teoria vychovy

Vonkajšie podmienky výchovy:
výchova
prostredie

Prostredie:
a/ prirodzené: 1. rodina, 2. lokálne prostredie, 3. rovesnícke skupiny
b/ intencionálne: 1. škola, 2. výchova mimo vyučovania, 3. cirkev. spol., 4. ústavy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, 5. osvetové zariadenia a i.

Vzájomný vzťah vnútorných a vonkajších podmienok výchovy: chápal sa rozlične, vznik 4 teórií:
Nativistická teória
úplná závislosť výchovy dieťaťa od vrodených dispozícií a vlôh. Výchova má iba malý význam. Empirická teória – opak, výchova je všemocná. Dieťa sa nerodí so žiadnymi vlohami, vývin je závislý od výchovy a prostredia. Konvergentná teória – vývin dieťaťa určujú rovnako vrodené vlastnosti a vplyv prostredia, avšak rovnako iba v určitom veku dieťaťa.

Čím je staršie – vonkajší vplyv najmä výchova. /Nedostatok – mechanické chápanie výchovy/. Rubinšteinova teória lomu – vzájomný vzťah vnútorných a vonkajších podmienok – účinok vonkajších vplyvov závisí od vnútorných podmienok, ako sa vonkajšie vplyvy lomia na vyššej nerv. sústave. Rešpektované dedičné vplyvy, avšak ich neprijíma iba pasívne, ale ich aktívne spracúva.

III. kapitola – Faktory pôsobiace na vývoj osobnosti

dedičnosť povaha prirodzené výchovné prostredie intencionálne výchovné prostredie

Dedičnosť – človek prichádza na svet s charakteristickými znakmi, predmet sporov /biológia, medicína, psychológia/, extrémny zástanca Pinter – extrémny odporca Watson.

Dedičná zložka sa prejavuje: dedíme určité vlastnosti po svojich rodičoch /st. rodičoch/ - výšku, farbu očí, kože, vlasov, tvar lebky, sklon k plešivosti, druhy slabomyseľnosti, sklony k nemociam /farbosleposť/, takže dispozície pre niektoré činnosti. Vplyv dedičnosti je rozmanitý, je ovplyvňovaná prostredím, v ktorom žiak vyrastá.

Povaha - vrodené sklony v priebehu života – prispôsobovanie sa životných situáciám a utvárajú povahové vlastnosti človeka, ktoré vplývajú na socializáciu a adaptáciu. Málo podnetné prostredie – úzkostlivé deti, nerozhodné, depresívne, rozmaznávané – mrzuté, namyslené.

Povaha – výsledok vplyvu dedičných vlastností i výchovného vplyvu + typ vyššej nervovej činnosti /sangvinik, melancholik, cholerik, flegmatik/. Slabé typy – málo výbojné, neiniciatívne. Veselé, optimistické dieťa – usmievavé, získava si sympatie – prejav duševného zdravia.


Prirodzené výchovné prostredie, činitele:
rodina rovesnícke skupiny lokálne prostredie

Rodina – základná bunka spoločnosti. Funkcie:
reprodukčná /rodia sa deti pre rodinu, ale aj spoločnosť/, produkčná /vytvára určité materiálne hodnoty pre rodinu/, výchovná /vychováva nielen deti, ale aj medzi sebou, vzájomné ovplyvňovanie/, emocionálna /citová výchova/, socializačná /rodina pripravuje deti pre život v spoločnosti/, psychohygienická /základné predpoklady a podmienky pre zdravie a duševnú hygienu človeka/ /vyrovnanosť, pozitívne myslenie.../ Ak je zdravá rodina, je zdravá aj spoločnosť.

Rovesnícke skupiny – spontánne zoskupenia ktoré vznikajú na základe osobnej väzby detí.
mladší školský vek – na základe vonkajších vlastností
starší školský vek – na základe mentálnych znakov dieťaťa /podľa pohlavia, podľa úspešnosti, neúspešnosti/
Rovesnícke skupiny – napomáhajú socializácii dieťaťa uplatniť sa medzi spolužiakmi, v spoločnosti. Snaha mládeže niekam patriť.
jednotlivci majú rozličné postavenie
vodcovia – podriadení /väčšinou agresívne deti/ v súčasnom období dochádza často k šikanovaniu detí – nevýbojné deti - samovraždy

Lokálne prostredie /mikroprostredie/ – zahŕňa rodinu i rovesnícke skupiny. Je to miesta trvalého bydliska žiaka /rodina + rovesnícka skupina, spoločenstvá prírodovedné, geografické a histor. činitele, kultúrne zariadenia, sieť školských a vzdelávacích zariadení/. Človek nežije izolovane. Taktiež vplyv makroprostredia /región, štát, kraj.../. Najväčší význam – najbližšie prostredie.
Intencionálne výchovné pôsobenie:
činitele:
škola zariadenia voľného času a aktivít masmédiá majú výchovno-vzdelávací, odpočinkový, rekreačný a zábavný charakter



Škola

základná výchovno-vzdelávacia inštitúcia. Funkcie školy:

výchovná
vzdelávacia
motivačná
akulturačná
socializačná
adaptačná
psychohygienická /zdravotná/

Dôležitý moment – vstup do školy. Adaptácia, začlenenie, postavenie, vzťah k rodičom a učiteľom, plánovitá práca, kolektív spolužiakov, šikanovanie, vzájomná spolupráca, atmosféra /krátkodobý jav/ , klíma školy a triedy /dlhodobý jav/, hodnotenie, osobnosť učiteľa, odmena, tresty.

Zariadenia pre voľnočasové aktivity – detské a mládežnícke organizácie, záujmové krúžky, kluby, kultúrne domy, IUVENTA, CVČ, festivaly.

