Tretí div sveta – Artemidin chrám

Posledný októbrový deň 1869 anglický archeológ Wood po dlhých mesiacoch hľadania našiel stopy Artemidinho chrámu v Efeze. Základy chrámu sa podarilo odhaliť až v našom storočí. Príbeh tohto chrámu je veľmi dramatický, pretože bol dvakrát postavený a raz podpálený.

Efez bol jedným z najväčších miest v lónsku (v Malej Ázii), azda najrozvinutejšej a najbohatšej oblasti Grécka, stredisko orientálnej kultúry. V polovici 6. stor. pred n. l. sa mesto rozhodlo postaviť pre bohyňou lovu a plodnosti majestátny príbytok.

Prvý Artemidin chrám z mramoru postavil veľký staviteľ Chersifronés podľa princípu iónskeho dipteru, čiže ho dal olemovať dvoma radmi mramorových stĺpov. Stál napodiv na mäkkej močaristej pôde pri rieke. Aby sa ťažký mramorový kolos neprepadol, vykopali hlbokú základovú jamu, ktrú potom vyplnili zmesou dreveného uhlia a vlny. Tento podklad sa vskutku osvedčil. Stavba chrámu si vyžadovala ustavične riešiť všakovakú inžinierske hlavolamy. Dokončili ju asi v r. 450 p. n. l. Ako bol chrám vyzdobený, aké sochy v ňom stáli, aké fresky a obrazy, ako vyzerala socha samej Artemidy, nevieme. Všetko čo vybudoval Chersifronés a jeho nástupcovia, zničil svojim podpaľačstvom Hérostratos.

Hérostatov príbeh patrí k najpoučnejším a najdramatickejším legendám. Bol to človek, ktorý ničím nevynikal. Zaumienil si však, že spácha zločin, aký ešte nik nespáchal a stane sa nesmrteľný. Len kvôli tomu zapálil Artemidin chrám. Stalo sa to v roku 356 p.n.l. Drevené časti slnkom vysušeného chrámu, zásoby obilia a obrazy boli výbornou potravou pre oheň. S praskotom pukali nosné trámy, rúcali sa a trieštili stĺpy. Chrám spustošil. Efezania však Hérostrata neodsúdili, len prikázali, aby sa naňho zabudlo. Nikdy a nikde nesmeli vysloviť jeho meno. Efezania však dosiahli pravý opak. Po celom lónsku, Helade, Egypte, Perzii, skrátka všade si ľudia hovorili: „A viete, aký podivný trest vymysleli v Efeze pre toho podpaľača? Upadne vraj navždy do zabudnutia. Mimochodom, ako sa volal? Hérostratos?“ Pochopiteľne, „za trest“ sa na Hérostratosa nezabudlo dodnes. Chrám sa Efezania rozhodli postaviť odznova. Zozbierali ženské šperky, obetovali majetok a popredali stĺpy predošlého chrámu. V tom čase pritiahol k Efezu Alexander Macedónsky. Pozrel na stavbu a navrhol, že na venovacom nápise bude uvedené jeho meno. V stávke tak bola česť mesta. Našťastie žil v Efeze istý dôvtipný občan. „Alexander, nepatri sa, aby boh staval chrámy iným bohom“, povedal vojvodcovi. Ten sa usmial, pokrčil plecami a odvetil. „prosím, ako myslíte...“

Výstavba Artemidinho chrámu pod vedením architekta Deinokrata trvala iba niekoľko rokov. Zásluhu na tom mal i dávno mŕtvy Chersifronés, lebo stavitelia len zopakovali to, čo on už vyriešil. Nový chrám bol dlhý 109 m, široký 50 m a lemovalo ho 127 dvadsaťmetrových stĺpov v dvoch radoch. Časť stĺpov bola vyzdobená, vnútri chrámu stáli Praxitelove a Skopásove sochy a na stenách viseli veľkolepí obrazy.

Chrám stál pol tisícročia a nazvali ho divom sveta. Rimania ho uznávali a bohatými darmi ešte väčšmi zveľaďovali a šírili jeho slávu. Sláva chrámu sa však pričinila i o jeho skazu v ranom období kresťanstva. Mesto Efez zostávalo dlhý čas baštou pohanstva. Dopustilo sa však osudnej chyby, keď od svojich hradieb vyhnalo apoštola Pavla. Taká opovážlivosť nemohla zostať bez trestu. Roku 263 Góti vyplienili Efez i Artemidin chrám, ktorý ani potom neprestalo nenávidieť utužujúce sa kresťanstvo. Keď sa Efez ocitol pod nadvládou kresťanskej Byzancie, dovŕšilo sa aj pustošenie Artemidinho Chrámu. Miesto, kde stál, zapadlo do zabudnutia.