Trasovanie po kultúrnych a historických pamiatkach,

Trasovanie po kultúrnych a historických pamiatkach,
cestovný ruch
PRÁCA Z GEOGRAFIE CESTOVNÉHO RUCHU
TRASOVANIE: Kultúrne a historické pamiatky významných turistických stredísk
Cestovná kancelária SATUR usporiada 7-dnový zájazd po kultúrnych pamiatkach
významných turistických stredísk. Dátum: 10. – 16. 5. 2001
Pocet dní: 7
Plánovaný pocet úcastníkov: 40 + 2
Dopravný prostriedok: KAROSA LC 736 **** s klimatizáciou
TRASA: Bratislava-Vieden-Graz-Klagenfurt-Villac h-Tarvisio-Udine-Venezia-Padova-
-Bologna-Firenze-Roma-Firenze-Bologna-Pa dova-Venezia-Udine-Tarvisio-
Villach-Klagenfurt-Graz-Vieden-Bratislav a
1. den: Bratislava - Vieden 63 km
2. den: Vieden - Graz 136 km
Graz - Klagenfurt 150 km
Klagenfurt - Villach 39 km
Villach - Tarvisio 30 km
Tarvisio - Udine 40 km
Udine - Venezia 134 km
592 km
3. den: Venezia - Padova 20 km
Padova - Bologna 99 km
Bologna - Ferenze 85 km
Firenze - Roma 284 km
488 km
4. den: Roma
5. den: Roma
6. den: Roma - Firenze 284 km
Firenze - Bologna 85 km
Bologna - Padova 99 km
Padova - Venezia 20 km
488 km
7. den: Venezia - Udine 134 km
Udine - Tarvisio 40 km
Tarvisio - Villach 30 km
Villach - Klagenfurt 39 km
Klagenfurt - Graz 150 km
Graz - Vieden 136 km
Vieden - Bratislava 63 km
592 km
PROGRAM
1.
den: Odchod z Bratislavy 7:00 hod.
Príchod do Viedne 10:00 hod.
Obed v reštaurácií Hernals 13:00 – 14:00 hod.
Prehliadka Hofburgu 14:30 – 17:30 hod.
Ubytovanie v penzióne Mozart 18:00 hod.
Vecera v penzióne 18:30 hod.
2. den: Ranajky 8:00 hod.
Cesta do zámku Schönbrum (prehliadka 9:00 – 12:00 hod.
zámku Wagenburgu, parku, blízkeho okolia)
Obed v reštaurácii Hernals 12:00 – 13:00 hod.
Prechádzka po Ringu, prehliadka (kostola,
Burgtheatra, radnice, parku, Parlamentu) 13:30 – 17:30 hod.
Vecera v penzióne 18:00 hod.
Odchod z Viedne 20:00 hod.
3. den: Príchod do Benátok 7:00 hod. Ranajky v reštaurácií Canova
7:00 – 9:00 hod.
Prehliadka námestia sv. Marka 9:00 – 11:00 hod. Obed v
reštaurácií Canova 11:30 – 12:30 hod.
Prehliadka Canal Grande gondolou 13:00 – 17:00 hod.
Vecera v reštaurácií 18:00 hod.
Odchod z Benátok 19:00 hod.
4. den: Príchod do Ríma 6:00 hod.
Ubytovanie a ranajky v hoteli Ravema 7:00 – 8:00 hod.
Prehliadka: Námestie sv. Petra a chrám 8:30 – 13:00 hod.
sv. Petra (podzemie i kupola) – Vatikánske
múzeá, Sixtínska kaplnka, Anjelský hrad .
Obed v reštaurácií 13:00 – 14.00 hod.
Prehliadka: Corsio Vikttorio Emanuele, 14:30 – 18:00 hod
Piaza Campo dei Fiori – Palazzo Farenise
Piaza Navona – Panteón – Via del Plebiscito
Piaza Venezia. Vecera v reštaurácií 18:00 hod.
5. den: Ranajky v hoteli Ravena 7:00 – 8:00 hod.
Prehliadka: Piaza Venezia – Kapitol – 8:30 – 12:00 hod.
Forum Romanum – Koloseum – kostol S.
