teoria vychovy

Pedagogika ako vedná disciplína vznikla v novoveku /16.-17. stor./, odčlenila sa od filozofie. Vytvára sa samostatná vedná disciplína.
Existujú základné pedagogické disciplíny, hraničné a aplikované.
Základné:
dejiny pedagogiky alebo história pedagogiky teória výchovy teória vyučovania – didaktika metodológia pedagogiky, veda o spôsoboch vyučovania porovnávacia, komparatívna pedagogika
Hranične /sú na hranici dvoch vied/ :
pedagogická psychológia sociálna pedagogika kybernetická pedagogika sociológia výchovy
Aplikovane:
rodinná výchova, rodinná pedagogika vojenská pedagogika mimoškolská pedagogika pedagogika voľného času školská pedagogika – obdobie mladšieho, staršieho veku

„Vzdelanie bez výchovy je prázdne, nemá ducha, nemá život“.

Výchova a vzdelanie sú rovnocenné a navzájom úzko prepojené, pretože vo vzdelávacom procese sa realizuje aj výchova a vo výchovnom procese sa uplatňuje aj vzdelávanie. Z teoretického hľadiska ich však treba posudzovať samostatne – zvýrazniť ich osobitosti.

Teória výchovy patrí k základných ped. disciplínam.

Teória výchovy – zaoberá sa otázkami výchovy. Výchova – historický a spoločenský jav, úzko súvisí so spoločenskými ekonomickými podmienkami. „Aká bola spoločnosť, taká bola výchova“. Triedne rozdelená spoločnosť – vzdelávanie dostávali vždy deti vyšších, bohatších vrstiev.
Otrokárska spoločnosť

Feudálna spoločnosť – deti feudálov navštevovali rôzne školy, deti poddaných navštevovali iba niektoré, alebo dokonca žiadne školy. Vznikajú katedrálne školy. Deti feudálov mohli získať trívium alebo kvadrídium – sedem slobodných umení /filozofia, rečníctvo, hudba, politika, astronómia.../. Chlapci mohli získať sedem rytierskych cností – jazda na koni, šerm, lov, hudba... mohli byť pasovaní za rytiera, ale nemuseli sa vedieť podpísať...

Kapitalistická spoločnosť – obdobie mohutného rozvoja priemyslu, priemysel vyžadoval vzdelávanie a výchovu. Potreba vzdelaných a vychovaných ľudí. Nie všetky deti mali prístup ku vzdelaniu.

Socialistická spoločnosť – 50-60 roky 20. stor.- učňovky – deti nemohli postúpiť na vyššie školy.

Filozofia – v nej sa odrážali otázky výchovy mládeže, najmä u: Demokrita, Sokrfata, Platóna i Aristotela, Tomáš Akvinský, J. A. Komenský, J. Locke, J. M. Pestaloczi.

Pojem teórie výchovy – objasňuje zákonitosti výchovného procesu a zaoberá sa obsahom, zásadami, formami, metódami a prostriedkami výchovného procesu.

Predmetom TV je skúmať špecifické podmienky výchovy v rodine, škole, spoločnosti, cirkev. a mládež. org. a v rovesníckych skupinách.
Prvky výchovného systému:
vychovávaný /objekt/ vychovávateľ /subjekt výchovy/

V procese výchovy sa objekt výchovy /dieťa, žiak/ mení pod vplyvom pôsobenia a subjektu výchovy /vychovávatelia/. Vo výchovnom procese tak vzniká riadiaca činnosť.

Spätná väzba, princíp spätnej väzby.

Úlohou TV je:

teoreticky rozpracovať otázky výchovy, aby pomáhali individuálnemu rozvoju osobnosti,

skúmať výchovný proces v podmienkach školy, rodiny, rovesníckych skupín, záujmových krúžkov a pod.,

rozpracúvať otázky výchovy, aby napomáhala rozvíjať úlohy mladých ľudí, osvojovanie si základných morálnych vlastností, uplatniť sa v praktickom živote /z morálneho hľadiska, so zásadami morálky/,
samovzdelávanie.

Cieľ TV – rozvoj individuality osobnosti pri rešpektovaní jeho dispozícií pre život.

II. kapitola – Teoretická podstata výchovného procesu Vonkajšie a vnútorné podmienky
Proces výchovy:

utvárajú sa základy osobných vlastností žiakov,
vôľové, charakterové a citové vlastnosti


Na výchovný proces pôsobia:
vnútorné a vonkajšie podmienky výchovy
Vnútorné podmienky výchovy:

dedičnosť /vrodené vlastnosti, pudy, inštinkty/
anatomickofyziologické osobitosti mozgovej kôry /formou dispozícií a vlôh/



Dieťa nemusí mať vrodené hotové schopnosti, ale môže mať vlohy a dispozície pre určitú činnosť, ktoré sú žiadúce vo výchovno-vzdelávacom procese odhaliť a rozvíjať. Neplatí, že „talent si vždy prerazí cestu“. Na jeden talent, ktorý si takto prerazil cestu, pripadá 12 neodhalených talentov.