Teórie medzinárodného obchodu

Teórie medzinárodného obchodu:

1. teória absolútnych výhod
2. teória komparatívnych výhod
3. neoklasické teórie medzinárodného obchodu – vychádzajú z mobility základných výrobných faktorov

Xenofón – dielo Ekonomika a dôchodky
Platón – spis Ústava
Aristoteles – Politika, Etika Nichomachova

Merkantilizmus
- hlavný predstaviteľ Kohlberg
- merkantilisti za zdroj bohatstva považovali príliv drahých kovov a peňazí,; vývoz zakázaný
- 1. vývojové obdobie – ranný merkantilizmus
- 2. vývojové obdobie – rozvinutý merkantilizmus

Fyziokratizmus
- reakcia na učenie merkantilistov
- považovali za zdroj bohatstva pôdu a prácu napôde
- hlavný predstaviteľ Quesney

Predstavitelia klasickej ekonómie

W. Petty – zdroj bohatstva hľadá vo sfére výroby
A. Smith – podal základné predpoklady fungovania trhového mechanizmu, zaoberal sa otázkami deľby práce
D. Ricardo
– „Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“ – pristupuje k určeniu hodnoty tovaru
- je autorom teórie komparatívnych výhod (každý štát sa má zaoberať takou výrobou, ktorou dosiahne najvyššiu produktivitu práce)

Say – Zákon trhu – ponuka si automaticky vytvára dopyt

Maltus – kým obyvateľstvo rastie geometrickým radom, tovary, ktoré uspokojujú potreby obyvateľstva, rastú
aritmetickým radom.

Predstavitelia neoklasickej teórie

A. Marshal – Zákon dopytu = keď cena rastie, dopyt klasá a naopak; vzájomný vzťah ponuky a dopytu má vplyv na cenu

Gosen – celková a hraničná užitočnosť

Pareta – tzv. parettova optimum – pri daných výrobných zdrojoch rozdelení dôchodkov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju ekonomickú situáciu bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného

Súčasné smery ekonomického myslenia

1. teória monetarizmu - Milton Friedman; opiera sa o kvantitatívnu výmenu peňazí (čím je väčšie množstvo peňazí
v obehu, tým sú ceny vyššie)

2.. ekonómia ponuky – kladie dôraz na ponukovú stránku a tvrdí, že sa má znižovať daňové zaťaženie podnikov

3. teória racionálnych očakávaní – vychádza z toho, že človek je racionálny

4. inštitucionalizmus – neberie ekonómiu samu o sebe, ekonómia má využívať aj ďalšie vedné disciplíny;
v každej ekonomike prebieha boj dvoch inštitúcií (výroba vs. business)

Nobelova cena za ekonómiu – švédsky vynálezca Alfréd Nobel (dynamit)

1901 – začiatok udeľovania NC, ceny za ekonómiu sa udeľovali od r. 1969 (300 výročie Švédskej národnej banky)
Jedna zo zásad udeľovania NC – majú to byť tí, ktorí sa v predchádzajúcom roku zaslúžili za rozvoj a pokrok ľudstva (obyčajne sa ale udeľujú za celoživotné dielo).