Pietro in Vincoli – kostol S. Maria Maggiure –
železnicná stanica Stazione Termini
Obed v reštaurácií 12:00 – 13:00 hod.
Autobusom na Via Appia Antica – katakomby 13:30 – 15:00 hod.
Prehliadka kostola S. Giovanni in Laterano 15:00 – 16:00 hod.
Železnicná stanica Stazion Termini 17:00 hod. Vecera v reštaurácií 18:00 hod.
6. den: Ranajky v hoteli Ravena 7:00 – 8:00 hod.
Odchod z Ríma 9:00 hod.
7. den: Príchod do Bratislavy 7:00 hod.
VIEDEN
Vieden sa považuje nielen za jedno z najkrajších miest Európy, ale aj celého sveta. Má
bohatú minulost a pokladá sa za hudobnú metropolu spojenú s takými slávnymi
menami, ako sú Mozart, Haydn, Beethoven, Straus a iní.
Vieden je aj dôležité priemyselné centrum krajiny a je tiež bohatá na kultúrne
pamiatky. DÓM SV. ŠTEFANA (Stephansdom)
Vypína sa uprostred mesta a je tiež symbolom mesta. Prvá zmienka pochádza z r.
1174. Je to gotická katedrála, ale niektoré jej casti sú postavené aj v románskom štýle.
Dóm sv. Štefana je najvýznamnejšia gotická stavba Rakúska a jeden z
najvelkolepejších kostolov kontinentu. Celková dlžka Dómu dosahuje 107 m. Má štyri
brány: Obria brána, Orlia brána, brána pre biskupov (Bischopstor) a brána pre
spevácky zbor (Singertor). Stavba Dómu je spojená s menami Wenzel, Peter a Ján z
Prachatíc a Hans Puchsbaum. Južná veža Dómu je pomenovaná ,,Steffl“. Je 136,5
metrov vysoká a je stavebne nedokoncená.
HRAD HOFBURG
Hrad je bývalým sídlom habsburského panovníckeho rodu a jeho dejiny siahajú až
do 13. storocia. Spociatku nevelký hrad neustálymi dostavbami rozširovali. To
zaprícinilo, že netvorí jednotný komplex, ale súhrn budov najrôznejšieho štýlu.
Najstaršie casti hradu sú na strane smerom k mestu. Do námestia Michaelerplatz sa
obracia tzv. Michalský trakt postavený súcasne s krídlom Ríšskej kancelárie a
dokoncený v r. 1889 – 1893. V jeho strede je velkolepá Michalská brána s farebným
erbom, lemovaná monumentálnymi súsošiami symbolizujúcimi neobmedzenú moc
Habsburgovcov. Po prejdení Michalskou bránou vstúpime do okrúhleho vestibulu
zaskleného vysokou kupolou. Odtial sa môžeme dostat do cisárskych a
reprezentacných miestností, zhromaždujúcich v niekolkých miestnostiach velkú
kolekciu vzácneho porcelánu. Vlavo od Michalského taktu je krídlo Jazdeckej školy.
Postavili ju v r. 1729 – 1735 za cisára Karola VI. Vo vnútri je velká sála, kde sa konajú
predstavenia ,,španielskej jazdeckej školy“, ktoré patria k najväcším atrakciám Viedne.
Tento trakt je spojený s tzv. Stallburgom. Dal ho postavit cisár Ferdinand I. r. 1558 pre
svojho syna Maximiliána II. Pôvodne to bol honosný trojposchodový renesancný
zámok, ale od cias cisára Karola VI. však jeho prízemie využívali ako stajnu cisárových
osobných koní. Na poschodiach potom umiestnovali stále sa rozrastajúce habsburské
zbierky. V case výstavby dostalo nádvorie Stallburgu bohato zdobené arkády, o ktorých
sa tvrdilo, že sú najkrajšie v celom Rakúsku. Tie však pri úpravách v 18. storocí
zamurovali a zostali pred zrakmi divákov ukryté až do r. 1955. Dnes je v Stallburgu
umiestnená galéria moderného umenia (Neue Galerie) zhromaždujúca diela umelcov
19. a 20. storocia ako napr. Gogh, Monet, Degas a další.
