Teória výchovy

TEÓRIA VÝCHOVY
Vychovávať – znamená, pôsobiť na vnútornú stránku osobnosti dieťaťa, ktoré prijíma z prostredia rôzne zmeny, ktoré sa snaží spracovať a zaujíma určitý postoj.Teória výchovy – podáva celkový súhrn zovšeobecnených náhľadov a poznatkov o výchove.
Najčastejšie ju chápeme ako odvetvie pedagogiky, ktoré sa zaoberá výchovou.Výchova – formovanie mravnej stránky osobnosti


Výchova estetického citu a vkusu -výchova správneho vzťahu k práci - telesný rozvoj človeka ,Do obsahu zaraďujeme aj – rodinnú výchovu - výchovu v mimoškolských zariadeniach - osobnosť učiteľa, pedagóga .Teória výchovy sa nezaoberá rozumovou výchovou, táto je predmetom teórie vyučovania – didaktiky.Predmetom teórie výchovy je:má svoju špecifickú oblasť skúmania, t.j. zahŕňa všetky javy pedagogickej skutočnosti-zaoberá sa podstatou výchovného procesu-pojednáva o jeho zákonitostiach–arakterizuje jednotlivé zložky výchovy – ich ciele, úlohy, zásady a metódy, organizačné formy a prostriedky-výchovný proces, jeho priebeh, základné zákonitosti, výchovné princípy a metódy.Vzťah teórie výchovy k iným vedám


Teória výchovy zasahuje do viacerých pedagogických disciplín
Všeobecná pedagogika ( základy pedagogiky)-využíva pedagogické pojmy a terminológiu
Snaží sa ich aplikovať na výchovný proces,Teória vyučovania ( didaktika)-preberá význam vyučovacieho procesu pre výchovnú a vzdelávaciu stránku,Dejiny pedagogiky-teória výchovy berie do úvahy historický aspekt, ktorý umožňuje odhaliť spoločenskú podstatu sledovaných výchovných javov-oboznamujú nás z teóriou a praxou výchovného pôsobenia od vzniku ľudskej spoločnosti,Filozofia-pomáha odhaľovať a spoznávať múdrosť a realitu sveta-nielen v pozemskej, ale aj v metafyzickej rovine.Etika – o hodnote ľudských skutkov, teória mravného správania sa ľudskej bytosti.Psychológia – vnútorný proces pretvárania psychiky vychovávaného.Sociológia – skúma vonkajšie činitele, ktoré vplývajú na jednotlivca.Logika – o správnom myslení, sú to pravidlá, ktoré treba dodržiavať pri procesoch ľudského myslenia.Podstata vychovy:Výchova je – základný pojem pedagogickej teórie, - činnosť v rodine, v škole, v mimoškolských zariadeniach,- činnosť, ktorú organizuje a vedie učiteľ, vychovávateľ, majster odb. výcviku.


Edukátor
Učiteľ,Edukant-žiak.Výchova-– je zámerné, cieľavedomé a systematické pôsobenie na osobnosť človeka, ktorým mu vštepujeme potrebné vlastnosti, rozvíjame jeho telesné a psychické stránky a takýmto spôsobom ho pripravujeme na plnenie úloh v rodinnom a spoločenskom živote.Predmetom výchovy je človek.Úlohou výchovy je zámerný rozvoj všetkých jeho možností vyplývajúcich z rastu a vývinu osobnosti a jej formovanie.Zámernosť výchovného pôsobenia - je spoločnou črtou výchovy počas celého vývoja spoločnosti, pri ktorom sa formuje aktívny vzťah k prírode, spoločnosti, k sebe samému.Cieľavedome znamená – máme si určiť základné ciele, pomocou ktorých dosahujeme zmeny v správaní a chovaní človeka v určitom časovom poriadku.T.j. pôsobíme tak, aby vychovávaný bol schopný nás pochopiť, osvojiť si zmysel nášho pôsobenia a aby tak aj konal.


Toto je dôvod, že výchova nie je jednorázový akt, mala by byť systematická – prebieha počas celého života.
Subjekt výchovy-nositeľ,tvorca výchov.pôsobenia-učiteľ,vychovávateľ,maj ster.odb.výcviku.Objekt výchovy-označujeme príjemcu a spracovávateľa navodených výchovných cieľov-žiak, študent, vychovávaný.Výchovný proces a jeho znaky :Rozvoj osobnosti mladého človeka je možný len cieľavedomým výchovným pôsobením.