Funkcie:
vzdelávacia, výchovná, rekreačná, oddychová a odpočinková, socializačná, umelecká... Využívanie voľného času je znakom kvality človeka.

Masmédiá – najväčší vplyv televízia, rozhlas, tlač, video, internet – poskytujú nové poznatky, informácie, rady, zdroj zábavy, ale aj násilia, negatívne správanie, verejná mienka. Dôležitý je výber relácií, kníh, videí.


IV. kapitola – Procesuálna stránka výchovy realizujú sa ňou ciele a úlohy výchovy. Tvoria ju:
výchovné zásady výchovné formy /nie vyučovacie/ výchovné metódy /nie vyučovacie/ prostriedky výchovy

princípy – zásady – to isté

Výchovné zásady – zákonitosti, ktoré platia vo výchovno-vzdelávacom procese, požiadavky, ktoré treba rešpektovať. Vznikli zovšeobecňovaním výchovných postupov, pedagogických skúseností učiteľov a rodičov. Majú normatívny charakter. Existuje mnoho klasifikácií.


1.Zásada prirodzenosti - prirodzené požiadavky výchovy na žiaka, rešpekt. telesné a duševné zdravie žiaka. Výchovné požiadavky musia byť: primerané osobnosti žiaka, rešpektovanie individuality osobnosti, vekové zvláštnosti, príčiny zmien správania, rešpektovanie vrodených dispozícií
Zásada cieľavedomého realizovania výchovného procesu /zásada cieľavedomosti/ uplatňuje sa sústavným a postupným prístupom k výchovnému pôsobeniu na žiaka. Cieľ – pôsobenie na žiaka. Dodržať postupnosť – od blízkeho k vzdialenému, od známeho k neznámemu, od jednoduchého k zložitému... Zásada výchovy pre život – úlohou je pripraviť žiakov na život, plniť úlohy spoločnosti a rodiny, aktívna účasť žiakov.

Realizujú sa aj sebavýchovou. Zásada výchovy láskou – láska ako základ sebadôvery a schopnosti tvorivého prejavu človeka, láska k sebe, blížnemu, ochota pomôcť iným, spravodlivosť Zásada kladného hodnotenia žiaka – treba rešpektovať potrebu detí po uznaní a sláve. Kladné hodnotenie – pozitívne vplýva. Pri zlyhaní dieťaťa ho netreba hneď viniť, ale – inú výchovnú metódu. Žiaci, ktorí sa dlhodobo negatívne hodnotia – často sú v strese, stávajú sa apatickými, sú „zaškatuľkovaní“.

Povzbudenie! Zásada jednotného výchovného pôsobenia – koordinovať všetky výchovné vplyvy na žiaka – rodičia + škola, rešpektovanie. Často dochádza k nekoordinovanému vplyvu, žiak nevie čo je správne. Zásada náročnosti a úcty k žiakovej osobnosti – stupňovanie požiadaviek na žiakov, avšak s ohľadom na vek a individuálnu osobnosť a schopnosti.

Ide o prejav dôvery pedagóga v žiakove schopnosti. Nemožno: preceniť žiaka, podceniť žiaka – láskavý prístup. Zásada účinnosti výchovného pôsobenia – realizuje sa ňou spravodlivé hodnotenie konania a správania žiaka. Závisí: 1. od pedagogického postupu, 2. od požiadaviek na žiaka. Zmysel pre spravodlivosť.

M, F, O, P, Z. C –metódy, formy, obsah, prostriedky, zásady, cieľ

Rešpektovanie zásad urýchľuje výchovný proces. Výchovné zásady sa realizujú v rámci výchovných foriem.
Výchovné formy - /rozličné definície/:

Velikanič: „Výchovné formy- organizačná jednotka v rámci ktorej sa používajú metódy a prostriedky“.
Opatřil: „Výchovné formy – spôsob jednania v určitom čase, za použitia vhodných metód a podmienok“.

Špánik: „Výchovné formy – organizačné jednotky, v rámci ktorých sa realizuje zámerná výchovná činnosť pomocou zásad, metód a prostriedkov“.

Výchovný proces prebieha v organizačných formách, organizačných jednotkách. Výchovný proces delíme podľa kritérií:
podľa druhu a obsahu činnosti – formy zamerané na mravnú, estetickú, etickú, pracovnú, ekologickú, vlasteneckú, telesnú výchovu vplyvu na žiaka – formy kolektívneho a individuálneho vplyvu dĺžky trvania – formy krátkodobé a dlhodobé organizácie výchovného vplyvu – organizované a spontánne


Formy výchovy:

a/ besedy a rozhovory
b/ súťaže a kvízy
c/ vychádzky, výlety, exkurzie
d/ záujmové krúžky
e/ tábory detí a mládeže
f/ kultúrne podujatia – nácvik divadiel


Rešpektovať záujmy, predpoklady detí, priestor, materiálne podmienky a odbornosti pedagóga.

CIEĽ
Formy aktivizujúce všetkých zúčastnených – sú najlepšie, všetci sa zapoja.

Výchovné metódy

Výchovné metódy – používajú sa v rámci výchovných foriem. Sú to: postupy, cesty, ktorými sa dosahujú výchovné ciele. Treba pri nich rešpektovať výchovné zásady.
Existujú:
všeobecné – používajú sa stále
špecifické – iba pre niektoré druhy výchovného pôsobenia, mravná výchova, estetická výchova, telesná výchova....


Výber metód je ovplyvňovaný:

vzdelaním pedagóga
skúsenosťami
úrovňou prípravy

Kvalita je závislá od správneho a primeraného výberu výchovných metód. Klasifikujú sa podľa:
zákonitostí výchovného procesu a ich nadväznosti na etapy výchovného procesu