Trestno-právna zodpovednosť zakladá spáchanie trestného činu, pokus, príprava a účastníctvo.
Trestný čin
Čin, ktorý je nebezpečný pre spoločnosť:
 konanie nebezpečia pre spoločnosť, stupeň nebezpečnosti musí byť vyšší než nepatrný
 musí napĺňať znaky uvedené v trestnom zákone
Skutková podstata trestného činu sa skladá zo 4 znakov:
 subjekt
 objekt
 subjektívna stránka
 objektívna stránka
Subjekt trestného činu
 páchateľ
 spolupáchateľ
 účastník  organizátor – ten, ktorý riadil trestný čin
 návodca – osoba, ktorá naviedla iného
 pomocník – poskytol pomoc na spáchanie trestného činu
 účastníctvo je možné len pri dokonanom trestnom čine alebo pokuse
 od 15 rokov veku, príčetnosť
Subjektívna stránka trestného činu
 je tvorená zavinením
 trestný zákon je postavený na úmyselnom zavinení
Úmysel :  priamy : chcel porušiť obmedziť zákon
 nepriamy : vedel, že môže ohroziť, obmedziť a bol s tým oboznámený
Nedbanlivosť :  vedomá : vedel, že môže porušiť, ohroziť záujem chránený Trestným
zákonom, ale spoliehal sa na to, že k takémuto ohrozeniu
nedôjde
 nevedomá : nevedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený
Trestným zákonom, hoci na okolnosti a svoje pomery to
mal vedieť
Objekt trestného činu
 záujem chránený trestným zákonom – čím ma spoločnosť vyšší záujem, tým vyšší bude druh trestu
Objektívna stránka trestného činu
 konanie
 následok
 príčinná súvislosť medzi konaním a následkom
Príprava a pokus sú možné len pri úmyselnom trestnom čine. Sú štádiom trestného činu. Rovnaká trestná sadzba ako pri trestnom čine, ku ktorému smerovali (ale dôvod na zníženie trestu odňatia slobody)
Zánik trestnosti, prípravy alebo pokusu
 upustenie od konania a odstránenie nebezpečenstva
 oznámenie
Príprava §41 odsek 2
 je trestná vo vzťahu k obzvlášť závažným trestným činom nie je účastníctvo
Pokus
 konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ak k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Netrestný čin
 krajná núdza, nutná obrana, oprávnené použitie zbrane, výkon práv a povinností (exehicia) plnenie úloh agenta
Druhy trestov
 súd môže uložiť len taký druh trestu, ktorý umožňuje zákon účinný v čase ktorý platí
 trestnosť sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, kedy došlo ku spáchaniu trestného činu
 poznáme 9 druhov trestov:
 trest odňatia slobody- môže sa uložiť aj mladistvým, znižuje sa im o polovicu (min. 1 rok max. 5 rokov)
 strata čestných titulov a vyznamenaní 
 strata vojenskej hodnosti  nie sú samostatné, len popri odňatí slobody
 peňažný trest – aj mladistvému (ak je zárobkovo činný)
 prepadnutie veci (aj u mladistvého)
 prepadnutie majetku alebo jeho častí
 zákaz činností
 zákaz pobytu
 vyhostenie (aj mladistvého)
Ukladanie trestu
 môže sa uložiť každý trest, ktorý je v osobitnej časti a to :
- samostatne
- popri sebe (nemôže byť prepadnutie majetku a peňažný trest)
Popri treste, ktorý je v osobitnej časti môže súd uložiť aj iný trest
 Zákaz pobytu a vyhostenie môžu byť uložené samostatne, hoci nie sú uvedené v osobitnej časti
VÝNIMOČNÝ TREST
 je dvojaký
 od 15 do 25 rokov – stupeň nebezpečnosti veľmi vysoký, možnosť nápravy
páchateľa sťažená
 trest odňatia na doživotie – len pri taxatívne vymedzených trestných činoch, stupeň
nebezpečnosti veľmi vysoký, náprava sa neumožní od
15 do 25 rokov trestu
1) Trest odňatia slobody
Trest odňatia slobody je najviac na 15 rokov, vykonáva sa v nápravno-výchovných ústavoch, ktoré sa rozdeľujú do 3 skupín:
 1. skupina  súd tu zaradí páchateľa, keď v posledných 10 rokoch nebol páchateľ pred spáchaním trestného činu odsúdený za úmyselný trestný čin (vo výkone odňatia slobody)
 2. skupina  v posledných 10 rokoch bol vo výkone odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu neprihliada sa na predchádzajúce odsúdenie
 3. skupina  obzvlášť nebezpečný recidivista, výnimočný trest §63 , súd môže preradiť
Upustenie od potrestania
 súd upustí od potrestania ak páchateľ spáchal trestný čin v menšom stupni nebezpečnosti pre spoločnosť, ak vzhľadom na povahu a doterajší život páchateľa, je postačujúce prejednanie pred súdom, ak nastáva jeho náprava, hľadí sa na neho, ako keby nebol trestaný.
