Trieda: Plazy

Plazy (Reptilia) sú prispôsobené životu na suchej zemi, druhotne môžu prejsť do vodného prostredia. Takmer všetky majú končatiny, pomocou ktorých sa pohybujú (okrem hadov). Telo je pokryté kožou, na ktorej sa nachádzajú rôzne štíty a výrastky, ktoré chránia pokožku pred poškodením (korytnačky, krokodíly). Vylučovacie žľazy sa v pokožke na rozdiel od obojživelníkov nenachádzajú, iba ak pachové žľazy na vymedzovanie teritória.

Kostra je kostená. Hlavová a tvárová časť je dokonalejšia. Chorda sa nachádza len v embryonálnom štádiu, neskôr vznikajú stavce. Chrbtica je rozdelená na časti (nachádza sa aj drieková časť), prvé dva stavce – nosič (atlas) a čapovec (epistrofeus). Majú len 1 kostený výbežok, ktorý umožňuje pohyblivé spojenie medzi hlavou a chrbticou. Nachádzajú sa u nich rebrá. V chvostovej časti je veľký počet stavcov.

Nervová sústava je dokonalejšia. Vyvinutý je predovšetkým predný ale aj stredný mozog. Napriek veľkosti predného mozgu je tu pomerne málo šedej hmoty.

Zo zmyslových orgánov je prítomné ucho. Slabo je vyvinuté vonkajšie a stredné ucho, dobre je vyvinuté vnútorné ucho, v ktorom je jedna sluchová kostička (strmienok). Kvalita zraku závisí od skupiny živočíchov. U niektorých sa nachádzajú mihalnice a žmurka. U hadov je žmurka prirastená. Temenné oko, ktoré registruje svetlo a tmu, sa nachádza medzi temennými kosťami. Čuchový ústroj je rôzny podľa skupiny živočíchov.

U všetkých plazov sú vyvinuté pľúca. Dýchanie kožou sa nevyskytuje. Hrudnú dutinu od brušnej oddeľuje bránica, ktorá napomáha pri dýchaní.

V srdci dochádza oproti nižším stavovcom ku zmene – 2 predsiene a komora je čiastočne (alebo úplne u krokodílov) rozdelená, takže dochádza k menšiemu miešaniu okysličenej a neokysličenej krvi. U všetkých plazov je malý pľúcny obeh a veľký telový obeh. Ostávajú zachované 1., 2. a 3. zo žiabrových oblúkov. Plazy nemajú stálu telesnú teplotu, väčšina z nich preto obľubuje teplejšie podnebie alebo vyhrievanie sa na slnku.

Ústna dutina je výraznejšie oddelená od hltanovej časti. Prvýkrát sa vyskytuje slepé črevo na rozhraní tenkého a hrubého čreva. Krokodíly majú špeciálny typ alveolárneho chrupu. Jazyk je u jašteríc rozoklaný.

Prvýkrát sa u plazov vyskytujú pravé obličky s močovými cestami a s močovým mechúrom. Nachádza sa tu spoločné vyústenie močových a pohlavných ciest – kloaka.

Plazy sú oddeleného pohlavia. Vývoj jedinca prebieha mimo tela vo vajci (významnú úlohu tu zohráva amnión (podľa toho Amniota - blanovce) a vo vnútri plodová voda). Vývoj prebieha niekoľko týždňov.

Plazy sú najviac rozšírené v tropických oblastiach, mnohé sa prispôsobili životu vo vode (krokodíly, korytnačky). Plazy majú veľký význam v prírode, pretože ničia škodlivý hmyz (jašterice) a škodlivých hlodavcov (vretenice). Väčšina z nich je zákonom chránená.

3. podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
5. trieda: Plazy (Reptilia)
1. podtrieda: Hatérie (Rhynchocephalia)
2. podtrieda: Korytnačky (Testudinata)
3. podtrieda: Krokodíly (Loricata)
4. podtrieda: Šupináče (Squamata)
1. rad: Jaštery (Sauria)
2. rad: Hady (Ophidia)

Podtrieda: Hatérie

Hatéria bodkovaná (Sphenodon punctatus) meria asi 75 cm. Je pozostatkom z dávnych geologických dôb, ktorý sa zhodou okolností zachoval na izolovanom Stefansonovom ostrovčeku a na niekoľkých ďalších ostrovoch pri Novom Zélande. V jej anatomickej stavbe zistili podobnosť s obojživelníkmi i s rybami. Vývojovo je zaujímavá aj tým, že má doteraz fungujúce temenné oko, čo je zriedkavý jav i u niektorých iných plazov. Potravou tohto pozoruhodného tvora sú kôrovce, mláďatá stavovcov i hmyz. Rozmnožuje sa pomerne málo, kladie 10-12 vajíčok. Svojich nepriateľov zastrašuje tým, že vztyčuje ostne na chrbte. Dožíva sa až 120 rokov.

Obr. Hatéria bodkovaná (12,1 kB)
Podtrieda: Korytnačky

Telo korytnačiek (Testudinata) pokrýva pancier z rohovinových štítov. Vrchná časť panciera (kaparax) je spojená na bokoch so spodnou časťou (plastrón) pomocou väziva. Korytnačky dýchajú pomocou pohybu krku a nôh. Majú rohovinové a zobáku podobné čeľuste.

V súčasnosti jediným druhom korytnačiek, ktorej severná hranica rozšírenia siaha do strednej Európy, je korytnačka močiarna (Emys orbicularis). Dorastá do dĺžky 300 mm. Hlavu má pokrytú súvislou vrstvou rohoviny, chvost je kužeľovitý, dosť dlhý, na prstoch s plávacími blanami má pazúriky. Rozšírená je v južnej a strednej Európe a v juhozápadnej Ázii. Žije predovšetkým v zachovalých stojatých vodách s hustým trávnatým zárastom. Korytnačka močiarna sa živí mäsitou potravou, najmä žubrienkami, kôrovcami, hmyzom, žabami i rybkami.

Karety patria k morským korytnačkám. Typické sú širokými plutvovitými prednými končatinami, pomocou ktorých obratne plávajú. Na súši sa pohybujú iba s námahou - samice tu kladú vajíčka. Nedokážu vtiahnuť do panciera končatiny ani hlavu, len krk si môžu čiastočne schovať. Najmenším druhom je kareta pravá (Eretmochelys imbricata). Pancier má dlhý obyčajne 60-80 cm. Rohovinové štítky, tzv. korytnačina, má veľmi pekné sfarbenie a štruktúru a dá sa za tepla tvarovať. Už oddávna sa používa na výrobu ozdobných hrebeňov, gombíkov, škatuliek a pod.

Obr. Korytnačky (27,5 kB)
Podtrieda: Krokodíly

U krokodílov (Loricata) sa prvýkrát vyskytuje kompletne rozdelené srdce na 2 predsiene a 2 komory. Taktiež sa tu vyskytuje alveolárny chrup a bránica. Čeľuste majú predĺžené a na konci sa nachádzajú nozdry.

Krokodíl nílsky (Crocodylus niloticus) je zo všetkých krokodílov Európe najbližší. Kedysi sa hojne vyskytoval v Egypte, bol však vyhubený a dnes žije iba v rezervácii Cézarei. Môže dosahovať veľkosť až 10 m. Krokodíly obývajú rieky v tropických pásmach. Okrem afrických krokodílov poznáme aj druhy krokodílov žijúce v Amerike, v Ázii a v Austrálii.

Aligátor severoamerický (Alligator mississipiensis) je u nás najznámejším zástupcom krokodílov. Chová sa v zoologických záhradách a často i v menších viváriách. Patrí k menším druhom krokodílov; jedince dlhé viac ako 3 m sú už vzácnosťou. Aj vo svojej domovine na Floride dosahuje zriedkavo väčšiu dĺžku ako 4 m. Dnes sa vo voľnej prírode vyskytuje iba zriedkavo. V Amerike sa chová vo zvláštnych farmách, ktoré dodávajú na trh krokodílie kože.

Obr. Aligátor severoamerický (15,1 kB)

Gaviál indický (Gavialis gangeticus) žije vo veľkých indických riekach Gange, Inde, Brahmaputre a v ich prítokoch. Má charakteristické dlhé, pretiahnuté čeľuste s ostrými ihlicovitými zubami. V Indii je zasvätený bohovi Višnovi. Gaviál môže dorásť až na dĺžku 7 m. V prírode sa živí najmä veľkými rybami.