V procese výchovy
Staršia generácia odovzdáva tej mladšej životné skúsenosti, mravné návyky a zvyky, rozvíjajú sa aj intelektové schopnosti.Proces výchovy je determinovaný cieľmi, podmienkami životného prostredia, vrodenými vlastnosťami a dosiahnutou úrovňou vývinu.Proces výchovy vnímame a označujeme ako cieľavedomú, na vzájomnej interakcii medzi pedagogickým pracovníkom a vychovávaným, založenú činnosť, v priebehu ktorej sa rozvíja osobnosť jednotlivca alebo skupiny.Ako každá činnosť, tak aj výchova je založená na vôli, na snahe chcieť byť lepší, dotýka sa aj vedomia a cítenia činiteľov, ktoré sa zúčastňujú na tomto procese:chuť a snaha prijímať veci..


Špecifické znaky výchovného procesu ( určitá zmena, vývoj)
Mnohofaktorovosť -výchova a jej proces sa realizuje v škole, ale významnú úlohu zohráva rodina, mimoškolské zariadenia, cirkevné inštitúcie, mládežnícke organizácie, umelecké školy- t.j., že na formovanie dieťaťa vplýva viac činiteľov : - rodičia, učitelia, iní pedag. pracovníci, rovesníci, iné dospelé osoby- z tohto vyplýva, že na dieťa vplývajú rôzni ľudia – rôzne vplyvy výchovy-dieťa má aj rôzne možnosti zdokonaľovania osobnosti, ktoré by mal rodič, učiteľ poznaťa usmerniť.


Perspektívnosť
Spoločnosť, výchovné zariadenia, inštitúcie, učiteľ – pripravuje svoj cieľ, čo sa týka budúcnosti a snaží sa, aby sa jednotlivecdokázal sebarealizovať v spoločenskom životesebarealizácia ( sebauplatnenie) je závažnou ľudskou potrebou uplatniť sa, dosiahnuť úspech. sebaúcta a poznanie, vedomie si vlastnej ceny a potreba zmyslu života.



Bipolárnosť -výchova je dvojstranný proces, založený na aktivite a tvorivosti medzi učiteľom a žiakom,vychovávateľom a vychovávaným, rodičom a dieťaťom,bipolárnosť je proces, založený na aktivite a tvorivosti, ktorý predpokladá vzájomnú ,spoluprácu, vzťahy, pochopenie toho druhého, vzájomné obohacovanie nášho myslenia a konania,výchovu chápeme ako činnosť, v ktorej sa ľudia navzájom vedú, ovplyvňujú, prijímajú-a vymieňajú rôzne informácie-z bodu č. 3 sa výchova javí ako interakcia (vzťah medzi niekým) a komunikácia (komunikujem už tým, že som)



Humánnosť-zameranie výchovy na vzájomné spolužitie medzi ľuďmi, ktoré je založené na humánnych vzťahoch výchova sa takto stáva procesom humánnym a humanizujúcim.Humanita = ľudskosť, empatia(cítenie), porozumenie, láskavosť, tolerancia, šľachetnosť, prajnosť.


Etapy výchovného procesu
.1- Zistenie počiatočného stavu vychovanosti, v priebehu ktorého výchovný pracovník zistí, aký je psychický, fyzický a sociálny stav vychovávanej osoby, skupiny, na ktorú chce pôsobiť alebo pôsobil.t.j. zisťuje, aké sú predpoklady a aké výsledky môžeme dosiahnuť.-pri takomto zisťovaní využívame diagnostické metódy: pozorovanie, rozhovor, dotazník, anketa, štúdium produktov žiackej činnosti, vhodne volené problémové úlohy -pomocou týchto metód získavame poznatky o vedomostiach a ich kvalite, o hodnotovej orientácií, telesnej zdatnosti, o vzťahoch k učiteľom rovesníkom rodičom-učiteľ na základe poznania osobnosti žiaka dáva výchovné podnety, stimuluje a motivuje do ďalšej činnost

