Trh,ponuka,dopyt,cena a trhový mechanizmus.

Maturitná otázka z ekonomiky na Obchodnej akadémii Bratislava-Skalická.



· pojem trh z jednotlivých hľadísk

· ponuka – pojem, krivka a faktory

· dopyt – pojem, krivka a faktory

· trhový mechanizmus – trhová rovnováha, prebytok a nedostatok

Trh a typy trhov

Trh vznikol súčasne so vznikom tovarovej výroby.Trhom rozumieme miesto, kde dochádza k výmene tovarov
medzi jednotlivými trhovými subjektami. Trh nikto nevymyslel, vznikol v priebehu tisícročného vývoja tovarovej výroby. Nie je žiadnym chaotickým systémom, má svoj vnútorný poriadok, ktorý má aj výhody aj nevýhody.
Tovary a služby sa na trhu vymieňajú prostredníctvom peňazí. Zabezpečuje a odovzdáva informácie všetkým trhovým subjektom o cene ako aj o situácii na strane ponuky a dopytu.

Na trh vystupujú tri základné subjekty:

1. Domácnosti – vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci,
na druhej strane, na trhu výrobných faktorov
vystupujú ako predávajúci ( práce, pôdy, úspor – kapitálu ).

2. Podniky ( firmy ) – sú subjekty trhu, ktoré vyrábajú tovary s

cieľom ich predaja. Na trhu vystupujú ako predávajúci
( tovary a služby ) a kupujúci ( výrobné faktory ).
Cieľom účasti na trhu je dosiahnutie zisku.

3. Štát – je špecifickým subjektom trhu. Na trh by mal vstupovať len
vtedy, keď je potrebné odstrániť niektoré negatívne prejavy
trhu a keď je potrebné stimulovať pôsobenie pozitívnych vplyvov.
Štát by mal ochraňovať slobodné konkurenčné trhové prostredie.

Typy trhov. Trhy delíme podľa troch základných kritérií.
Podľa územného, vecného a kvantitatívneho kritéria.

Podľa územného ich delíme na:

1. Miestny trh – pre ktorý je charakteristická ponuka miestnych a krajových tradičných produktov závisiacich od miestnych prírodných zdrojov apod.

2. Národný trh – je kvalitatívne vyšší ako miestny trh a vzniká spojením niekoľkých miestnych trhov. Zahŕňa výmenu medzi jednotlivými miestnymi trhmi.

3. Medzinárodný trh – vznikol spojením viacerých národných trhov.Vznikajú medzinárodné regionálne trhy – trhy ekonomických zoskupení. Takým je napríklad trh krajín Európskej únie.

4. Svetový trh – predstavuje objem kúp a predajov medzi partnermi všetkých krajín sveta v určitom období.

Podľa vecného ich delíme na:

Trh tovarov a služieb – predávajú a kupujú sa tu materializované tovary a nematerializované služby.
Je určujúci pre správanie sa subjektov na ostatných trhoch.

Trh výrobných faktorov – je to trh práce, trh pôdy a
trh kapitálu.

Trh finančný – sa delí ďalej na peňažný, kapitálový, devízový, trh drahých kovov a poistné trhy.

Podľa kvantitatívneho hľadiska ich delíme na:

1. Čiastkový trh – je taký druh trhu, kde sa predáva a kupuje len jeden druh tovaru.

2. Agregátny trh – je trhom všetkých tovarov a služieb a predstavuje trh v reálnej podobe.

Všetky uvedené typy trhov sú legálne, ale okrem nich sa formujú aj nelegálne, ktoré sú sprievodným znakom nedostatkových ekonomík, ale nie sú výnimočné ani v podmienkach fungujúcich ekonomík

( obchod s drogami ).Fungovanie trhu je narušované existenciou

monopolu, verejných statkov a externalít. alebo spotreby.



Trhový mechanizmus

V podmienkach trhového hospodárstva sa vytvára a pôsobí

trhový mechanizmus. Predpokladom fungovania trhového mechanizmu je trhové správanie sa každého subjektu trhu. Domácnosti, podniky a štát tu majú svoju úlohu a ich činnosť sa koordinuje prostredníctvom trhového a cenového mechanizmu. Trhový mechanizmus predstavuje súhrn

vzťahov medzi spotrebiteľmi a výrobcami. Na základe týchto vzťahov sa rozhoduje o rozdeľovaní a použití výrobných zdrojov a v konečnom dôsledku o určení ceny a množstva tovarov a služieb.