SCHONBRUNN
Jeho dejiny siahajú až do 14. storocia.
Vtedy sa toto územie spomínalo ako majetok kláštora v Klosterneuburgu a nazývalo sa
Kattermûhle. V roku 1471 sa prvýkrát spomína polovnícky zámok Katterburg. Dnešné
pomenovanie je z cias vlády cisára Mateja, ked tu pomenovali najstaršiu studnu zámku
ako ,,Schöner Brunnen“. Pôvodný zámok v 17. storocí vyhorel, ale Habsburgovci si toto
miesto natolko oblúbili, že sa rozhodli zámok znovu vybudovat. So stavbou sa zacalo r.
1695 a bola ukoncená r. 1713. V r. 1744 – 1749 však dochádza k rozsiahlej prestavbe.
Od cias Márie Terézie si budova uchovala svoju podobu až do súcasnosti. Pocas rokov
sa stal Schonbrunn najdôležitejším sídlom rakúskych cisárov a bol svedkom castých
vzácnych návštev. Býval tu cisár Napoleón I., r. 1832 tu zomrel Napoleónov syn zvaný
Orlík a r. 1918 sa tu vzdal koruny a tým aj trónu cisár Karol. Hlavná budova je 175 m
dlhá a 55 m široká. Vedie k nej široká aleja (Schloßalle), od ktorej sa otvára pekný
pohlad na celé cestné nádvorie, oddelené od ostatnej plochy dvoma vysokými
obeliskmi a sochami. Vpravo je potom nevýrazná budova Dvorného divadla,
postaveného v r. 1766 – 1767.
Hala zámku je priechodná, vedie do rozlahlého parku. Vpravo je vchod do
reprezentacných miestností a vlavo do zámockej kaplnky. Kaplnka bola vysvätená r.
1745. Mramorový hlavný oltár zdobia reliéfy Panny Márie Bolestnej. Vpravo od
hlavného vchodu sú hospodárske objekty, v ktorých sa nachádza kolekcia nádherných
historických kocov, saní a postrojov. Za zámkom sa nachádza park, ktorý založili v r.
1705 – 1706. V pravej casti parku zoologická záhrada, ktorá je najstaršou v strednej
Európe. RING
Ring je trieda lemovaná reprezentatívnymi budovami. Jej dejiny sa zacali písat r.
1857, ked cisár František Jozef I. nariadil zrušit hradby a bašty a na ich mieste dal
vybudovat správne budovy. Pre verejnost ju otvorili až po ôsmich rokoch. Lemovali ju
stavby , ktoré zvýšili krásu Viedne a súcasne urobili z nej skutocné moderné
velkomesto. Ring je trieda dlhá 4 kilometre. Súcastou Ringu je mnoho pamiatok z
ktorých spomenieme:
VOTÍVNY KOSTOL
Bol postavený v rokoch 1859 – 1879. Je to dalšia významná novogotická stavba.
Kostol dal postavit cisár František I. na znak vdaky za záchranu pred atentátom. V
interiéri, kde je rad pamätných tabúl, upúta pozornost hlavne prvá kaplnka vpravo od
hlavného oltára s renesancným náhrobkom N. Salma. Pekný je i gotický oltár z 15.
storocia v pravej lodi. DVORNÉ DIVADLO
Bolo postavené v rokoch 1874 – 1888 v novorenesancnom štýle. Koncom druhej
svetovej vojny divadlo tažko poškodili, ale v r.
1945 – 1955 ho úplne obnovili. Z jeho výzdoby upútajú busty slávnych spisovatelov a
básnikov pod oknami hlavného priecelia. Vo vnútri sú malby G. a E. Klimovcov.
NOVÁ RADNICA
Je dominantou Radnicného námestia. Bola postavená v rokoch 1872 – 1883. Je to
najvýznamnejšia novogotická stavba mesta s 97,9 m vysokou vežou zakoncenou 6 m
vysokým ,,železným radnicným mužom“, ktorý je jedným zo symbolov mesta. Vnútri je
velkolepé schodište, na ktorého odpocívadle je pamätná tabula slávnych osobností
mesta, a velká novogotická sála vyzdobená sochami. Konajú sa tu koncerty. Pred
radnicou je radnicný park s mnohými modernými sochami slávnych osobností.