2-Etapa pedagogického plánovania- spočíva vo vytvorení plánu, projektu výchovného pôsobenia, kde si stanovujeme nejaké ciele,Usmerňovanie výchovnej činnosti, ktoré spočíva vo vytváraní výchovných situácií, v priebehu ktorých sa formuje osobnosť vychovávaného jedinca.- t.j., že učiteľ by mal mať určitý inventár prostriedkov ako stanovený cieľ dosiahnuť.toto je možné vtedy, ak je na prácu pripravený po stránke teoretickej aj praktickej.Bilancovanie, zhodnotenie výchovného pôsobenia-zisťujeme účinnosť našich metód, ako sa vychovávaný pod našim vplyvom menil-,Každý jednotlivec prechádza svojou osobitnou cestou života.Poznanie takejto cesty umožňuje rozhodnutie zo stany pedagóga ako sa ďalej zamerať, aké úlohy plniť a ako plánovať svoju činnosť smerom k výchove.

Ciele výchovy-Cieľ - želaný výsledok nášho konania
Výchovný cieľ = je to, čo chce niekto dosiahnuť výchovným konaním.Výchovný cieľ to sú:Ideály – ideálne predstavy, predstavy o osobnosti, o osobných vlastnostiach–Vzory – správanie sa ľudí-Normy – označujú a určujú, akými vlastnosťami sa majú vyznačovať vychovávaní ľudia-Miery – slúžia na posudzovanie ľudí.-Český pedagóg Kádner rozdelil pri historickej analýze ciele takto:Humanitné ciele - všeľudské, ľudomilné, založené na úcte k ľudskej osobe.Kultúrne - odovzdávajú poklady kultúry, poznania, ktoré ľudstvo doposiaľ nazhromaždilo.Naturalistické – návrat k prírode-Individuálne – vzdelávanie, ktoré prebieha indiv. podľa schopnosti jedinca -Sociálne ciele – mravné a hmotné povznesenie dieťaťa-Národné ciele – vo výchovno-vzdelávacom procese máme používať materinský jazyk, rozvíjať vlastnú národnosť pestovaním jazyka, histórie kultúry a tradícií.-Náboženské ciele – vychovávať k zbožnosti ( Pestalozzi)-Etické ciele – snaha vychovať z dieťaťa bytosť mravnú, dbať na formovanie mravného charakteru dieťaťa,Charakter = súhrn stabilných čŕt človeka,-Kalokagatia = ideál dobra a krásna .

Princípy výchovného procesu
Princíp( zásada)– je všeobecná požiadavka, ktorá v súlade s cieľmi výchovy a v súlade so základnými zákonitosťami organizovanej výchovnej činnosti určuje charakter.-

Vymenovanie a charakteristika základných princípov-Princíp cieľavedomosti:je požiadavka, na efektívnosť výchovnej práce jednotlivca a výchovnej skupiny-vyjadruje cieľavedome zameranie činnosti a jej spätosť so spoločenským životom

Základným cieľom
Je vychovať dobrého človeka, ktorý dokáže správne a múdro žiť, pracovať. aby sa vychovávaný človek dokázal zapojiť do spoločenskíého života ako rozvinutá osobnosť.-Princíp sústavnosti a dôslednosti-vyjadruje požiadavku, aby obsah výchovnej činnosti bol usporiadaný do uceleného systému, aby bral do úvahy požiadavky vyplývajúce zo základných školských dokumentov a z možností individuálnych zvláštností žiakov–Princíp aktívnosti a dôkladnosti-je požiadavka riadiť výchovný proces tak, aby sme žiakov motivovali k samostatnej činnosti-t.jtento princíp vedie k aktivite, ktorá sa prejavuje vo vzťahu k okoliu, učeniu, k školskému a mimoškolskému životu, spolužiakom, rodičom a k rôznej užitočnej práci.-Princíp primeranosti-je, aby sme pri našej činnosti, pri výbere metód a prostriedkov, prihliadali na vekové osobitosti žiakov v oblasti telesného a psychického rozvoja- je potrebné zachovávať základné pravidlá pedagogického postupu: - od blízkeho k vzdialenému- od známeho k neznámemu,- od jednoduchého k zložitému ,- od ľahšieho k ťažšiemu-- od abstraktného ku konkrétnemu.