Ukladanie trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
 páchateľ, ktorý opätovne spáchal obzvlášť závažný trestný čin, hoci už bol za takýto trestný čin trestaný minimálna hranica je 8 rokov, horná sa mu zvyšuje o 1/3 , s tým , že maximálne do 15 rokov a potom mu súd uloží trest odňatia slobody v hornej polovici takto vytvorenej hornej sadzby.
Mimoriadne zrušenie trestu odňatia slobody
 súd môže mimoriadne zrušiť trest odňatia slobody v taxatívne určených dôvodoch
2) Strata čestných titulov a vyznamenaní
 nemôže byť uložený samostatne, väčšinou pri treste odňatia slobody, ktorý je vyšší ako 2 roky neprichádza sa o tituly ako Ing., Mgr., MUDr., a podobne, ale o umelecké, vedecké a akademické tituly.
3) Strata vojenskej hodnosti
- len páchateľ, ktorý je držiteľom, degraduje sa na hodnosť vojak
 popri treste odňatia slobody vyšší ako 2 roky
4) Peňažný trest
 súd ho uloží v rozpätí od 5000 – 5 000 000 Sk , súd prihliada na osobné a majetkové pomery páchateľa
 je tu náhradný trest a to trest odňatia slobody vo výške 5 rokov
5) Prepadnutie veci
 súd ho ukladá vtedy, ak vec patrila páchateľovi, bola použitá na spáchanie trestného činu
6) Prepadnutie majetku alebo jeho častí
 pri výnimočnom treste, alebo sa páchateľ odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za závažný trestný čin, ktorým sa páchateľ snažil získať alebo získal majetkový prospech
 ak ho súd uloží je to dôvod na zánik majetkového spoločenstva
 vlastníkom sa stáva štát
7) Zákaz činností
 ukladá ho súd v rozpätí od 1 – 10 rokov, mladistvým max do 5 rokov
 podmienka, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou, ktorá sa zakáže
 zákaz činnosti sa nezapočítava do doby trestu odňatia slobody
8) Zákaz pobytu
 rozpätie 1-5 rokov
 súd ho nemôže uložiť na mieste v mojom trvalom bydlisku
 nezapočítava sa do trestu odňatia slobody
 možno ho uložiť samostatne, aj keď nie je v osobitnej časti
9) Vyhostenie
 nemožno vyhostiť občana SR, ani utečenca
 aj samostatne, aj keď nie je v osobitnej časti
 skončenie pracovného pomeru
Všeobecné zásady pre ukladanie trestov
 súd prihliada pri určovaní trestu a jeho výmeru na:
1) stupeň nebezpečnosti
2) možnosť nápravy páchateľa
3) pomery páchateľa
ad 1) V prípade spolupáchateľstva, súd prihliada, akou mierou prispelo konanie každého z nich k spáchaniu trestného činu
ad 2) V prípade účastníkov, význam a povaha účastníka na spáchaní
ad 3) V prípade prípravy a pokusu, do akej miery sa priblížili k dokonanému trestnému činu
Poznáme 2 okolnosti:
 poľahčujúca okolnosť
 priťažujúca okolnosť
 výpočet je demonštratívny
 sú prostriedkom individualizácii trestu
Poľahčujúca okolnosť
 výnimočne môžu spôsobiť alebo odľahčiť mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
Priťažujúca okolnosť
 sama o sebe nikdy nemôže spôsobiť použitie zvýšenej trestnej sadzby
Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby §34.