Napríklad: Johana Straßa, Josepha Lannera, prezidenta Dr. K. Rennera, starostu a
neskôr i prezidenta Th. Kornera a maliara F. Waldmüllera. V parku môžeme vidiet i tzv.
Peknú studnu (Schõner Brunnen) je to najstaršia studna zámku a podla nej dostal
pomenovanie i zámok. Z parku možno vyjst bránou, kde stojí tzv. Kaiserstockl –
budova, ktorú dala postavit Mária Terézia pre svojho radcu a kancelára grófa Kounica.
Neskôr bol sídlom ministrov zahranicia.
PARLAMENT
Postavili ho v r. 1873 – 1883. Atiku jeho budovy zdobia viac ako dve desiatky
sôch. Sochárske stvárnenie tympanónu v priecelí je dielom E. Helmera a mozaika za
stlporadím je od Lebiedzkiho. Sochársku výzdobu rampy doplna velkolepá Aténina
studna, socha Atény, pri jej nohách sú alegorické postavy hlavných riek mocnárstva:
Labe, Vltava, Inn, Dunaj.
BENÁTKY
Pôvod Benátok – V priebehu dlhodobého historického procesu, ktorý zacína prvými
náznakmi úpadku Rímskej ríše, X. Regio, to je Venetia a Histria, sa stalo najviac
trpiacou oblastou celého impéria. Život v kraji sa stával cím dalej tým viac neistý.
Ožobracení obyvatelia boli nútení opustit svoje obydlia a hladat útulok a väcšiu istotu
na ostrovoch.
Mesto Benátky vzniklo na ostrovoch Rivoalto v roku 810, ked sa skupina ludí, na celo
ktorých sa postavil Angelo Partecipazio, rozhodla opustit Malamocco, v tej dobe dôležité
centrum, a rozhodla sa usadit na ostrovoch uprostred lagúny. Nové generácie, ktorým
toto prostredie ponúkalo vhodnú pôdu na akúkolvek ludskú cinnost, vytvorili vlastnú
existenciu v symbióze s prírodou a s výhodami, ktoré im táto poskytovala.
Benátky – Mesto ponúka návštevníkom zbytky zrúcanín z 8.-10. storocia na ostrovoch
Torcello a Murano alebo dalšie zastavané niektorými benátskymi budovami.
Ide o zbytky civilizácie, ktorá v dobe Atily a Longobardov opustila pevninu a priniesla
medzi vody lagúny vlastnú prastarú tradíciu benátskeho kraja. Potom je tu viditelná
stopa byzantskej kultúry, viditelná na rytinách starého Dóžovho paláca, alebo v dodnes
zachovaných byzantských oblúkoch, v systéme baziliky sv. Marka a niektorých
kostoloch. Neskôr clovek gotiky, ked stotožnenie umenia a ekonomického rozmachu je
potvrdením seba samého ako neobmedzeného pána sveta: Dóžov palác, dekorácia
baziliky sv. Marka Ca`d´Oro, a všetky ostatné paláce stredných velkostí so stavebným
a sochárskym dekorom cistej orientálnej idei. Clovek renesancie stotožnený v námestí
sv. Marka, v Malom námestí, a v palácoch na Canal Grande, kde velkolepost a
odmeranost prerušujú byzantskú rovnováhu mesta, tento clovek prekoná hranice vody
a spojí sa s tradíciou románskou, ktorú už ovládol a ktorej pôsobenie vytvorilo základ
kultúry. Benátky v18. storocí nevytvárajú dejiny, ale ani im nepodliehajú. Benátcan žije
v ústraní, vo svojej lagúne, stretáva sa s ludmi sebe podobnými v divadle, pri hrách, na
námestiach, v uliciach necháva volný priebeh revolúciám – najskôr priemyselnej,
neskôr politickej. NÁMESTIE SV. MARKA
Republika Serenissima (v preklade Najjasnejší) vytvárala námestie sv. Marka
mnoho storocí. V 12. storocí to bol volný priestor pred bazilikou, neskôr sa stalo
