Teória služieb

VYMEDZENIE SLUŽIEB
Služby môžeme chápať ako: zmenu stavu osoby alebo statku spôsobenej činnosťou, ktorá je súčasťou ekonomiky, zmeny sa konajú so súhlasom danej osoby alebo ek.jednotky prostredníctvo činnosti jednej k druhej. V marketingovej teórii:služba je činnosť, kt. môže jedna strana ponúknuť druhej, je nehmatateľná, môže a nemusí byť spojená s výrobkom, neutvára nadobudnutie vlastníctva. V manažmente:služby sú ekonomické činnosti, kt. vytvárajú hodnotu, poskytuje úžitok spotrebiteľovi ako výsledok vytvorenia želanej zmeny pre prijímateľa služby. Ako ekonomická kategória je služba druh produktu, vytvára hodnotu, podstatou je činnosť-výkon, nevyúsťuje do vlastníctva.V praxi sa za službu považuje činnosť, ktorá sa produkuje prostredníctvom ek. jednotky, poskytuje tretím subjektom, vykonáva platenými zamestnancami.

SLUŽBA AKO SYSTÉM
Službou chápeme väčšinou pracovný výkon, pri ktorom ako finálny produkt rozlišujeme dve zložky:proces a výsledok procesu.Proces charakterzuje tvorbu a dodanie a zaujíma producenta, výsledok odzrkadľuje cieľ, na ktorý je služba určená a ten sa vzťahuje k zákazníkovi. Najzákladnejšiu úroveň služby tvorí jadro, ktoré odpovedá na otázku čo v skutočnosti klient hladá, akú potrebu má služba uspokojovať. Zjavná služba:jadro služby je prístupné klientovi v zjavnej forme, ktorá predstavuje jeho plášť, balenie. Ide o šesť základných atríbútov:personál, úroveň kvality, čas poskytovania služby, podporné zariadenie(stroje potrebné), balenie a etikety. Doplnkové služby-uspokojuje dodatočné potreby klientov alebo odlišuje predmetné služby od konkurencie. Môžu to byť: informácie, poradenstvo, účtovanie...Väzbu a súvislosti jadra a doplnkových služieb vyjadruje model kvetu služby. Jadro službe je obklopené súborom doplnkových služieb ako lupeňmi kvetu. Z hľadiska očakávania spotrebiteľa môže mať každá služba až štyri rozličné stupne rozsahu výkonu: základný produkt-neumožňuje získať konkurenčný potenciál, očakávaný produkt-je doplnený o služby, kt. sú považované za potrebné, rozšírený produkt-ide o výkony, ktoré zákazník neočakáva, potenciálny produkt-dodatočné uspokojovanie zákazníkov. Tieto úrovne spolu tvoria balík služieb. Postoj k hodnoteniu služby vyplýva z dvoch aspektov: z požadovaných prvkov balíka služieb(jadro, rozšírené a doplnkové) a z miery plnenia jeho očakávania, čo sa týka kvality služby. Vyjadrenie rozšíreného produktu služby (molekulárny model)-zmena jedného prvku, môže zmeniť charakter celku.Tento model pomáha identifikovať hmotné a nehmotné prvky vstupujúce do poskytovania služby.