Princíp individuálneho prístupu k žiakom
vyjadruje požiadavku, aby sme pri výchove zohľadňovali všetky osobitosti žiakovej osobnosti,t.j. poznať kladné a záporné vlastnost sledovať .Princíp názornosti -je požiadavka, aby si žiaci vytvárali predstavy a pojmy .Princíp spojenia teórie s praxou so životom spoločnosti-požiadavky, aby žiaci pochopili význam teórie a vedeli ju použiť na riešenie praktických úloh-Princíp úcty k žiakovej osobnosti a vyzdvihovanie jeho kladných vlastností-opierať sa o kladné charakterové, vôľové a povahové vlastnosti, tieto rozvíjať a zdokonaľovať, a tlmiť záporné vlastnosti( neponižovať žiakov,Princíp jednoty výchovných vplyvov-vyžaduje si klásť jednotné požiadavky pri formovaní osobnosti-Princíp všestrannosti výchovného pôsobenia-je požiadavka, aby učiteľ a vychovávateľ plnil výchovné úlohy v súlade s obsahom vzdelávacej, organizovanej činnosti.

Metódy výchovného pôsobenia
Metóda = cesta, postup ako prísť k žiadanému cieľu.Pri klasifikácií metód vychádzame z viacerých hľadísk:Z cieľa, ktorý sledujeme pri formovaní osobnosti-Z podstaty a štruktúry sprostredkovaných javov-Z etáp výchovného procesu-Z individuálneho pôsobenia.

Z hľadiska formovania osobnosti a vzájomného vzťahu medzi výchovnými činiteľmi, rozdeľujeme metódy nasledovne:I. Metódy pôsobiace predovšetkým na rozvoj kognitívnych procesov:Metódy slovné:monologické – rozprávanie, vysvetľovanie, opis-

Dialogické – rozhovor, beseda, diskusia, dramatizácia,práce s knihou a názornou literatúrou-Metódy názorné: pozorovanie,predvádzanie,Metódy praktické: zamerané na rozvoj zručnosti,b) práca s rôznym materiálom, c) práca v špeciálne vybavených miestnostiach,II. Metódy pôsobiace na formovanie charakterových a vôľových vlastností osobnosti:Metódy pôsobiace na intelekt:vysvetľovanie,presviedčanie.Met ódy pôsobiace na vôľu:cvičenie,navykanie,Metódy pôsobiace na city:hodnotenie,osobný príklad,III. Metódy zohľadňujúce prostriedok výchovného pôsobenia, jeho realizáciu a dôsledok-Objasňovanie-Presvedčovanie-Uka zovanie–Príkladovanie-Cvičenie-zhodnocov anie.Školské zariadenia:Výchovno – vzdelávacie zariadenie-školský klub, ktorý organizuje oddychovú, relaxačnú, rekreačnú a vzdelávaciu činnosť-školské strediská záujmovej činnosti – kluby, záujmové útvary, aj pre zdrav.postihnutú mládež

Centrum voľného času
Organizuje pravidelnú činnosť – krúžky, kurzy- - organizuje príležitostnú činnosť – súťaže, olympiády, výstavy -- individuálnu činnosť – poradne pre zberateľov - prázdninová činnosť - Zodpovedný je riaditeľ, ktorý má vypracovaný štatút CVČ, organizačný a pracovný - poriadok, štruktúru organizácie-domov mládeže – výchovno-vzdelávacie zariadenie určené žiakom stredných škôl- v čase mimo vyučovania-školy v prírode – školské zotavovacie zariadenia, ktoré umožňujú pobyt detí z MŠ a ZŠ- v zdravotne nezávadnom prostredí-- ŠVP sa zriaďujú vo vhodných horských a rekreačných oblastiach -ich úlohou je upevňovať zdravie a fyzickú zdatnosť detí z regiónov, kde je ohrozený - zdravý vývin detí -prebieha tu vyučovaní proces - učiteľ sa podieľa na spoločnej príprave žiakov na vyučovanie.
1špeciálne výchovné zariadenia-centrum výchovnej a psychickej prevencie poskytuje špeciálnu, výchovnú, psychickú a soc.- liečebnú starostlivosť pre deti - - podieľa sa na výchovnom dohľade nad deťmi, u ktorých bola prerušená alebo zrušená - ústavná výchova -liečebno – výchovné sanatórium-- zabezpečuje zdravotnú, psychickú, výchovnú starostlivosť pre deti a mládež, u ktorých sa zistila porucha v psychosociálnom vývine - - pri sanatóriách je zriadená ZŠ, ŠZŠ -diagnostické centrá -- zabezpečujú komplexnú diagnostickú starostlivosť a vyšetrenie detí a mládeže, ktorá má byť umiestnená do detských domovov a reedukačných domovov .