miestom, ktoré slúžilo k cirkevným a politickým manifestáciám. Vybudovanie
súkromnej dóžovej kaplnky, to jest baziliky sv. Marka, bolo základným dôvodom vzniku
námestia. Bazilika spojená na južnej strane sa stala už od zaciatku základným bodom
architektúry celého námestia. Náboženská funkcia námestia sa objavuje v celej svojej
dôležitosti už na priecelí baziliky, bohaté cirkevným obsahom, ktoré nielen predstavuje
interiér baziliky zvonku, ale súcasne sa stáva velkým oltárom pre lud na námestí,
ktorému nebol povolený vstup do chrámu, a ktorý sa mohol odtialto zúcastnit
cirkevného obradu. BAZILIKA SV. MARKA
V roku 832 bol zasvätený prvý kostol evanjelistovi sv. Markovi, ktorého
pozostatky boli podla legendy ukradnuté v kláštore v egyptskej Alexandrii dvoma
benátskymi moreplavcami a privezené do Benátok. Evanjelický symbol okrídleného leva
sa stal symbolom mesta a sv. Marek jeho patrónom. Kostol nazývaný tiež Partecipazov
bol znicený v roku 976, ked vzbúrený lud , aby sa pomstil Pietrovi IV. Candianovi,
podpálil Dóžov palác. Jeho nástupca, Pietro Orseolo zacal rekonštrukciu o obnovovanie
znicených budov. V roku 1094 bol kostol vysvätený. Kostol bol dalšie storocia
nepretržite obohacovaný výzdobou, mramorovým obložením a mozaikami.
Doplnujúce práce boli v 15. storocí dokoncené okázalým zakoncením listovou
dekoráciou. Bazilika sv. Marka je známa taktiež svojimi mozaikami, ktoré zdobia vnútro
i priecelie baziliky. Na týchto mozaikách zdobených zlatom, nájdeme výjavy so
svetskou i náboženskou tématikou. Na priecelí chrámu sa taktiež nachádzajú štyri
kone. O týchto konoch privezených benátcanmi z Konštantinopolu dobytého v roku
1204 behom štvrtej križiackej výpravy, nepoznáme s presnostou vôbec nic. Ani dátum
ich odliatia, zliatinu kovu z ktorého sú vyrobené ani miesto ich pôvodu. Vyvolali mnoho
dohadov, Grécko ci Rím, bronz ci med, 4. storocie p.n.l. alebo 2. storocie n.l. Pre
Benátsky štát predstavovali tieto kone v minulých storociach vzor sily a moci. Po dobití
Benátskeho štátu Napoleon nariadil tieto kone previest do Paríža. V dobe rakúskej
nadvlády boli vrátené na svoje miesto, aby nadalej reprezentovali tradíciu mesta.
Interiér chrámu je postavený podla starého zvyku stavby katedrál. Má pôdorys tvaru
gréckeho
kríža, nevelkých a nepresných rozmerov. Podlaha je z mramoru a zostavená je do
mozaík. Piliere sú zo vzácneho mramoru, steny sú obložené mramorovými doskami
rôznej farby, horné steny a kupola sú pokryté zlatými a sklenenými mozaikami.
DÓŽOV PALÁC
Vznikol v druhej polovici 9. storocia a Benátska republika vykladala neustále
obrovské množstvo penazí na udržiavanie jeho vonkajšieho i vnútorného vzhladu, aby
dôstojne reprezentoval ideál štátu. Jeho pôvodný úcel bol obranný a preto bol
postavený ako hradná pevnost, neskôr v dobe byzantskej a predovšetkým v dobe
gotiky získal odlahcený architektonický štýl. Súcasný vzhlad paláca predstavujú gotické
tvary 14. storocia v širokých oknách, spolu so vzácnym mramorovým obložením stien
zobrazujúcich blahobyt Benátskeho štátu. Dóžov palác mal niekolko presných funkcií.