VLASTNOSTI SLUŽIEB
Ak vychádzame z faktorov dopytu, tie sú sčasti spoločné pre výrobky i služby. Producenti výrobkov aj služieb sa usilujú o získanie príjmov zákazníka.Charakter ponuky služieb a postupov ich produkecie:nehmotnosť-základom toho, čo sa kupuje je výkon a proces dodávky služby, ktorý predstavuje produkt. Nehmotnosť služby spôsobuje informačnú asymetriu a vedie k morálnemu hazardu. Pominuteľnosť-služby sa nedajú odložiť alebo skladovať, prenášať, u služby distribučné kanály neexistujú. Táto vlastnosť spôsobuje ťažkosti v bilancovaní ponuky a dopytu, je určitou bariérou obchodovateľnosti služieb. Služby sa nemôžu nakúpiť a potom predať za inú cenu. Neoddeliteľnosť-produkcia a spotreba nastávajú súčasne, a to v rovnakom čase aj priestore. Služba je výkon v reálnom čase. Stretnutie zákazníka a producenta zoči-voči sa definuje ako interakcia. Služba sa spája so subjektívnou skúsenosťou, je zakaždým jedinečná. Spotrebiteľ sa stáva spolutvorcom v procese produkcie služieb. Participuje vo fyzickej, intelektuálnej alebo v emocionálnej rovine. Interaktívna účasť zákazník ana proces tvorby služieb má určujúci vplyv. Tento typ produkcie služieb označujeme ako koprodukciu. Samoobslužný typ-pri ňom zákazník použije prístroje, zariadenia, ktoré patria poskytovateľovi. Existuje aj tretí typ a to izolovaná produkcia bez priameho kontaktu(videokazety). Variabilita-služby sú vysoko variabilné, závisia od toho, kto kedy a kde ich poskytuje. Zákazníci vynakladajú úsilie pri výbere poskytovateľa služby, aby dostali želanú kvalitu. Rozdiel v kvalite služby poskytovanej hlavne ľudským činiteľom je ovplyvnený aj časom vstupu spotrebiteľa do tohto procesu. Vlastníctvo- to čo je vlastnené je výhoda zo služby a nie samotná služba.

ASYMETRICKÁ INFORMÁCIA
Rozumieme ňou rozličnú mieru informovanosti, ktorou disponujú ek. subjekty. Nastáva ak jedna strana vie viac než druhá. Najmä sú to kupujúci, ktorý nemajú dostatok informácií o danej službe. Napr. kvalitu služby nemožno stanoviť pred spotrebou. Väčšinou ide o produkt skúsenostný a niekedy o dôveryhodný. Producent vie vopred viac o kvalite produktu ako kupujúci. Asymetrické informácie o produkte a jeho kvalite medzi spotrebiteľom a producentom vedú k dvom typom problémov:k morálnemu hazardu a k nesprávnemu výberu. Morálny hazard sa vzťahuje na trhové správanie vyvolané nedokonalou informovanosťou. Morálny hazard na strane producentov vzrastá keď spotrebitelia majú málo možností na monitorovanie kvality. Predávajúci teda majú malú stimuláciu na poskytovanie kvalitných služieb. Riešenie problému morálneho hazardu je možné zaviazaním sa ku kvalite prostredníctvom investícií do dobrého mena firmy...Nepriaznivý výber-keď kupujúci nemôže rozlíšiť medzi rôznymi typmi producentov, alebo keď poskytovateľ služby nemôže rozlíšiť medzi rôznymi typmi zákazníkov. V iných prípadoch je poskytovateľov veľký počet ale zákazníci nie sú schopní rozlíšiť ich kvalitu a schopnosti. Druhý prípad nesprávneho sa týka poskytovateľov, poskytovateľské firmy nie sú si isté rizikom pripadajúcim na rôznych zákazníkov. Asymetrické informácie prenikajú do rôznych odvetví služieb, čo má viacero dôsledkov: nepresná informácia je jednou z hlavných príčin potreby kontrol a regulácií, časté používanie dobrého mena firmy na označenie kvality znamená, že trh služieb a jeho segmenty sú poznačené necenovou konkurenciou, dobré meno firmy ako žiadna iná nehmotná zložka vytvára stimuláciu predaja na zahraničných trhoch.

KLASIFIKÁCIA SLUŽIEB
Na makroúrovni sa členia podľa: charakteru činností(podľa príslušných odvetví:veľkoocod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a spotrebného tovaru, hotely a reštaurácie, doprava, skladovanie a spoje, peňažníctvo a poisťovníctvo, nehnuteľnosti a prenajímanie, verejná správa a obrana, povinné soc. zabezpečenie, školstvo, zdravotníctvo, ostatné, súkromné domácnosti s domácim personálom), funkcie, ktorú plnia(výrobné, distribučné, osobné, spoločenské), typu dopytu(intermediálne-pre výrobnú sféru, spotrebné-konečnej spotreby), spôsobu realizácie(trhové-predmetom predaja a kúpy, netrhové-nie na komerčné účely), umiestnenia na trhu(orientované na domáci trh teda neexportovateľné a exportovateľné)