Je to informačné zariadenie, informácie sa šíria automaticky, bez toho, aby sa niekto o to vedome staral. Tento systém nikto nenavrhol, ale vyvinul sa sám. Sú to informácie, ktoré vznikajú na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. Najdôležitejšou informáciou je cena.

V trhovom mechanizme má každý tovar a služba svoju cenu. Cena predstavuje sumu, za ktorú sa kupujú resp. predávajú tovary a služby.

Cena plní tri základné funkcie:

a) poskytuje a prenáša informácie o :

- potrebách

- záujmoch

- disponibilných zdrojoch

- výrobných možnostiach

b) podnecuje výrobcov i spotrebiteľov, aby:

- používali vo výrobe efektívne výrobné metódy

- racionálne využívali disponibilné zdroje

c) rozdeľuje dôchodky

- podľa podielu výrobných faktorov na vytváraní produktu sa vytvárajú dôchodky prislúchajúce jednotlivým výrobným faktorom – ocenenie výrobných faktorov: mzda, renta, úrok.



Trhový mechanizmus v podstate tvoria tri typy procesov:

a) proces tvorby ponuky

b) proces tvorby dopytu

c) proces tvorby cien

Tak ako existuje kolobeh v prírode, v trhovej ekonomike funguje kolobeh na základe vzťahov medzi jednotlivými subjektami.Trhový mechanizmus, ktorý uvádza do pohybu konkurencia, rieši tri základné ekonomické otázky prostredníctvom cenového systému.



Dopyt a krivka dopytu

Rozhodnutie spotrebiteľov o kupovanom množstve tovarov v závislosti od jeho ceny tvoria dopyt po tovare.

Dopyt teda predstavuje množstvo tovaru, ktorý sú spotrebitelia ochotní za určitú cenu na trhu zakúpiť. Dopyt jediného kupujúceho, resp. dopyt po jednom výrobku predstavuje individuálny dopyt. Dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom výrobku predstavuje čiastkový dopyt. Agregátny dopyt predstavuje súčet dopytu na všetkých čiastkových trhoch. Grafické znázornenie dopytu nazývame krivkou dopytu. Označujeme ju D a vyjadruje vzťah medzi cenou tovaru P a požadovaným množstvom Q. Faktory, ktoré ovplyvňujú dopyt sú: cena daného tovaru, cena tovarov substitútov (náhrada za tovar ), výška dôchodku obyvateľov, počet domácností – rozsah trhu, preferencie spotrebiteľov ( zaužívané zvyky ), ostatné faktory napr. počasie. Krivka dopytu má klesajúcu tendenciu. Platí tu zákon nadol

smerujúceho dopytu, čo znamená, že keď ceny tovarov rastú, dopyt klesá a opačne, ak ceny tovarov klesajú, dopyt stúpa. Hovoríme o zákone klesajúceho dopytu. Krivka dopytu vyjadruje ochotu spotrebiteľov kúpiť za určitú cenu určité množstvo tovaru.



Ponuka a krivka ponuky

Druhou stránkou trhového mechanizmu je ponuka. Ponuka charakterizuje výrobcov ako redávajúcich.

Ponuka predstavuje súhrn všetkých tovarov, s ktorými firmy prichádzajú na trh s úmyslom predať ich za určitú cenu. Cieľom podniku je zisk, preto sa bude zameriavať na takú produkciu, ktorú bez problémov predá. Je zrejmé, že bude vyrábať v závislosti od cien. Čím bude cena tovarov vyššia bude sa snažiť vyrobiť a na trhu predať čo najväčšie množstvo tovarov. Ponuka jedného výrobcu tvorí individuálnu ponuku. Čiastkovou ponukou rozumieme ponuku jedného výrobku rôznymi ýrobcami.

Agregátnou ponukou rozumieme súhrn všetkého tovaru, ktoré sú všetci výrobcovia ochotní vyrábať a ponúkať pri rôznej úrovni cien. Grafické znázornenie ponuky predstavuje krivka ponuky. Označujeme ju S a vyjadruje vzťah medzi cenou tovaru P a jeho množstvom.

