- určuje, ktoré zo spoločensky škodlivých činov sú trestné a stanovuje tresty za ich spáchanie
- rozlišujeme trestné právo hmotné a procesné
TRESTNÉ PRÁVO HMOTNÉ .
- stanovuje, čo je trestným činom a aký trest možno zaň uložiť
- pramene: Trestný zákon /č.140/1961 Zb./
Trestný čin
- je pre spoločnosť nebezpečné konanie, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone
- spáchanie trestného činu je základom založenia trestnej zodpovednosti
- pri obzvlášť závažných trestných činoch je trestná už ich príprava na ne
- trestný je aj pokus o trestný čin /vystrelím, ale netrafím sa/
Priestupok
- je konanie, ktoré nie je kvalifikované ako trestný čin, ale ohrozuje záujmy spoluobčanov, narušuje verejný
poriadok a občianske spolunažívanie
- o priestupkoch rozhodujú orgány štátnej správy a Policajný zbor SR
- za priestupok možno udeliť trest: pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci
- za priestupok sa považuje napr.: poškodenie značky, rušenie nočného pokoja, priestupky v premávke
Znaky trestného činu .
Subjekt trestného činu
- je páchateľ
- deliktuálne /trestne/ zodpovedným subjektom je fyzická osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila
15 rokov a je príčetná /je schopná chápať nebezpečnosť svojho činu pre spoločnosť a ovládať svoje konanie/
- páchateľ je ten, kto trestný čin spáchal sám
- spolupáchatelia /2 a viac/ vykonajú trestný čin spolu, ale za trestný čin zodpovedá každá osoba tak, ako by ho
spáchala sama, bez ohľadu na to akým spôsobom k nemu prispela
- to sa zohľadňuje až pri stanovení druhu a výšky trestu
- účastník trestného činu svojim konaním síce nanapĺňa priamo skutkovú podstatu trestného činu, ale
s úmyselným trestným činom bezprostredne súvisí
- účastník mohol naplánovať alebo organizovať trestný čin, naviedol iného na trestný čin alebo poskytol pomoc pri
spáchaní trestného činu /organizátor, návodca, pomocník/
Subjektívna stránka trestného činu
- je miera zavinenia /zavinenie úmyselné a zavinenie z nedbanlivosti/
Objektom trestného činu
- je konkrétny právom chránený záujem /zdravie, život, majetok/
Objektívnou stránkou trestného činu
- je spôsob vykonania trestného činu, následok vykonania tr. činu a predmet, ktorým bol trestný čin vykonaný
Trest a druhy trestov .
Trest
- je jedným z prostriedkov štátneho donútenia, ktorý v mene štátu ukladajú príslušné súdy v trestnom konaní
- spôsobuje sa ním určitá ujma páchcteľovi za spáchaný trestný čin
Druhy trestov
- peňažný trest ¦ podmienečné odsúdenie k odňatiu slobody (do 2 rokov; ak viedol riadny život), hľadí sa na neho
akoby nebol odsúdený) ¦ zákaz činnosti ¦ zákaz pobytu ¦ prepadnutie veci ¦ prepadnutie majetku ¦ vyhostenie ¦
nepodmienčný trest odňatia slobody ¦ strata čestných titulov a vyznamenaní (vojenskej hodnosti) ¦ výnimočný
trest odňatia slobody (nad 15 rokov a doživotie)
Trest odňatia slobody v nápravnovýchovných zariadeniach
- sa vykonáva diferencovane v troch nápravnovýchovných skupinách:
1. skupina: ak nebol odsúdený v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody /väzby/
- môžu chodiť na priepustky,...do práce,...
2. skupina: ak bol odsúdený v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
- obmedzený počet návštev, balíkov,...
3. skupina: ak ide o nebezpečného recidivistu, odsúdeného zo závažných trestných činov
- vychádzky v uzavretom priestore,...
3x a dosť!