Na strane ku kanálu bol umiestnený dóžov apartmán, v nasledujúcich sálach sídlili
rôzne benátske magistrály, ako Senát a Kolégium(Rada), palác Spravodlivosti so
súdnymi sálami a väzením, v rohovom krídle smerom k Ponte della Paglia bola
zbrojnica. V krídle smerom k lagúne je sála Rady Starších. Volebná miestnost je
umiestnená v krídle smerom k Malému námestiu, kde sa predtým nachádzala Markova
knižnica. Sály paláca sú zdobené nástennými malbami. Priecelie paláca tvoria mohutné
stlpy zakoncené vzácnymi hlavicami. Na hlavných stlpoch sú zobrazené výjavy, ktoré
predstavujú dôležitost paláca a štátu: symboly obchodu, vojny a mieru.
Steny priecelia sú zdobené farebnými doskami z mramoru v tvare kosoštvorcov.
ZÁLIV SV. MARKA A KANÁL GRANDE
Záliv sv. Marka je tá cast lagúny, ktorá sa rozprestiera od Prístavu sv. Marka k
brehu ostrova sv. Juraja. Na pravej strane naproti je ostrov Giudecca a bližšie Punta
della Dogana, s ktorou je spojený Chrám Spásy. Od prístavu sv. Marka môžeme zacat
našu exkurziu po Canal Grande. Pre turistov je možnost plavit sa po Canal Grande na
gondolách, ktoré sú jedným zo symbolov Benátok, až k námestiu Roma. Hlavne pri
západe slnka zažije turista
nezabudnutelné chvíle na vodách lagúny.
RÍM A VATIKÁN
NÁMESTIE SV. PETRA
Námestie sv. Petra je majstrovským dielom Berniniho. Má tvar oválu otvoreného
do ul. Via della Conciliazione a má charakterizovat otvorenú náruc Cirkvi. Hranice
Vatikánskeho mestského štátu sú v otvorenej casti vyznacené inou dlažbou. Celú
plochu obklopuje kolonáda s 284 stlpmi a 88 piliermi. Toto dielo, ktoré sa pokladá za
skvost baroka, postavili na príkaz pápeža Alexandra VII. v roku1556-67.
Monumentálnu kolonádu doplna 144 sôch svätcov. Uprostred námestia stojí egyptský
obelisk pochádzajúci z Nerónových záhrad a tvrdí sa, že pri nom v r.67 ukrižovali sv.
Petra. Medzi kolonádou a chrámom sv. Petra je tzv. Bronzová brána, ktorú stráži
švajciarska garda. Tu sa nachádza vstup do Vatikánu, ktorý sa vždy po smrti pápeža
pecatí. BAZILIKA SV. PETRA
Baziliku postavil na mieste chrámu vybudovaného už za vlády cisára Konštantína.
Konštantinova pätlodová bazilika postavená okolo r. 326 nad miestom, kde bol
pochovaný sv. Peter, bola bohato vyzdobená mozaikami, vdaka ktorým patrila k
najkrajším chrámom na svete. Pápež Július II. položil základný kamen na stavbu
nového chrámu, ktorého prvým stavitelom sa stal Bramante. Neskôr stavbou poverili
Raffaela. Na chráme pracovali aj slávni stavitelia ako A. da Sangallo, M. Buonarroti,
Vignola, Giacomo della Porta, Maderna a Bernini. K prieceliu vystupuje široké schodište,
nad ktorým sa týci vysoká fasáda, zakoncená rímsou s radom sôch apoštolov, Krista, a
sv. Jána Krstitela. V interiéri nás budú zaujímat portály, ktorých je celkove pät. Úplne
vpravo je zamurovaná tzv. Svätá brána, ktorú pápež otvára iba vo svätom roku, t. j.
raz za 25 rokov. Druhé dvere sú bronzové, tretia brána pochádza z pôvodnej baziliky,
nasledujú nové dvere a posledné sa nazývajú aj Brána smrti. Strednú , hlavnú lod nesú
mohutné piliere. Pod kupolou sa nachádza velkolepý hlavný oltár. Pred oltárom sa
nachádza hrob sv.
Petra, kde stále horí 72 olejových lámp, pre ktoré sa olej získava z Olivovej záhrady.
