
3. rad Desmidiales (desmídie, dvojčatkotvaré)
Desmídie sú jednobunkové riasy, iba niektoré rody majú bunky uložené v slizových kolóniách alebo zoskupené do jednoradových vláknitých útvarov. Bunková stena sa skladá z dvoch alebo viac častí (segmentov). V bunkách sú početné vakuoly a diktyozómy, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe bunkovej steny a slizu. Bunky sú symetrické a rozdelené +/- výrazným stredovým zárezom (sínusom) na dve polovice. Chloroplasty sú dva centrálne, každý s jedným pyrenoidom.
Bunky sa rozmnožujú delením na dve časti (obr. 3). Deleniu bunky predchádza delenie jadra, ktoré na rozdiel od jarmoviek nie je intranukleárne. Priečna stena rastie centripetálne medzi dvoma dcérskymi bunkami pripojením mechúrikov s materiálom na stavbu bunkovej steny (pravdepodobne sú to Golgiho mechúriky). Po rozdelení protoplastu rastú na obidvoch dcérskych bunkách časti istmusu, ktorý spája polovice buniek. Po dorastení chýbajúcej polovice bunky sa dcérske bunky od seba oddelia, alebo zostávajú v rade za sebou. Dorastená bunka má teda jednu polovicu bunky obalenú materskou bunkovou stenou a druhú polovicu novoutvorenou bunkovou stenou.
Pri konjugácii sa partnerské bunky (+ a -) priblížia k sebe zvyčajne bočne a v oblasti stredového zárezu vyjdú protoplasty amébovitými pohybmi oproti sebe a splývajú do zygoty. Zygota si utvorí hrubú, časti skulptúrovanú stenu a mení sa na zygospóru schopnú prečkať nepriaznivé životné podmienky.
Obr. (1.15.)3: Delenie bunky zástupcov radu Desmidiales
Desmídie sa najčastejšie vyskytujú v bentose a litorálu stojatých mierne kyslých vôd, mnohé sú planktónové druhy s hrubou vrstvou slizu alebo s dlhými ramenami a ostňami. Niektoré rastú aj v pôde ako súčasť fytoedafónu alebo na vlhkých miestach, zmáčaných skalách (najmä vápencových) ap. V literatúre sa opísalo asi 5 tisíc druhov patriacich do 30 rodov.
V planktóne a litoráli našich vôd sa vyskytujú zástupcovia rodov Closterium, Cosmarium a Staurastrum (Closterium rostratum, obr. 4:5; Cosmarium reniforme, obr. 4:7; Staurastrum controversum, obr. 4:4). V kyslých rašelinových vodách nájdeme druhy rodu Gonatozygon, Penium, Micrasterias, Hyalotheca (Gonatozygon monotaenium, obr. 4:1; Penium exiguum, Micrasterias crux-melitensis, obr. 4:8; Hyalotheca dissiliens, obr. 4:6) a iné.
Obr. (1.15.)4: Desmidiales
1 Gonatozygon monotaenium, 2 Pleurotaenium ehrenbergii, 3 Euastrum verrucosum, 4 Staurastrum controversum,
5 Closterium rostratum, 6 Hyalotheca dissiliens, 7 Cosmarium reniforme