1. - 3x a dosť  prísnejší postih recidivistov, ktorý je zaožený na pravidle na základe ktorého súd pri 3 odsúdení
za násilný trestný čin povinne ukladá trest odňatia slobody na doživotie
- je tu i možnosť relatívneho doživotia a to podmienečné prepustenie po 25 rokoch trestu
2. - Asperačná zásada = možnosť zvýšenia hornej hranice trestnej sadzbynajťažších trestných činov o ½ ak bolo
spáchaných niekoľko trestných činov naraz
3. - trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného prepustenia
4. - za trestný čin vraždy sa vypúšťa možnosť uložiť trest odňatia slobody na 12-15 rokov a súd bude musieť
uložiť výnimočný trest na 15-25 rokov
5. - trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti
6. - klonovanie ľudskej bytosti
7. - zanedbanie povinnej výživy, 3 mesiace  trestný čin
8. - pri korupčnej trestnej činnosti sa zvyšuje dolná hranica na 3 roky
TRESTNÉ PRÁVO PROCESNÉ .
- upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní trestných činov, pri rozhodovaní o nich a pri
výkone rozhodnutia /i pri predchádzaní a zamedzovaní trestnej činnosti/
- pramene: Trestný poriadok /z.č. 141/1967 Zb./ (kódex)
Trestné konanie
- je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorého úlohou je zistiť, či bol trestný čin
spáchaný, zistiť jeho páchateľa a uložiť mu trest alebo ochranné opatrenie a prijaté rozhodnutie vykonať
Štádiá trestného konania .
1. prípravné konanie
- zisťuje sa podozrenie z trestného činu, či je odvôvodnené, aby bola podaná žaloba a vec odovzdaná súdu
- prípravné konanie môže mať 2 formy:
vyhľadávanie: - sa zameriava na trestnú činnosť za ktorú zákon stanovuje trest odňatia slobody v trvaní najviac 2 roky
- vyhľadávanie zabezpečujú policajné orgány
vyšetrovanie: - sa uskutočňuje pri trestných činoch, pri ktorých sa nekoná vyhľadávanie = odň.slob viac ako 2 roky
- zabezpečujú ho vyšetrovatelia PZ alebo vyšetrovatelia prokuratúry
- v tomto štádiu prípravného konania označujeme osobu ako PODOZRIVÚ
- ak zistené skutočnosti naznačujú, že bol spáchaný trestný čin začína sa trtestné stíhanie vznesením obvinenia
- podnet na začatie trestného stíhania /obvinenie/ dáva prokurátor, vyšetrovatelia alebo policajné orgány /org.vyhľadávania/
- od momentu kedy sa začalo trestné stíhanie sa podozrivý stáva OBVINENÝM
- všetko čo od tohto momentu povie, môže byť použité proti nemu
- má právo nevypovedať a má právo zvoliť si poradcu /advokáta/ a radiť sa s ním
- podnetom na začatie trestného konania môže byť aj oznámenie o vlastnej trestnej činnosti
- obvinený môže byť zadržaný /predbežné zadržanie/
- zadržanie môže uskutočniť vyšetrovateľ, ale musí oboznámiť občana s dôvodmi, pre ktoré to urobili /ale musí
o tom okamžite upovedomiť prokurátora/
- obvinený má právo nevypovedať, má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním
- obhajca môže byť prítomný pri výsluchoch
- zadržaný musí byť najneskôr do 48 hodín prepustený na slobodu alebo odovzdaný súdu
- o vzatí do väzby v prípravnom konaní rozhoduje na návrh prokurátora sudca
- sudca musí do 48 /výnimočne 72/ hodín rozhodnúť, či obvineného prepustí na slobodu alebo dať do väzby
- táto vyšetrovacia /kolúzna/ väzba môže trvať najviac 3 roky /pro OZTČ 5/ a dôvodom na ňu je predpoklad, že
obvinený ujde, bude pôsobiť na svedkov alebo bude pokračovať v trestnej činnosti