Dalšou zaujímavostou interiéru je Cappella Colonna s kupolou, kde sa nachádza
najväcší reliéf v Európe – Stretnutie Leva Velkého s Atillom. Za hlavným oltárom sa
nachádza oltár katedry. Je to bronzový trón, nad ktorým sú pápežské znaky. Chrám je
bohatý na nádherné kaplnky, ako kaplnka sv. Sebastiána , kaplnka Capella Colonna ,
kaplnka Capella Clementina, Capella delle Presentazioni, a kaplnka s krstitelnicou. Kým
opustíme baziliku sv. Petra, môžeme zostúpit do podzemných krýpt alebo vystúpit na
kupolu, odkial sa otvára krásny pohlad na Rím.
VATIKÁNSKY PALÁC A VATIKÁNSKE MÚZEÁ
Druhou castou Vatikánskeho štátu, ktorá je prístupná verejnosti, je historická cast
vatikánskych budov a múzeá, patriace k najväcším na svete. Múzeá založil pápež
Mikuláš V. a významne ich rozšírili za pápeža Júliusa II. Za pápeža Pia V. sa tieto
zbierky rozdali a znicili a obnovené boli až za pápeža Klementa XIV. Existujú tu 4
okruhy turistických prehliadok. Prvá cast je venovaná egyptskému umeniu. Velmi
cenné sú Galéria búst, Galéria sôch, Siene zvierat, Sien múz, Okrúhla sála, Sály
gréckeho kríža. Další priestor sa nazýva Galéria svietnikov, okruh smeruje do Galérie
Profana, Galérie gobelínov a Galérie máp. Hodnotné sú Konštantínova sála, Sien
šerosvitu. Súcastou tohto celku sú dalšie miestnosti – Stanze di Raffaelo, ktoré sú
vyzdobené freskami. Známa je freska Aténska škola. Do dalšieho okruhu patrí šest
miestností nazývaných Appartamento Borgia. Najväcším klenotom je však Sixtínska
kaplnka.
SIXTÍNSKA KAPLNKA
Dal ju postavit v r. 1473-84 pápež Sixtus IV. Je vyzdobená freskami od
najpoprednejších umelcov (Pinturicchio, Botticelli, Roselli, Perugio). Najväcšiu hodnotu
má freska na strope, ktorú namaloval Michelangelo. Za tému si zvolil stvorenie sveta,
ktorý doplnil prorokmi a Sibylami. ANJELSKÝ HRAD
Táto stavba inác nazývaná aj Hadriánovo mauzóleum, pochádza z r. 135-139.
Posledným cisárom, ktorého tu pochovali, bol Septimius Severus. Neskôr, ked sa
stavala Auretánska hradba, stalo sa mauzóleum jeho súcastou. Premenoval ho pápež
Gregor a dôvodom boli vidiny na odvrátenie moru. Pápež videl ako archanjel Gabriel
zostupuje z hradieb a zasúva mec do pošvy, ako znak vyplnenia ich prosieb. Na strechu
nechal pápež umiestnit sochu anjela. Anjelský hrad sa stal pevnostou, kde sa utiekali
pápeži v case nebezpecenstva.
V nasledujúcich rokoch ho spojili podzemnými chodbami s pápežskými palácmi.
PIAZZA VENEZIA
Centrom historického jadra je námestie Piazza Venezia obklopené historickými
budovami. Dominantou je pamätník Viktora Emanuela II. z bieleho mramoru a
travertínu. PANTEÓN
Leží medzi ulicami Corso Vittorio Emanuele II., Piazza Colonna a Piazza Navona.
Panteón, hlavná zaujímavost, jediný dodnes zachovaný rímsky chrám, v ktorom
uctievali všetky rímske božstvá. Panteón založil r. 27 p.n.l. Markus Agrippa. Vnútorný
priestor má dokonalú akustiku, mohutnost priestoru znásobuje jeho prázdnota, nie sú
tu nijaké oltáre. Piazza Navona patrí k najkrajším rímskym námestiam. V rímskych
casoch tu stál štadión, konali sa tu gladiátorské hry. V strede stojí monumentálna
Fontána štyroch riek. KAPITOL
Býval centrom a symbolom mesta, stál tu hrad a chrám Jupitera Kapitolského.
