Trencín

Trencín
Zaciatky osídlenia
Od juhu i severu prístupnú kotlinu, a tým aj územie dnešného mesta, osídlil praveký
clovek už v paleolite. V nedalekých Zamarovciach, dnešnej mestskej štvrti Trencína,
odkryli v tehelni stanicu so szlétienskou industriou, pod Borinou eneolitické sídlisko s
kanelovanou keramikou, na Brezine hroby unetickej kultúry z mladšej doby bronzovej a
na hradnej skale sídlisko púchovskej kultúry. Nechýbajú však ani pamiatky, najmä
pohrebiská, hradištnej slovanskej kultúry - v Zamarovciach i dalších k mestu
pripojených obciach.
Najstarším známym názvom osady na území mesta je Laugaricio (grécke Leukaristos) v
povestnom nápise vyrytom na hradnej skale, ktorý je zároven prvou epigrafickou
pamiatkou mesta. Nápis vyryli na oslavu vítazstva 2. rímskej légie nad Kvádmi a
dozvedáme sa z neho, že r. 179 n. l. táborilo tu 855 vojakov, ktorí si na prezimovanie
volili asi plošinu Breziny, siahajúcu skalným výbežkom až k Váhu. Hrad
Zaciatky kamenného hradu na vápencovom brale treba klást azda už do 11. storocia.
Vyrástol na mieste staršieho slovanského hradiska z 9. st. A spociatku pozostával z
obytnej veže a architektonicky cennej rotundy. Bol jedným z pocetných královských
hradov strážiacich pohranicné územie Uhorska, brod cez Váh i križovatku dôležitých
ciest. jeho další rozvoj podmienovala nielen výhodná strategická poloha, ale aj moc a
postavenie jeho majitelov. Už koncom 12. a zaciatkom 13. st. dostal sa do rúk
mocných feudálnych rodín, ktoré zacali s jeho prestavbou a rozširovaním, preto takmer
všetci významnejší vlastníci zanechali na nom vizitku svojho bohatstva a dobového
vkusu. Na objekt veže, postavený v ranej gotike v pol. 13. st., charakteristický
množstvom portálov a okienok, nadviazala stavebná cinnost mocného oligarchu "Pána
Váhu a Tatier" Matúša Cáka, ktorý dostal hrad r. 1302, prebudoval vežu a pristaval k
nej tzv. Matúšov palác, k nemu neskôr pribudol Ludovítov palác. V královskom
vlastníctve bol hrad aj za Žigmunda, ktorý ho daroval manželke Barbore. Nárokom
pánov už starý hrad nevyhovoval, preto zac. 15. st. dali postavit v gotickom štýle nový
priestrannejší palác s kaplnkou - Barborin palác. O dalšiu väcšiu prestavbu sa postaral
Štefan Zápolský, ktorý získal hrad r. 1475. Dal znovu upravit staršie objekty, zaklenút
ich novými klenbami, vystaval druhé predhradie a jeho manželka - dedicka hradu -
dala pri starom hrade pristavit nový, tentoraz už renesancný palác.
K podstatnejšej prestavbe došlo však až po poškodení hradu obliehaním a požiarom r.
1526. Opravené budovy horného hradu dostali vysoké renesancné atiky s plastickými
oblúcikmi. V dalších rokoch dochádzalo viac-menej iba k opravám a korekciám, k
spevnovaniu obvodových múrov a štýlovej modernizácii palácov. Koncom 16. st. sa
hrad stal majetkom Illésházyovcov, dedicných trencianskych županov. Tí venovali
pozornost predovšetkým dobudovaniu predhradia a posilneniu fortifikacného systému -
jeho prispôsobeniu zdokonalenej dobyvacnej vojenskej technike, ale aj tak postavili na
hrade tzv. sobášnu sien a mlyn. V pol. 17. st. Illésházyovci si postavili nové
pohodlnejšie sídlo, kaštiel v Dubnici nad Váhom, a hrad opustili. Ešte za Thokolyho
povstania sa tu úspešne bránila cisárska posádka, ale vzniknuté škody už nik
neopravoval. Skazu dovršil požiar r. 1790, ktorému neodolali najmä hospodárske
budovy a mladšie nadstavby a prístavby. Odvtedy zacal celý mohutný komplex
ohlodávat zub casu, ktorému napodiv lepšie odolávali staršie masívnejšie stavby.