Zariadenia náhradnej rodinnej výchovy
Detské domovy – dojčenské, klasické, profesionálne náhradné rodiny, rodinný typ DD ,reedukačné domovy -- prebieha výchova, prevýchova narušených detí, detí s poruchami správania, s nepravidelnou školskou dochádzkou, mladistvých, ktorí používajú návykové látky, aj prostitúcia,- sú diferencované – chlapci a dievčatá ,- aj podľa veku do 15 / nad 15 rokov-- v Zlatých Moravciach – je pre dievčatá, ktoré sú už tehotné .-Pedagogické a psychologické poradne-- poskytujú odborné služby v oblasti výchovného poradenstva uskutočňuje diagnostické, psychologické, rehabilitačné služby pre deti ,- poradenské a metodické pre rodičov, zákonných zástupcov, pedag. pracovníkov .Záver: Učiteľ a pedagóg by mal vlastniť pedagogický talent, majstrovstvo. T.j. súhrn rozvinutých schopností, vlastností a vedomostí pedagóga.


Humanisticko – axiologická dimenzia mravnosti
Mravnosť -podstatná stránka ľudskej kultúry-veľká humanistická hodnota, ktorá pozdvihuje človeka, vzbudzuje a rozvíja v ňom ľudskosť-je pre človeka nenahraditeľným kompasom, pomocou ktorej sa účinne orientuje v osobnom a spoločenskom živote-má svoj pôvod v pude sebazáchovy, počiatok sa viaže na rozpoznanie dobra a zla, a neuvedomovanie si toho, čo človek má robiť a čo nie-Mravne dobré je to, čo trvale a šťastne rozvíja ľudský život, čo umožňuje optimálny rozvoj človeka na všetkých jeho úrovniach a rozmeroch.Mravnosť vzniká v aktívnej duchovnej tvorivosti človeka, je spojená s mnohostranným bytím, existenciou človeka a je prejavom zložitého vnútorného sveta človeka.Etimológia slova: z gréckeho Ethos = mrav, Éthos = charakter (súbor stabilných čŕt človeka), z latinčiny Ethos = mos (mrav, obyčaj, zákon, vlastnosti, predpis),Marcus Tulius Cicero odvodil výraz od mos – moralis = morálka -tento výraz sa vzťahuje na sféru ľudského vedomia, na javy kultúrnej a duchovnej podstaty-má hodnotovú určenosť a používa sa vo vzťahu k sociálnemu bytiu a k ľudskému vedomiu.


Základné pojmy morálky
Etické kategórie-mravné javy-mravný ideál-mravné normy-princípy a vzťahy .Axiológia = náuka o hodnotách, teória hodnôt,Etimológia slova: Axia = hodnota, logos = veda, učenie,-Základnými mravnými univerzálnymi hodnotami sú tieto elementárne mravné kvality:-úcta, šľachetnosť, súcit, úprimnosť, vernosť, dôvera, zdvorilosť, pokora, pravdivosť, slušnosť, zodpovednosť, veľkorysosť.V antickom Ríme prevládali zákony a právo.Nad zákonom a právom vládla slušnosť. Mravné kategórie základného, substančného ( podstatného) významu tvoria obsah mravného vedomia:-blaho, dobro, povinnosť, česť, dôstojnosť, zmysel života, šťastie, tolerancia, mier.Cieľom ľudského života je stať sa človekom.( byť ľudský)-Cieľom výchovy – ľudskosť..Byť človekom znamená byť mravne rozvinutou osobnosťou a mravný pokrok ľudstva je možný vtedy, ak sa bude rozvíjať každá ľudská osobnosť, ak cieľom a zmyslom života bude duchovný a tvorivý rozvoj.