URČUJÚCE ČINITEĽE A ASPEKTY DOPYTU
Z demografických činiteľov sú to: starnutie populácie a rast nárokov na zdravotnú a sociálnu starostlivosť, na spôsob trávenia voľného času, zmeny v spôsobe života ľudí presunom do miest. Zo sociálno ekonomických činiteľov sú to: rast príjmov, zamestnanosť žien, zvýšená mobilita obyvateľstva, zvyšovanie ambícií, zmeny životného štýlu...Z ekonomických zmien: globalizácia ekonomík a integrácia trhov, liberalizácia obchodu so službami, špecializácia podnikov v hospodárstve..Z politických a právnych aspektov: vládna politika v oblasti zdravia, vzdelávania, životného prostredia...internacionalizácia teda rozvoj MO a PZI do služieb spôsobuje rast požiadaviek.

SUBJEKTY DOPYTU
Spotrebitelia sa aj v službách označujú ako zákazníci. Pojmom zákazník sa označuje subjekt, ktorý nakupuje služby od producenta. Označenie zákazník je úžším pohľadom pretože sa vzťahuje hlavne na samotnú transakciu. Spotrebiteľa môžeme rozlišovať: poznávacieho, učiaceho sa, pocitového. Skutočné rozhodnutie o kúpe služby spotrebiteľom má povahu krokov. Prvá fáza predstavuje spoznanie potreby alebo želania, ktoré sa môže uspokojiť nejakou formou spotreby. Druhá fáza je identifikácia možností uspokojenia potrieb spotrebiteľa a ich detailné hodnotenie z hľadiska realizačných možností. Niekedy je rozdelená na fázu hľadania informácií po ktorej nasleduje hodnotiaca fáza. Vyvrcholenie-je samotný nákup služby. Záverečná fáza je rozhodovanie po nákupe zahŕňajúce spokojnosť alebo nespokojnosť. Kategórie spotrebiteľov služieb: vizionári, pragmatici, konzervatívci. Determinanty správania spotrebiteľa – správanie sa spotrebiteľa je ovplyvnené týmito determinantami: ekonomickými-disponibilné príjmy, časovými- pracovný a volný, poznávacími-schopnosť spracovať získané informácie, ostatnými-osobnosť, skúsenosť, postoj..Dimenzie stretnutia so službou- stretnutie so službou predstavuje vzťah medzi kontaktným pracovníkom a spotrebiteľom, ktorý je interpersonálny. Rozlišujeme rôzne dimenzie stretnutia so službou:čas(stretnutia so službou môžu byť krátke, dlhé aj priame alebo skryté, viacnásobné, jednorázové), blízkosť vzťahu(stretnutie face to face, vzdialený kontakt technológiou, sprostredkovaný osobný kontakt), participácia spotrebiteľa(môže sa meniť od pasívnej k aktívnej), emocionálny vzťah k službe, stupeň aktivizácie(spolupráca zákazníka s producentom na produkte, 1.stupeň=zákazník v nepriamej interakcii, 2. stupeň=služba poskytovaná priamo zákazníkovi). Hodnotenie služieb spotrebiteľom – hodnotenie odzrkadľuje kvalitu a spokojnosť so službou zo strany spotrebiteľa. Kvalita a spokojnosť-kvalitou služby rozumieme hodnotu,ktorú získava kupujúci v kúpenom tovar, má dve dimenzie: hard-je objektívne daná na základe stanoveného štandardu a soft-je stanovená subjektívnym hodnotením zákazníka a súvisí s vlastnosťami produktu. Zákazník nekupuj e službu ale úžitok ktorú mu prinesie. Kvalita služby je závislá od hodnoty, ktorú jej pripisuje zákazník. Spokojnosť spája dva prvky potreby a túžby zákazníka. Rozlišujeme viacero štádií pocitu spokojnosti napr. spokojnosť, prekvapenie, radosť a úľava. Spokojnosťou sa rozumie stav mysle. Dosiahnutím spokojnosti zákazníka na základe kvality služby si podnik môže udržať existujúcich a prilákať nových zákazníkov a tým zvýšiť svoj trhový podiel Spokojný zákazník sa prejaví vernosťou firme a opätovnou kúpou služby. Hodnotenie-spotrebitelia sú schopní ohodnotiť jednotlivé komponenty služieb. Úžitok by mal byť zhodnotený podľa požiadaviek spotrebiteľa. Často existuje časové oneskorenie medzi dodaním služby a úžitkom z nej vyplývajúcim. Ak spotrebiteľ nemôže oceniť výsledok navrhuje sa brať za základ hodnotenie použité faktory produkcie služieb ako správanie sa pracovníka, spôsob odievania...Proces a výsledok sú vzájomne závislé. Existuje určitá minimálna úroveň služby, ktorá ak je splnená, spôsobuje spokojnosť. Vplyv ceny na hodnotenie-zákazníci musia posudzovať hodnotu podľa toho, čo dostanú a za to čo dajú. V službách sa pozoruje pozitívna závislosť medzi cenou a očakávanou kvalitou , teda čím sa viac zaplatí tým vyššie sú očakávania. Reklamácia a náprava služby-zlyhanie služby vedie k nespokojnosti zákazníka. Pokiaľ však bola náprava uskutočnená správne, nemusí to viesť k strate zákazníka. Zlyhanie služby v mnohých prípadoch firma zaznamenáva až vtedy, keď je zákazník nespokojný. 3 druhy reakcií nespokojných zákazníkov: pasívna(je ochotný akceptovať zlyhanie), súkromná aktívna(vytváranie silne pôsobiaca negatívna ústa informácia), verejná aktívna(zdôrazňuje otvorenosť sťažovania sa).3 dôvody zákazníkov ktorí sa nesťažujú, keď sú nespokojní: nemyslia si, že by to bolo na niečo dobré , cítia, že poskytovateľa služby by to nezaujímalo alebo by to ne bral vážne, nevedia čo a ako urobiť.