Trenciansky hrad ako celok okrem historického významu slúži aj ako doklad o štýlových
premenách takmer ôsmich storocí, ktoré sa síce realizovali až do detailov, ale tvorili
ucelený architektonický celok. To, ako aj dobre zachované podstatné casti hradu, bolo
dôvodom na prehlásenie hradu za národnú kultúrnu pamiatku už r. 1949 a na zacatie
jeho konzervácie a rekonštrukcie. Konzervacné zásahy a zastrešenie hradnej veže pred
r. 1914 síce spomalili rozkladný proces, ale už r. 1945 bolo ho treba staticky
zabezpecit, kým sa neprikrocilo k plánovitej etapovitej rekonštrukcii. Po jej dokoncení
využijú sa hradné priestory na muzeálne úcely, najmä na stále expozície feudalizmu,
starého umenia, ale i na príležitostné výstavy. História mesta
Pod ochrannými krídlami mocného hradu vznikla a rýchlo sa rozvíjala
remeselnícko-obchodná osada spomínaná kronikármi už r. 1067 a 1091, ale najmä v
zoborských listinách z r. 1111 a 1113 (Trienchen, Trencsin), kde sa okrem hradu
spomínajú trhová osada a mýto na starej obchodnej ceste popod Brezinu. Z pôvodne
malej trhovej osady sa casom vyvinulo významné stredoveké mesto, živé remeselnícke
a obchodné stredisko Považia. Aj napriek spustošeniu r. 1321, ked ho pri obliehaní
hradu vypálil král Karol Róbert, už r. 1324 dostalo prvé mestské výsady, najmä právo
volit si richtára a konat výrocné trhy, a opevnilo sa múrmi. Do erbu si dalo strieborného
baránka v modrom poli. Král Žigmund r.
1412 povýšil Trencín na slobodné královské mesto s právami královského Budína,
neskôr dostalo mesto právo skladu a završením výsad bolo, že r. 1454 získalo právo
meca. Obdobia rozkvetu a prosperity casto striedali obdobia stagnácie a úpadku. Bolo
to najmä za vojen a po živelných pohromách. Mesto trpelo aj pri dobývaní hradu a
napriek výsadám královského mesta casto muselo celit i svojvôli hradných pánov. Roku
1431 ho vypálili husiti, neskôr ho plienili Turci a po porážke Rákócziho vojsk zac. 18. st.
opät vyhorelo. Treba však zdôraznit, že práve v nepokojných casoch - koncom 16. a
pocas 17. st. - prežívalo obdobie najväcšieho rozkvetu. Malo vyše 200 remeselníckych
dielní a 30 cechov, ktoré svedcia o kvitnúcich remeslách a o obchode. Z cechov treba
spomenút krajcírsky, súkennícky, kožušnícky, cech cižmárov, remenárov a pod. Pocet
obyvatelov vzrástol natolko, že už sa dávno nevmestili do priestoru medzi múrmi, ale
usadzovali sa a budovali ulice za múrmi.
Školstvo
Už v minulosti mal Trencín dobre vyvinuté a vyspelé školstvo - mestskú školu azda už
koncom 14. st., od 16. st. gymnázium, neskôr meštiansku školu a od r. 1919 obchodnú
akadémiu. Možnosti vzdelania širokých ludových vrstiev vytvorila až vítazná
socialistická revolúcia po februári 1948. Dnes má mesto okrem gymnázií celý rad SOŠ i
SOU. Nachádza sa tu aj univerzita.
________________________________________ __________________________
Zdroje: