Trestné právo procesné

Miestna príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní je všeobecne určená v § 18 Trestného poriadku. V zákone o policajnom zbore je stanovená organizácia útvarov PZ spravidla podľa organizácie súdov v Trestnom poriadku, avšak činnosť a organizáciu týchto útvarov určuje minister vnútra (§ 4 ods.2 Zákona o policajnom zbore) a vzhľadom na špecifické úlohy niektorých útvarov je táto organizácia odlišná od organizácie súdov a ich miestnej príslušnosti. Prokuratúra kopíruje organizáciu a miestnu príslušnosť súdov, až na výnimku Špeciálnej prokuratúry, ktorá je príslušná pre celé územie SR rovnako ako aj Špeciálny súd.


Miestna príslušnosť sa riadi troma kritériami, ktoré sú navzájom v pomere subsidiarity:
miesto, kde bol trestný čin spáchaný miesto, kde obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava miesto, kde trestný čin vyšiel najavo.

Orgány činné v trestnom konaní začínajú skúmať podnet k trestnému stíhaniu buď na základe vlastných zistení alebo na základe podania trestného oznámenia. Toto trestné oznámenie je možné podať aj u miestne nepríslušného orgánu, ktorý je povinný toto oznámenie prijať a následne ho postúpiť miestne príslušnému orgánu. Tento už vec nemôže ďalej postúpiť.


V prípade kritéria miesta, kde bol trestný čin spáchaný býva najľahšie, najrýchlejšie a najekonomickejšie zistenie trestného činu. Toto miesto však musí byť určiteľné. Ak určiteľné nie je alebo bol trestný čin spáchaný v zahraničí, tak nastupuje ďalšie kritérium. Častejším je však prípad, je viac miest, kde bol daný trestný čin spáchaný alebo jeho časti, napríklad pri neplnení si vyživovacej povinnosti. Tu sa riadi miestna príslušnosť súdov miestom, kde bola podaná obžaloba.


Ostatné orgány konajú podľa toho, ktorý začal konať ako prvý. Ak súd zistí miestnu nepríslušnosť, musí vec už v štádiu predbežného prejednania obžaloby postúpiť. V prípade sporov o miestnu príslušnosť všetkých orgánov činných v trestnom konaní rozhodne ich najbližšie nadriadený orgán. Ak nastane dôležitý dôvod na odňatie veci a prikázanie inému orgánu, urobí tak takisto najbližšie nadriadený orgán. Tento úkon sa nazýva delegácia a je možná iba na orgán vecne a funkčne príslušný iba s rozdielnou miestnou príslušnosťou. K delegácii prichádza zväčša z dôvodu lepšieho zistenia skutkového stavu, z dôvodu hospodárnosti konania alebo napríklad aj pri možnosti zaujatosti celého súdu, čo však býva ojedinelé.


Delegácia je možná v ktoromkoľvek štádiu konania až do rozhodnutia súdu (podľa judikatúry). Nie je však možná delegácia zo všeobecného súdu na vojenský súd a to ani vtedy, ak by boli splnené podmienky pre spoločné konanie.


Súd však nie je miestnou príslušnosťou, ktorá sa predpokladá v obžalobe viazaný, v prípade spoločného konania o viacerých trestných činoch, ktoré sa stali na rôznych miestach je miestne príslušný súd ten, ktorí má na základe funkčnej príslušnosti súdiť najťažší trestný čin.


Od miestnej príslušnosti však treba odlišovať dožiadanie, ktoré predstavuje iba procesný úkon orgánu činného v trestnom konaní.


Miestna príslušnosť určená miestom, kde obvinený býva, pracuje (je ním aj miesto, ktoré má trvalejší charakter a býva označené aj ako sídlo alebo prevádzka) alebo sa zdržiava pripadá do úvahy teda v prípade už spomínanej nemožnosti určenia miesta činu alebo z dôvodu spáchania trestného činu v zahraničí. Táto príslušnosť má mať výhodu v ľahšom zisťovaní osobných pomerov obvineného, prostredie, v ktorom žije a pracuje. Touto príslušnosťou sa však riadi súd aj v prípade zahladzovania odsúdenia, kedy by mohlo byť až nezmyselné rozhodovanie súdu, ktorý trest uložil.


Príslušnosť určená podľa miesta, kde vyšiel trestný čin najavo sa uplatní až vtedy, ak nie je možné zistiť miesto činu, ani reálne bydlisko, pobyt a to aj z dôvodu, že môže byť v cudzine. Týmto miestom môže byť iba územie SR, kde sa o čine dozvedel orgán činný v trestnom konaní.


Miestna príslušnosť vojenských súdov je popri týchto troch skupinách určovaná ešte podľa súdu zriadeného buď pre určitý okruh príslušníkov ozbrojených síl alebo zborov alebo pre určitú súčasť ozbrojených síl alebo zborov. Tieto dve hľadiská majú vždy prioritu pred ostatnými hľadiskami.