Pôvodný chrám neskôr patril benediktínom a františkánom. Interiér delí 22 antických
stlpov. V minulosti boli okolo kostola kláštorné budovy. Kapitolské námestie je
vybudované podla návrhu Michelangela. V jeho strede je jazdecká socha Marka Aurélia.
Nad sochou stojí palác s vežickou – Rímska radnica. Na lavej strane námestia je tzv.
Palazzo Nuovo, a na pravej je Palazzo dei Conservatori. FORUM ROMANUM
Forum romanum je najnavštevovanejšie miesto starovekého Ríma. Stojí na
mieste, kde boli v dávnoveku mocariská odvodnené kanálom Cloaca Maxima. Najväcší
rozkvet prežívalo toto miesto v 2. storocí p.n.l. Na tomto priestore sa odohrával
verejný život. Vlavo od vchodu stojí Emiliova bazilika, vedla stála dalšia z budov fóra –
Curia. V nej zasadal rímsky senát a rozhodoval o dianí v ríši. dominantnou stavbou je
Vítazný oblúk Septimia Severa. Nedaleko od neho sa týci 8 stlpov Saturnovho chrámu.
Zo stavieb na Fore Romane treba pripomenút recnícku tribúnu, stlp cisára Foku. Vedla
Vítazného oblúka je tzv. Umbilicus urbis Romae – pupok Ríma, ktorý mal urcovat stred
Ríma. Z dalších stavieb sú známe chrámy Dioskurov Kastora a Polluka, zvyšky
Augustovho chrámu, Romulov chrám, zvyšky najväcšej stavby Fóra – Maxentiovej
baziliky. KOLOSEUM
V r. 70-80 ho nechal vybudovat cisár Vespazián na pamät vítazstva Rimanov nad
Židmi. Dielo dokoncil syn zakladatela, cisár Titus. Pri príležitosti jeho otvorenia sa
konali 100 dní hry. Koloseum tvorí ovál s rozmermi 188 x 156 metrov a hladiskom,
ktoré malo 5 poschodí. Udáva sa, že pocas hier a popráv tu prišlo o život asi 400 000
ludí. Smrt stoviek muceníkov dnes pripomína kríž pred vchodom.
VIA APPIA ANTIKA
Je najslávnejšou rímskou cestou. Cestou si možno prezriet kostolík S.
Cesareo in Palato, hrobku rodu Scipioneovcov, i Drusov oblúk. Viu Appiu založil v r. 312
p.n.l. cenzor Appius Claudius. Podla zákona sa mrtvi pochovávali popri hlavných
cestách. Preto sa tu zacali budovat v podzemí pohrebiská – katakomby, ktorých dlžka v
okolí Ríma presahuje niekolko sto kilometrov. Katakomby slúžili v case prenasledovania
krestanov ako miesto bohoslužieb.
BAZILIKA SANTA MARIA MAGGIORE
Bazilika stojí južne od hlavnej železnicne stanice – Stazione Termini. K jej
založeniu v roku 352 sa viaže povest, podla ktorej mal pápež Liberius sen, že uprostred
leta tu napadal sneh. Vybral sa na toto miesto a zistil, že je to pravda, preto nechal na
tomto pahorku vystavit kostol. V roku 867 tu pápež Hadrián II. za prítomnosti Cyrila a
Metoda schválil slovanskú liturgiu. Do predsiene kostola vedie 5 vchodov, z ktorých
jeden (Svätá brána) sa otvára iba vo svätom roku. KOSTOL S. PIETRO IN VINCOLI
Jeho zakladatelkou bola cisárovná Eudoxia, manželka cisára Valentiniána III. Mal
slúžit na uloženie relikvie – retazí, ktorými bol spútaný svätý Peter. Najväcšiu
pozornost v interiéri si zasluhuje socha Mojžiša od Michelangela. Použitá literatúra
1. Automapa - Autoatlas , GKP , Praha,
2. Benátky , Vydavatelstvo Storti Edizioni , Venezia 1993
3. Benátky , vydavatelstvo Šport , Bratislava 1994
4. Rím a Vatikán , Dr. Jromír Sopouch ,Vydavatelstvo Šport , Bratislava 1991
5. Vieden , Vydavatelstvo Šport , Bratislava 1991
PRÍLOHY.