Faktory, ktoré vplývajú na ponuku sú: cena tovarov ( s ktorými prichádza výrobca na trh ), cena nakupovaných výrobných faktorov, rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, ceny alternatívnych výrobkov ( môže vyrábať s danými zdrojmi ), organizácia trhu ( teda či nie je trh monopolizovaný, alebo je ),

zmeny rôznych výrobných podmienok.Krivka ponuky má stúpajúcu tendenciu. Platí zákon ponuky,

podľa ktorého s rastom ceny výroba tovaru, a teda aj ponúkané množstvo stúpa a opačne, pokles ceny vyvolá pokles výroby. Hovoríme o zákone rastúcej ponuky. Krivka ponuky ukazuje, aké množstvo sú výrobcovia ochotní predať pri rôznych cenách na trhu.



Posun krivky dopytu a krivky ponuky

Na dopyt a ponuku majú však vplyv aj ďalšie činitele.Tie spôsobujú posun krivky dopytu a krivky ponuky.



Posun krivky dopytu.

Na posun krivky majú vplyv:

- dôchodky, zvyšovaním dôchodkov sa zvyšujú nákupy tovarov.

Znamená to zvýšenie dopytu – posunutie krivky dopytu vpravo, nahor. Zníženie dôchodkov sa prejaví znížením dopytu –

posun krivky dopytu vľavo, dole.-zvýšenie počtu kupujúcich alebo zníženie počtu kupujúcich

- zmeny cien iných tovarov, niektoré tovary sa môžu navzájom nahradzovať. Nazývame ich tovary substitúty.

- preferencie, móda apod. zvýšený dopyt po módnych tovaroch.

Posun krivky ponuky.

Posun krivky ponuky spôsobí:

- zmena v cenách výrobných faktorov, zvýšením ceny vstupov sa výroba „zdražuje“, ponuka sa zníži, nastane posun krivky ponuky smerom doľava.

- inovácie, nové technológie, zvýšením produktivity práce sa znížia náklady a krivka ponuky sa posunie smerom doprava.

- zmeny v cenách iných tovarov, ak sa zvýšia ceny tovarov substitútov, posunie sa krivka ponuky doprava, ak sa zvýši cena

komplementárneho tovaru ( môj výrobok ), posunie sa krivka ponuky doľava.

- zmeny počasia – ovplyvňuje hlavne ponuku poľnohospodárskej produkcie.



Rovnováha dopytu a ponuky – rovnovážna cena

Na základe ponuky a dopytu sa na trhu vytvára rovnovážna cena a

rovnovážne množstvo. Je to taká cena a také množstvo, ktoré vyjadrujú rovnosť dopytu a ponuky. Cena a množstvo tovarov sú pre kupujúcich ako aj pre predávajúcich zhodné.

Bod trhovej rovnováhy E sa nachádza v priesečníku krivky ponuky a dopytu. Pre reálnu ekonomiku je skôr príznačné, že dopyt sa nerovná ponuke a vtedy sa prejaví na trhu

trhová nerovnováha.

V prípade, že ponuka tovaru prevyšuje dopyt, to znamená, že cena je vysoká, vzniká na trhu rebytok ( S > D ), potom ceny P majú klesajúcu tendenciu. V prípade, že dopyt prevyšuje ponuku, to znamená, že cena tovarov je nízka vzniká na trhu nedostatok ( S < D ), potom ceny P majú rastúcu tendenciu.



Konkurencia

Trhový mechanizmus môže efektívne fungovať len v podmienkach konkurencie. Konkurenciu môžeme definovať ako proces,v ktorom sa stretávajú rôzne záujmy subjektov trhu s cieľom

dosiahnuť maximálnu hmotnú výhodu. Stretávanie dopytu a ponuky na trhu nazývame konkurenciou medzi dopytom a ponukou.

Konkurencia na strane dopytu – je konkurencia medzi spotrebiteľmi.

Konkurencia na strane ponuky – je konkurencia medzi výrobcami.

Výrobcovia na to používajú množstvo metód. Z hľadiska ceny ich rozdeľujeme na:

1. cenovú konkurenciu – spočíva v zdanlivo nezmyselnom znižovaní cien tovarov zo strany výrobcov. Znižujú ceny aj keď ich k tomu nenúti prevažujúca ponuka na trhu. Ide im len o ovládnutie

trhu, chcú prilákať spotrebiteľov aj za cenu toho, že sa dočasne vzdajú ziskov.

2. necenovú konkurenciu – pri tejto konkurencii výrobcovia lákajú hlavne rastom kvality a technických parametrov