Tonga

Tonga
Základná charakteristika:
Rozloha: 750km2
Pocet obyvatelou: 98000
Hlavné mesto: Nuku´alofa
Oficiálny názov: Královstvo Tonga
Typ vlády: konštitucná monarchia
Úradný jazyk: Tongancina, Anglictina
Mena: 1 pa´anga = 100 sentinov
Náboženstvo: krestanské
Gramotnost: v roku 1976 - 100%
Priemerný vek: celkovo - 68 rokov
ženy - 71 rokov
muži - 66 rokov
Hrubý domáci produkt: 200 mil. USD
Hustota zaludnenia: 131 obyvatelov na km2
Úmrtnost: 20 zomrelých na 1000 .... narodených
Obyvatelstvo: 98% tongancania, 2% iní
Clen medzinárodných organizácii:
ACP (spolocenstvo afrických, karibských a tichomorských štátov),AsDB (asian
development bank), C (commonwealth), FAO(organizácia OSN pre výživu a
polnohospodárstvo), IBRD (Medzinárodná banka pre výživu a rozvoj), ICAO
(Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo), ICFTU (Medzinárodná organizácia pre
volný obchod), ICRM (Medzinárodná organizácia cerveného kríža a cerveného
polmesiaca), IMF (Medzinárodný menový fond), INTELSAT (Medzinárodná
telekomunikacná a satelitná organizácia), INTERPOL (Medzinárodná organizácia
kriminálnej polície), IOC (Medzinárodný olympijský výbor), ITU (Medzinárodná
telekomunikacná únia), UNCTAD (organizácia OSN pre obchod a rozvoj), UNESCO
(Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru), UNIDO (Organizácia OSN pre
priemyselný rozvoj), UPU (Svetová poštová únia), WHO (Svetová zdravotnícka
organizácia)
História:
Prvými Európanmi, ktorí navštívili súostrovie, boli Holandania v roku 1616. V roku 1773
sem z Velkej Británie priplával James Cook a ostrovom dal názov Priatelské ostrovy. V
roku 1780 vypukla obcianska vojna, ktorá sa skoncila v roku 1849, kedy sa spojili
všetky ostrovy do jedného královstva nácelníkom Taufa´ahau Tupoum. Tupou bol
nácelníkov na ostrovoch patriacich do ostrovnej skupiny Ha´apai, v roku 1831 prestúpil
na krestanstvo a premenoval sa na Georga (Juraja) IV., podla anglického krála. V roku
1845 sa vyhlásil a korunoval za krála Georga Tupou I. a tým založil královskú dynastiu,
ktorá vládne v krajine dodnes. Po jeho smrti nastúpil na trón jeho syn George Tupou II
v roku 1893. Pocas jeho vlády bola so Spojeným Královstvom uzavretá zmluva o
priatelstve a v roku 1900 sa stala krajina britskou kolóniou. Od roku 1918 do roku
1965 vládla královná Salote Tupou III., ktorá bola matkou súcastného krála
Taufa´ahau Tupoa IV. Od 4.
júna 1970 krajina získala nezávislost od Británie, aj ked stále zostáva súcastou
Commonwealthu.
Prírodné podmienky:
Geologická stavba:
Súostrovie Tonga sa skladá z 150 ostrovcekov, ktoré tvoria tri hlavné skupiny:
Tongatapu na severe, Ha´apai v strede a Vava´u na juhu. Kým ostrovné skupiny
Tongatapu a Ha´apai pozostávajú z koralových ostrovov s nízkou nadmorskou výškou,
ostrovy patriace do skupiny Vava´u sú sopecného pôvodu a velmi hornaté, pricom
niektoré zo sopiek sú stále aktívne. Klimatické podmienky:
Priemerná rocná teplota na Tonge je 24°C a naprší viac ako 1,095 mm.
Jazyk:
Oficiálnymi jazykmi na sú Tongancina a Anglictina. Vládne dokumenty sú písané v
oboch jazykoch. Kým Tongancina sa využíva v normálnej hovorovej reci, Anglictina sa
používa v písomnom styku a vyucuje sa ako druhý jazyk na školách. Do roku 1897
existovala iba fonetická forma Tonganciny. Preto sa prijala písomná forma
pozostávajúca z 15 písmen latinskej abecedy, ktorá obsahuje písmená a, e, f, h, i, k, l,
m, n, o, p, s, t, u, v.
Obyvatelstvo:
Približne 98% obyvatelstva sú Tongancania polynézkeho pôvodu. Asi 2/3 ludí žije na
najväcšom ostrove Tongatapu. Okrem Tongancanov tu žije ešte malá skupina
pristahovalcov z iných castí Tichého oceánu a niekolko stoviek Európanov.
Náboženstvo:
Královská rodina , aristokracia a približne 30 % obyvatelstva patrí a metodistickej
cirkvi, ktorá je oficiálna cirkev krajiny, pricom hlavou cirkvi je král. Dalšími cirkvami v
krajine je Rímskokatolícka cirkev, Mormóni a Nezávislá Tonganská cirkev. Podla
královského nariadenia v nedelu musia byl všetky obchody, podniky, banky atd. s
výnimkou nemocníc a záchranárskych služieb zatvorené.
Šport a volný cas:
Tongancania sú velmi športovo založený ludia. Väcšina dedín medzi sebou sútaží v
rugby, krikete, volejbale, basketbale a tenise. Dievcatá hrajú pozemný hokej. Vo
väcších dedinách ludia radi chodia do kina a tancujú na tradicnú polynézku hudbu.
Velmi oblúbené sú pikniky na pláži, kedy sa zíde celá rodina. Najväcšou zálubou mužov
je stavanie clnov, kanoí a vyrábanie rôznych umeleckých diel z dreva. Ženy zasa s
oblubou pletú košíky, rohože, vyrábajú bábiky a kvetinové náhrdelníky
Národný tanec Tongancanov sa volá Lakalaka. Tanecníci sa pomocou rúk, nôh a
rozlicnými pohybmi tela snažia vyrozprávat tradicné príbehy, staré niekolko storocí.
Stravovacie návyky:
Tongancania obycajne jedia dve jedlá denne, ktoré môžu pozostávat z batatov,
sladkých zemiakov, tarových listov, kassavy, rýb alebo bravcového mäsa.
Najoblúbenejším jedlom je Lu pulu, co sú upecené tarové listy plnené kokosovým
krémom a hovädzím mäsom. Každé jedlo sa skladá z dvoch chodov.
Predjedla, co môže byt kuracie alebo bravcové mäso, príležitostne pecené prasa, a
hlavného jedla, ktoré pozostáva z rýb ako napríklad žralok, tuniak alebo rôzne dary
mora. Velmi oblúbené je ovocie a zelenina. Napríklad mango, papája, melón, citróny,
pomarance, mandarínky, banány, avokádo, kokosové orechy, paradajky, mrkva,
kapusta, atd.
Rodiny spolu jedia tak casto, ako je to možné. V minulosti ludia jedli rukami. Dnes sa s
oblubou používa nožík a vidlicka. Pocas jedenia sa nerozpráva. Pokial prídu hostia,
najprv sa najedia oni, a až potom osoby, ktoré jedlo pripravovali. Deti jedia oddelene.
Státie pocas jedenia a pitia je neprípustné.
Spolocenský život:
Ludia sa obycajne zdravia podaním ruky alebo pozdravom. Muži si podávajú ruky až po
niekolkých stretnutiach. Pocas dna sa zdravia pozdravom Malo e lelei co sa dá preložit
ako dobrý den. Využívajú sa aj frázy ako Malo e lelei ki he pongipongi a Malo e tau mo
eni. Vecer sa pri stretnutí používa Malo e lelei ki he efiafi ni. Ked chcú privítat hostí
použijú pozdrav Talitali fiefia. Ked sa niekto pýta Fefe hake? myslí tým, ako sa druhá
osoba má. Slušný clovek odpovie, že sa má dobre, Sai pe, malo. Pri odchode sa
používajú pozdravy ´Alu a alebo Nofa a. Ked sa ludia stretávajú prvý krát, oslovujú sa
pán - Tangata´eiki, pani - Fine´eiki a slecna Ta´ahine. Návštevy sa obycajne konajú
pocas víkendu. Vždy musia byt vopred ohlásené, aby hostujúca rodina mala cas upratat
dom. Návštevníci sa pred vstupom do domu vyzujú a sadnú si na najlepšie sedadlá v
dome. Pocas návštevy sa deti v dome nezdržujú. Ako obcerstvenie sa ponúka voda,
kokosové mlieko, otai (ovocná štava), alebo minerálka.