DRUHY DOPYTU
Intermediálny(organizácií, podnikov po výrobných službách) a dopyt konečnej spotreby(jednotlivcov, domácností po spotrebných službách). Za činitele intermediálneho dopytu sa považujú: zvyšujúca sa komplementárnosť výrobkov a služieb na trhu, riadenia komplexnosti výroby(inovácia technickej zložky vyžaduje prípravu a vyškolenie pracovnej sily), riadenie rizika a eliminovanie neistoty. Rozhodovanie Make or Buy- spotrebiteľ alebo firma má niekoľko možností: a) samorealizáciu vo vlastnom podniku(MAKE), b)nákup vo forme kontraktu od špecializovaných firiem (BUY). Ak sa firma rozhodne pre samoprodukciu môže využiť dve formy: centralizáciu výkonu služieb a decentralizáciu. Ak sa podnik rozhodne pre variant Buy ide o externalizačnú stratégiu. Kritéria rozhodovania Make or Buy sa delia na dve skupiny: prvá skupina obsahuje všeobecné aspekty vzťahujúce sa tak na produkt, ako aj na organizáciu. Druhá skupina obsahuje kritérií a pre umiestnenie produktov na trhu. Všeobecné kritéria:kompetencie(predpokladom na samostatné produkovanie služieb podnikom samým je že disponuje potrebnou kompetenciou teda know how ich tvorby), náklady(či náklady na produkciu služieb vo vlastnej réžií neprekročia trhovú cenu alebo budú nižšie), kapacity(udržiavať si len základné kapacity zodpovedajúce bežnému dopytu s tým, že pri jeho zvýšení sa časť produkcie služieb nakúpi od tretieho subjektu), kvalita(špecializovaný producent v postavení garantovať lepšiu a trvanlivú kvalitu, pretože disponuje zodpovedajúcim skúsenostiam), kompatibilita(služba je integrovaná do komplexného balíka ktorý musí tvoriť jednotný systém a ktorý je schopný uspokojiť potreby zákazníka), kontrola(či je možná kontrola, keď nakupujeme službu od tretieho subjektu), pružnosť(či nákup služby od iného subjektu sa vyznačuje rovnakou pružnosťou ako produkcia vo vlastnom podniku), riziko(sa prejaví vtedy ak prijímame služby od externých poskytovateľov, ktorých nepoznáme), čas(nákup služby je akceptovateľný len vtedy ak sa služby poskytujú v správnom čase, rýchlosť poskytnutia služby je determinantom rozhodnutí a spokojnosti zákazníkov), dostupnosť(v zmysle stanoviska), konkurencia(porovnanie s konkurenciou môže priniesť užitočné a cenné poznatky), psychologicko sociálne motívy(produkcia služieb vo vlastnom podniku ak vo firme prevláda pocit súdržnosti a rastie dôvera k sebe samým), právne reštrikcie. Špecifické kritéria produktu:strategický význam(niektoré služby majú strategický význam, a preto sa priamo vyžaduje aby sa produkovali v podniku), želania zákazníkov, styk so zákazníkom(vlastné služby sú nástrojom pestovania dobrých kontaktov so zákazníkmi), vzťah produktu a služby(služby ktorú sú späté s produktom sa ťažko predávajú tretiemu subjektu, naopak služby prepravné vykonáva väčšinou tretí subjekt), tržby-zisk(ak produkcia služieb vo vlastnom podniku prináša možnosť ďalších ziskov, je atraktívnejšie si služby produkovať doma.