Ukladanie trestov v prípade súbehu.
 pri spáchaní viac trestných činov
 ak súd rozhoduje spoločným konaním jedným rozsudkom o trestných činoch toho istého páchateľa, v takomto prípade mu ukladá úhrnný trest, dolnou hranicou je tá najvyššia z tých dvoch
 je možné pri uložení jedného trestu aj uloženie druhého trestu, ak to umožňujú skutkové podstaty trestných činov, za ktoré je odsúdený
 ak spáchal trestný čin, kde je trest odňatia slobody, nemožno iný trest uložiť ako trest samostatný
Súhrnný trest
 ukladá sa vtedy ak nebolo možné z akýchkoľvek príčin uskutočniť spoločné konanie a rozhodnúť spoločným rozsudkom o všetkých trestných činoch spáchaných tým istým páchateľom. Pri ukladaní súhrnného trestu musí byť skorší odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine páchateľa právoplatný, ak ešte tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť súd rozhodujúci neskôr vyčká s rozhodnutím kým skorší rozsudok nenadobudne právoplatnosť.
 nemôže byť miernejší ako predchádzajúci trest
 platia tu rovnaké zásady ako pri ukladaní úhrnného trestu
 ak súd uložil v skoršom treste prepadnutie veci, majetku, stratu čestných titulov a vyznamenaní a stratu vojenských hodností, musí tak urobiť aj v súhrnnom treste
 ak sa viedlo proti páchateľovi trestné konanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu započítava sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu ( úhrnného aj súhrnného trestu)
ak započítanie nie je možné, súd prihliadne na túto skutočnosť
Podmienečné odsúdenie
 týka sa trestu odňatia slobody
 súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ktorý neprevyšuje 2 roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa a doterajší život a okolnosti prípadu má za to súd, že účel trestu bude splnený aj bez jeho výkonu
 súd príjme záruku za nápravu páchateľ
 účel trestu bude splnený aj bez jeho výkonu
 skúšobná doba je od 1 – 5 rokov. Začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Ak sa odsúdený osvedčí nemusí nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody, ak sa neosvedčí musí nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.
Ak nenastúpi pozerá sa na neho ako na neodsúdeného
Podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody
 odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ak sa osvedčí tak ho prepustia
Skúšobná doba 1 – 7 rokov
 môže byť podmienečne prepustený po polovici výkonu trestu odňatia slobody
Upustenie od výkonu trestu zákazu činnosti , zákazu pobytu
 po výkone polovice trestu môže súd upustiť od výkonu trestu. Skúšobná doba na 5 rokov, nie však kratšia ako zvyšok trestu zákazu činnosti a zákazu pobytu.
Ochranné opatrenia
= ochranný dohľad; ochranné liečenie; ochranná výchova(mladistvý); zhabanie veci
Ochranný dohľad sa začína po výkone trestu odňatia slobody
 vykonávajú ho útvary policajného zboru
 ukladá sa obzvlášť nebezpečnému recidivistovi a osobe , ktorá sa dopustila úmyselného trestného činu trest odňatia slobody
na 1 – 3 roky
Ochranné liečenie
 existuje popri treste alebo samostatne, v prípade upustenia od potrestania
 ak páchateľ spáchal trestný čin pri nízkej príčetnosti
 trvá pokým to vyžaduje jeho účel
 vykonáva sa ambulantne
Zhabanie veci
 ak súd nemôže uložiť trest prepadnutie veci, tak ukladá ochranné opatrenie – zhabanie veci. Vlastníkom sa stáva štát.
Ochranná výchova len mladistvý
 ak o výchovu mladistvého nebolo náležite postarané, jeho výchova bola zanedbaná.
 trvá do 18 roku veku ale môže sa predĺžiť max do 19 roku veku.