Na privítanie sa hostom vždy dávajú dary. Dary sa nikdy neotvárajú pre clovekom od
ktorého dar pochádza. Neprípustné je aby bola obdarovaná hostujúca rodina od
návštevníkov. Pri špeciálnych príležitostiach ako sú svadby alebo pohreby sa
návštevníkov dávajú kvetinové vence. Pokial je pozvaný clovek z vysokej spolocnosti,
alebo clovek, ktorého si velmi vážia, dostáva pri odchode ovocie, alebo remeselné
výrobky.
Hospodárstvo:
Najdôležitejšou zložkou hospodárstva je polnohospodárstvo a rybolov. Ich produkty
tvoria väcšinu vyvážaného tovaru do zahranicia ako ovocné štavy, vanilka, kokosový
olej a kokosovú dužinu a ryby. Vyváža sa najmä do USA, Japonska, Austrálie a na Nový
Zéland. V polnohospodárstve je zamestnaných približne 70% obyvatelstva. Pestuje sa
najmä kakao, vanilka, káva, cierne korenie, dumbier, banány a kokosové orechy.
Dalším dôležitým odvetvím hospodárstva je turistický ruch a tažba morskej soli.
Do krajiny sa najmä z Japonska , USA, Austrálie a Nového Zélandu dovážajú stroje,
dopravné prostriedky, palivá a chemikálie.
Doprava:
Niektorí Tongancania vlastnia a používajú vlastné autá. Na ostrovoch taktiež funguje
verejná autobusová doprava a jazdia trojkolesové taxíky. Na dopravu medzi ostrovmi
sa využívajú trajekty a lietadlá, ktoré lietajú iba na tri hlavné ostrovy. Väcšina
Tongancanou pocúva denné vysielanie v jedinom rádiu v krajine, alebo pozerajú
vysielanie jedinej štátnej televízie alebo televízií z Austrálie a Nového Zélandu.
Telefónne spojenie v krajine je obmedzené.
Zdravotníctvo:
Zdravotníctvo je bezplatné pre všetkých obyvatelov krajiny. Platené sú iba súkromné
nemocnice. Na každom hlavnom ostrove je niekolko nemocníc. Najmodernejšia
nemocnica, ktorá ako jediná poskytuje kompletné služby je na ostrove Nuku´alofa.
Väcšina lekárov študovala v zahranicí. Dôležitú úlohu v primárnej zdravotnej
starostlivosti tvoria tradicní ludoví liecitelia.
Školstvo:
V krajine je zavedená bezplatná 8 rocná školská dochádzka pre deti od 6 do 14 rokov.
Približne l stredoškolákov navštevuje cirkevné školy. Zvyšná 1/3 navštevuje odborné
školy s technickým zameraním. Na každej škole sa nosia školské uniformy. Na Tonge
sú dve univerzity Ateniská univerzita a Univerzita Južného Pacifiku.
Vláda:
Na Tonge existuje dedicná konštitucná monarchia. Tongancania si královskú rodinu
velmi vážia a uctievajú ju. Hlavou štátu je král Taufa´ahau Tupou IV. , pricom vládnu
moc má v rukách ministerský predseda. Parlament je tvorený skupinou ministrov, ktorí
sú volený všetkými gramotnými obyvatelmi krajiny, s vekom nad 21 rokov a skupinou
správcov ostrovov, ktorých dosadil do vlády král, ktorý predsedá parlamentu. Sviatky:
Oficiálnymi sviatkami na Tonge je Nový rok (1. január), Velká noc (od Velkého Piatku
do velkonocného pondelku), Anzakov den (25. apríl), Narodeniny korunného princa (4.
máj), Den oslobodenia (4. jún), Narodeniny krála Taufa´ahau Tupoa IV. (4. júl), Den
ústavy (4. november), Den krála Georga Tupoa I. (4. december) a Vianoce (24.
decembra).
Všetky úrady a podniky sú od pondelka do piatku otvorené od 8:00 do 16:30 a v
sobotu do 12:00. Pocas sviatkov a v nedelu sa nepracuje.