ĽUDSKÝ ČINITEĽ V SLUŽBÁCH
ľudský činiteľ v službách zahŕňa dve zložky: pracovníkov a zákazníkov. Vhodná schopná zainteresovaná pracovná sila je kľúčovým zdrojom. V službách sú ľudia dôležití: pri analyzovaní, rozbore a charakterizovaní situácií e a zmien na trhu, ich tvorivé schopnosti sú potrebné na formovanie a vylepšovanie ponuky produktov a systémov poskytovania služieb, prispôsobovania ponuky produktov zákazníkom, sú dôležitým prvkom pri odlišovaní služieb od konkurencie. Službové firmy dnes už prichádzajú na to, že zručnosti a motiváci a svojich ľudí môžu byť zdrojom konkurenčnej výhody, najmä tých druhov služieb, pri ktorých je stupeň kontaktu pracovníkov a klientov vysoký. Pre kontaktného pracovníka sú dôležité tieto charakteristiky: odborné a technické zručnosti, vzhľad a predajné schopnosti, medziľudské a interpersonálne zručnosti. Pre podnik služieb je dôležité udržiavať motiváciu pracovníkov a vytvoriť príležitosť postupu.

PRÁCA V SLUŽBÁCH AKO VZŤAH
Práca v službách predstavuje vzťah. Úspešnosť vzťahu je postavená na vzájomnej spokojnej výmene, pri ktorej obaja, zákazníci i poskytovatelia, získavajú hodnotu zo vzájomnej výmeny. Práca v službách nadobúda aj inú dimenziu: stály kontakt so zákazníkom, prípadne rozšírenie vzťahov s tými istými zákazníkmi. V závislosti od osobnosti pracovníka takéto stretnutia môžu byť sprevádzané potešením. Postoje pracovníkov k službe a predstavy zákazníkov ojej kvalite sú silne závislé. Tam kde zákazníci požadujú vysokú kvalitu služby, pracovníci sa ju usilujú zabezpečiť. Verní pracovníci a tiež zákazníci dobre poznajú prácu a službový produkt. Dlhoroční pracovníci sú orientovaní na zákazníkov, majú veľa skúseností, zvyšujú motiváciu, výsledkom čoho by mali byť lepši služby a vyššia šanca udržať si zákazníka.

RIADENIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV
V organizácii služieb sú podstatné dva aspekty v riadení ľudskej energie: zabezpečenie prijímania správnych ľudí, ich zamestnávanie, tréning, školenie plánovanie, kariéry...Pracovníci môžu mať rôzne potreby, motiváciu a ambície, súvisiace s rozličnými spoločenskými situáciami, životným štýlom...Podniky služieb musia predávať produkty nielen svojim klientom ale aj odbornosť svojim zamestnancom. Pre trvalý úspech musí podnik služieb plniť funkciu osobnostného rozvoja svojich pracovníkov. Náročnosť na osobnosť-podniky služieb sú náročné v osobitnom zmysle teda na každodennú produkciu kvality. Pozitívne alebo negatívne výsledky jednotlivcov majú veľký a okamžitý dopad na to, ako jednotliví zákazníci vnímajú kvalitu služieb, ktoré im boli poskytované. Sociálna inovácia- ide o vytvorenie vhodných úloh, zistenie a nájdenie spôsobov využitia kapacity ľudí, nájdenie spôsobov ako rýchlo naučiť ľudí potrebnej zručnosti a ako ich udržať. Sociálna inovácia je teda prostriedkom na dosiahnutie tak kvality ako aj nákladovej efektívnosti.

TECHNIKA A TECHNOLÓGIE V SLUŽBÁCH
Pri produkcii služieb zohráva významnú úlohu aj moderná technika, technológie. Rozlišujeme dve technické a technologické kategórie: všeobecne použiteľná technika a technológia(telekomunikačná, výpočtová a informačná...), špecifické technológie pre služby(letecká technika...). Informačné technológie- ovplyvňujú každú časť procesu poskytovania služby. Dve hlavné funkcie, ktoré plnia IT v odvetviach služieb: napomáhajú rast produktivity práca a podporujú rast množstva a masovosť produkcie služieb, podporujú také postupy a techniky v službách, ktoré ich integrujú bližšie k zákazníkom a napomáhajú komplexnosť služieb. Využívanie moderných technológií má viaceré úlohy: racionalizácia nákladov, efektívnejšia kontrola kvality, zlepšovanie obsluhy, bližšie spojenie so zákazníkom, ovplyvňovanie správania ľudí. Ak je nová technológia implementovaná do firmy, môže výrazne zvýšiť jej efektívnosť a potenciál. Účinky technologických inovácií v službách spočívajú v: rozsahu služieb a veľkosti produkujúcej jednotky, rozšírení možností a cieľov, zostrení konkurenčného boja, spájaní a kombinácií výstupov,...

TVORBA SIETE PONUKY
Produkcia služieb zahŕňa aj distribúciu. Je to určité obmedzenie, ktoré musia firmy prekonať. Prekonanie sa uskutočňuje: premiestnením personálu namiesto poskytovania(v praxi sa častejšie uplatňuje forma siete. Služby so sieťou: spôsob priestorovej organizácie produkčných jednotiek(podnikov, firiem), ktoré chcú profitovať na globálnom vývoji, udržiavaním úzkych vzťahov s miestnymi trhmi, všetky druhy dlhotrvajúcej kooperácie), zakladaním pobočiek(pre firmu, ktorá sa chce rozvíjať je nevyhnutné vytvoriť sieť, lebo môže získať časti trhu...), rôzne formy kooperácie(je organizovaná spolupráca pri produkcii služieb), dezintegračnými a integračnými postupmi a transakciami(spojenia jednotlivých spoločností a ich vzájomné pôsobenie na trhu. Sieť umožňuje podnikom služieb sústrediť sa na tie činnosti, v ktorých majú špecifické konkurenčné výhody) Sieťový prístup a silnejšia konkurenčná pozícia otvára nové šance obsadenia čiastkových cieľov.