- v prípravnom konaní sa zistí, či sú výsledky vyhľadávania alebo vyšetrovania dostatočné na podanie ožaloby
- vyšetrovanie sa končí podaním obžaloby, ktorú môže podať jedine prokurátor
- okrem obžaloby sa môže prípravné konanie ukončiť návrhom na ochranné opatrenie
2. predbežné pojednanie obžaloby
- súd po obdržaní obžaloby od prokurátora preverí, či sú výsledky prípravného konania dostačujúce, aby bol
obvinený postavený pred súd
- ak súd obžalobu príjme obvinený sa stáva OBŽALOVANÝM
- niekedy sa predbežné pojednanie obžaloby nerobí
3. hlavné pojednávanie
- rozhoduje sa tu o vine obžalovaného a o treste za spáchaný trestný čin
- uskutočňuje sa na príslušnom súde /okresný, krajský, Najvyšší/ a končí sa tým, že súd rozhodne, či je obžalovaný
vinný alebo ho spod obžalobyoslobodzuje
- pri trestných veciach platí pravidlo prezumpcie neviny, čo znamená, že kým súd nevydá rozsudok o vine,
nemôžeme na obžalovaného hľadieť ako na vinného
- trestné veci sa prejednávajú verejne, ale sú aj výnimky
- sudca zisťuje prítomnosť svedkov a overuje ich totožnosť
- ak pracujú, majú právo na preplatenie cestovného = svedočné – náhrada za ušlú mzdu
- trestné pojednávanie otvára prokurátor (obžaloba) čítaním obžaloby
- sudca sa pýta, či obžalovaný rozumie a či súhlasí s obžalobou
- advokát obžalovaného (obhajca) používa tvrdenia a dôkazy /dokazovanie/, ktoré obžalobu vyvracajú
- svedkovia vypovedajú aj zo strany obhajoby a aj ožaloby
- potom prokurátor konštatuje do akej miery to všetko prispelo k dokázaniu viny a vysloví sa za určitý trest
- posledné slovo má obhajca
- dôkazom može byť: vypočutie, či výsluch svedkov, znalecké posudky, expertízy, listiny, obhliadka a podobne
- súd nakoniec rozhodne, či je obžalovaný vinný, prednesierozsudok a ak je vinný, určí mu trest
4. opravné konanie – opravné prostriedky
- slúži na nápravu konkrétneho nesprávneho rozhodnutia súdu v záujme účastníkov konania
Riadnym opravným prostriedkom je odvolanie
- lehota na podanie odvolania plynie odo dňa, keď bolo doručené písomné rozhodnutie
- v trestných veciach je to 8 dní a v občianskopránych 15 dní
- po uplynutí tejto doby sa rozhodnutie stáva právoplatným
- odvolanie podávame súdu, ktorý o veci rozhodol, ale zaoberať sa ním však bude súd vyššieho stupňa 
- odvolací súd môže: - rozhodnutie potvrdiť
- zmeniť a vydať vlastné rozhodnutie
- rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové konanie
Mimoriadnym opravným prostriedkom je dovolanie
- možno ho uplatniť voči už právoplatnému rozsudku
- je to však náročné aj nákladné
- dovolací súd môže: - dovolanie zamietnuť /potvrdiť/
- rozhodnutie zruší a vec vráti odvolaciemu súdu na ďalšie konanie
- rozhodnutie NEmôže sám zmeniť
5. vykonávacie exekučné konanie
- uskutočnenie obsahu rozhodnutia súdu
Súdy: prvostupňový - koná vo veci ako prvý
- okresný súd
- krajský súd – ak je závažnejší stupeň trestu
druhostupňový - idú sem odvolania z prvostupňových súdov
- krajský súd
- Najvyšší súd /ak prvostupňovým súdom bol krajský súd/
treťostupňový - Najvyšší – ak začínali na okresnom
obvinený – má právo vyjadrovať sa k skutočnostiam
svedok má právo doplniť výpoveď – ak by bol v príbuzenskom vzťahu k obžalovanému
a ak by to ublížilo jemu
o exhumácii rozhoduje – prokurátor alebo predseda senátu
EX OFFO – je štátom pridelený obhajca