Trestné právo hmotné - Ochranný dohľad

Ochranný dohľad ako jedno z ochranných opatrení bol znovuzavedený do Trestného zákona 140/1961 Zb. zákonom č. 448/2002 Z.z. o ochrannom dohľade. V minulosti bol inštitút ochranného dohľadu upravený zákonom č. 44/1973 Zb. o ochrannom dohľade, ktorý zrušilo zákonodarné zhromaždenie z dôvodov neodborného charakteru a prax ukázala, že toto znovuzavedenie ochranného dohľadu bolo potrebné.


Ochranný dohľad pôsobí popri treste ako doplňujúci prostriedok, ktorý má zabezpečiť účinnejšie účel Trestného zákona. Použitie tohto prostriedku však neslúži ako morálne odsúdenie a pri jeho ukladaní sa neuplatňuje ani zásada úmernosti. Jeho cieľom je ochrana spoločnosti pred protispoločenskou činnsťou a má prispeť k dovŕšeniu nápravy dočasnou kontrolou spôsobu života osoby po výkone trestu odňatia slobody. Ochranný dohľad je oproti staršej úprave možné uložiť aj mladistvému, u ktorého sa v minulosti predpokladalo, že na prevýchovu stačí aj ochranná výchova, prax však ukázala opak.


Ako už bolo uvedené, tento prostriedok ochranného opatrenia má iba dočasný charakter, ukladá sa na 1 až 3 roky. Ak sa ochranný dohľad ukladá opätovne pred vykonaním skôr uloženého ochranného dohľadu, má súd povinnosť predošlé rozhodnutie zrušiť a uložiť nový. V minulosti sa na pôvodný ochranný dohľad musel brať zreteľ pri novom ukladaní dohľadu, ale strop bol aj tak 3 roky. Dohľad ukladá súd obligatórne v prípadoch, ak sa jedná o obzvlášť nebezpečného recidivistu (odsúdeného na nepodmienečný trest odňatia slobody) alebo fakultatívne, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody a vzhľadom na jeho doterajšie správanie sa nedá očakávať jeho zlepšenie.


Ochranný dohľad môže súd uložiť najneskôr do skončenia výkonu trestu odňatia slobody. Možno ho však uložiť aj pred nastúpením do výkonu trestu odňatia slobody, ak bol odsúdenej osobe odložený nástup do výkonu trestu o viac ako 3 mesiace alebo počas prerušenia výkonu trestu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu nastupuje osoba do režimu ochranného dohľadu až dňom nasledujúcim po prepustení z výkonu trestu.


Osoba, ktorej bol uložený ochranný dohľad má po dobu trvania tohto dohľadu povinnosť oznamovať orgánu, ktorý dohľad vykonáva spôsob a zdroje svojej obživy, prípadne ich aj preukazovať, hlásiť sa tomuto orgánu v lehotách určenými súdom, hlásiť vzdialenie sa z miesta pobytu a podriadiť sa starostlivosti pracovníka sociálnej prevencie.


Oproti pôvodnej úprave účinnej do 1.7.1990 sú tu zmeny, ako podriadenie sa starostlivosti pracovníka sociálnej prevencie, ale tou dôležitejšou je vypustenie povinnosti strpieť vstup orgánu dohliadacieho do svojho obydlia, čo by v súčasnosti kolidovalo s ústavnými garanciami ochrany ľudských práv. Za účinnosti predošlého Zákona o ochrannom dohľade vykonávali orgány Verejnej bezpečnosti, v obvode ktorého mala osoba miesto pobytu. Novým Zákonom o ochrannom dohľade bola táto úloha zverená Policajnému zboru SR, ale prijatím Zákona 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch, ktorý novelizoval Zákon o ochrannom dohľade, prešla táto úloha na probačných a mediačných úradnikov.


Oproti úprave zpred roku 1989 sa teraz dbá na to, aby sa do práv odsúdeného zasahovalo len v miere nevyhnutnej potrebnej na dosiahnutie účelu ochranného dohľadu. Pôvodný zákon o ochrannom dohľade obsahoval aj súčinnosť VB s národnými výbormi a spoločenskými a hospodárskymi organizáciami, nový zákon takúto súčinnosť neobsahuje, ale tá bola zase v trochu pozmenej forme upravená v Zákone o probačných a mediačných úradníkoch.


Okrem už uvedených obligatórnych povinnosti osoby v ochrannom dohľade, jej súd môže uložiť povinnosti a obmedzenia, ako nenavštevovať určité miesta, miestnosti alebo zhromaždenia, zdržiavať sa v prikázanom mieste alebo obvode a nevzďaľovať sa z neho bez súhlasu orgánu vykonávajúceho ochranný dohľad.


Vzhľadom na to, že sa jedná o fakultatívne ukladané povinnosti, zákonodarca dal oproti predošlej právnej úprave možnosť súdu meniť dané povinnosti počas výkonu dohľadu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu musí súd pri ukladaní týchto obmedzení brať prvorado ohľad na to, či bude mať odsúdená osoba možnosť pracovať, bývať v prikázanom mieste alebo obvode, alebo či tým nebudú narušené jej rodinné zväzky a či sa tým prispeje k dovŕšeniu nápravy a resocializácie odsúdenej osoby.


Marenie alebo sťažovanie výkonu ochranného dohľadu zanedbávaním uložených povinností sa kvalifikuje podľa § 171 ods. 1 písm. e Trestného zákona ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, kde je trestná sadzba až dva roky alebo peňažný trest.


Výkon ochranného dohľadu sa prerušuje po čas výkonu väzby a trestu odňatia slobody, počas ochranného liečenia a počas výkonu výkonu vojenskej služby. Prerušenie po skúšobný čas pri podmienečnom prepustení bolo oproti minulej úprave vypustené. Od výkonu ochranného dohľadu súd upustí pred jeho začatím u osoby, ktorej bol dohľad uložený fakultatívne za podmienky, že pominú okolnosti, pre ktoré bol uložený.


Návrh v tomto prípade môže podať prokurátor alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom si odsúdená osoba odpykáva trest. Prepustiť osobu z výkonu dohľadu musí súd, ak sa ukáže, že bol dosiahnutý cieľ dohľadu. V tomto prípade môže byť navrhovateľom orgán vykonávajúci dohľad, prokurátor a osoba pod dohľadom, po uplynutí jednej polovice času, na ktorý bol dohľad uložený, najskôr však po uplynutí jedného roku výkonu dohľadu a v prípade, že sa tejto osobe nevyhovie, ďalší návrh je prípustný najskôr po roku.


Ochranný dohľad zaniká buď uplynutím času, na ktorý bol uložený, alebo dňom, keď súd prepustí osobu z výkonu dohľadu. Oproti predošlej úpravy bol vypustený zánik z dôvodu osvedčenia sa v podmienke. Na konanie a rozhodovanie o ochrannom dohľade sa riadi trestným poriadkom, ak to zákon o ochrannom dohľade neustanovuje inak. Voči rozhodnutiam o ochrnnom dohľade je prípustný opravný prostriedok-sťažnosť, tá má odkladný účinok.