ŠTRUKTÚRNE ZMENY V HOSPODÁRSTVE A PRESADZOVANIE SLUŽIEB
K teóriám hospodárskych zmien sa zaraďujú: Teória hospodárskych stupňov- vznikla v 19.storočí, z oblasti služieb to bol len obchod, ktorý preukázal v skorších vývojových stupňoch dôležitú úlohu, ostatným odvetviam sa prisudzuje význam až na pokročilejšom stupni vývoja. Teória troch sektorov-budovala na predpoklade zákonitostí vývoja všetkých hospodárstiev z dominantného agrárneho sektora na priemyselný až k spoločnosti služieb. Globálne koncepcie postindustriálnych zmien: dezindustrializačná téza-postavenie a narastajúca vážnosť sektora služieb sa vysvetľuje ako zrkadlový obraz priemyselného poklesu, ktorý však v dôsledku nadbytku kapacít v priemysle vyvoláva racionalizačné opatrenia. Téza o postindustrialiálnej spoločnosti-vysvetľujú sa ňou štruktúrne zmeny hospodárstva v kontexte zvyšujúceho sa významu služieb, sa spája aj s pojmom spoločnosť služieb. 5 dimenzií tejto spoločnosti: hospodársky sektor, charakterizovaný prechodom od produkcie statkov k ekonomike služieb, štruktúra povolaní ako profesionalizovaných a kvalifikovaných, centralizácia teoretických znalostí ako prameňa inovácií a východiskových bodov spoločensko-politických programov, orientácia na budúcnosť, tvorba rozhodnutí a v rámci nej vytváranie nových technológií. Teória informačnej spoločnosti- kľúčová úloha vedy a informácií pre spoločenský a hospodársky pokrok. Vyjadruje nadobúdanie významu rýchlo sa rozvíjajúceho odvetvia nových informačných a komunikačných technológií. Na základe mikroelektroniky, počítačovej techniky vzniká nový systém informácií, nový spojový a telekomunikačný systém, nové spôsoby šírenia údajov a zaznamenávania. Nová technika umožňuje zriaďovať samostatné výrobné jednotky služieb. Používanie technických zariadení umožňuje vykonávanie aktivít typu do it yourself.

ROZVOJOVÉ ČRTY A REŠTRUKTURALIZÁCIA SLUŽIEB
V 70tych rokoch rozlišujeme: intermediálne služby(výrobne orientované, vstupy do produkcie), služby konečného dopytu(služby jednotlivcov a domácností ako súčasť súkromnej spotreby). Za faktory vývoja považujeme: komplementárnosť statkov a služieb, riadenie komplexnosti výroby, riadenie rizika. Zmeny v službách sa vysvetľujú zmenou záujmu od fyzických investícií, k intelektuálnym investíciám a k poznatkom. Nové druhy intermediálnych služieb predstavujú: nový dopyt podnikov, novú kombináciu výrobných faktorov a zavedenie informačných a komunikačných techník. Externalizačné procesy- ide o rozsah a intenzitu medzisektorových zmien, ktorou sa rozumie vyčleňovanie služieb z podnikateľského priemyselného sektora na právne samostatnú trhovo-podnikateľskú formu. Externalizácia služieb je proces zoštíhľovanie ekonomických subjektov v ktorom sa podniky a inštitúcie zbavujú pre ich ekonomicky neefektívnych a nákladovo náročných službových činností. Dôsledkom je nový dopyt, ktorý môže byť uspokojený prostredníctvom dvoch druhov ponuky: novovytvorenou firmou, ktorá vznikla práve vyčlenením z materskej alebo firmou vzniknutou nezávisle od odberateľa. Externalizáciu služieb rozlišujeme: typu A vyčleňovanie zo sektora poľnohospodárstva, typu B vyčleňovanie zo sektora priemyslu a typu C vyčleňovanie určitých druhov služieb z podnikov služieb na iné subjekty(špecializácia).

SLUŽBY AKO GLOBÁLNY JAV
Reštrukturalizácia sektora služieb, spočívajúca v presadení intermediálnych služieb je základom nového ocenenia významu služieb v ekonomike. Predstavuje služby ako globálny jav, ktorých rozvoj už nemá postindustriálny charakter ale charakter koindustriálny,, keďže sa úzko viaže na kooperáciu a integráciu s novými priemyselnými činnosťami. Vo formujúcej sa globálnej ekonomike plnia služby integrujúcu funkciu. Rastú prvky rizika a neurčitosti. Zbližovanie produkcie výrobkov a služieb sa prejavuje: v zbližovaní vzťahov dopytu a ponuky služieb, v skrátení produkčných cyklov, vo zvyšovaní flexibility produkcie služieb, v rozšírení masovej produkcie služieb...Teória sieťovej ekonomiky- sa zaraďuje ako nový spôsob organizácie ekonomiky. Vznikajú nové siete vzťahov, či už elektronické alebo korporačné. Pre novú organizáciu sú charakteristické pojmy sieť a integrácia. Definícia siete obsahuje tri dimenzie: dimenziu infraštruktúr, dimenziu služieb, ktorá obsahuje prírastok hodnoty, dimenziu infoštruktúry(pravidiel), podmieňuje prístup k sieti. Sieť teda definujeme trojicou pojmov infraštruktúra, služby a infoštruktúra. Nové možnosti predstavuje aj prepojenosť výrobkov a služieb.Oblasť služieb poskytuje v súčasnosti aj nové cesty k zvyšovaniu hodnoty individualizáciou valorizácie ktorej význam spočíva v: technike výroby malých sérií, v zavádzaní informatiky a telekomunikácií, v zdôraznení kvality a významu použitia. Ekonomika služieb a jej základné rysy- založená je na dôkaze o význame služieb ako centrálnej súčasti národného hospodárstva v dôsledku rozširovania ich funkcií. Rozhodujúce boli služby uplatňované pri riadení a v prepravnom procese. Služby sa stávajú súčasťou všetkých sektorov ekonomiky. Čím vyspelejšia technika sa vyrába, tým dôležitejšie je naučiť spotrebiteľov používať ju. Približne 80% ceny výrobku predstavujú náklady na to, čo označujeme ako služby. Okolnosti vzniku ekonomiky služieb sa vysvetľujú týmito aspektmi:a) rastom funkcií služieb v produkcii bohatstva, b)rastom spriemyselňovania služieb prostredníctvom modernej techniky, c)horizontálnou integráciou všetkých výrobných činností, d)posunom chápania hodnoty v ekonomike sa zohľadňujú všetky vklady zamerané na získanie užitočnosti výrobku, e)fungovaním systému z hľadiska jeho komplexnosti a zraniteľnosti a v chápaní rizika, f)systémovou podstatou modernej ekonomiky a rastúcou zložitosťou technologického rozvoja, g)širším pohľadom na podnikateľské riziko a čisté riziko(poistného typu). Rast funkcií služieb v produkcii bohatstva: do tvorby bohatstva zasahujú služby na niekoľkých úrovniach: služby vykonávané dlho pred začiatkom výroby(výskumné), distribúcia, je sama o sebe komplexnou oblasťou služieb a je nevyhnutná a účinnú organizáciu systémov výroby a služieb, služby teraz prichádzajú čoraz častejšie k slovu pri zvládnutí problémov s odpadom a znečistením na všetkých stupňoch výrobného procesu a takisto po uplynutí životnosti výrobkov. Spriemyselňovanie služieb: moderná technika a technológia radikálne zmenili metódy práce veľkej časti tradičných služieb, tradičné služby sa podrobujú procesu industrializácie Horizontálna integrácia výrobných činností – skutočný jav, ktorý sa pozoruje je progresívne, horizontálne vzájomné prenikanie troch sektorov a nie znižovanie alebo rast niektorého z nich. Funkcie služieb ovládajú všetky ostatné typy ekonomickej činnosti. Služby sa stávajú nevyhnutnými už pri sprístupňovaní produktov a služieb uspokojujúcich základné potreby. Od hodnoty výrobkov k hodnote systémov- dĺžka užívania jednotlivých výrobkov a služieb sa preto stáva dôležitým faktorom na optimalizáciu ekonomickej činnosti. V klasickej priemyselnej ekonomike sa hodnota výrobkov rovná sume nákladov vynaložených na ich výrobu. Chápanie hodnoty v ekonomike služieb sa posúva k objemu nákladov spojených s ich použitím. Fungovanie systému, jeho komplexnosť a zraniteľnosť- priemyselná ekonomika sa stala zložitejšou vo vertikálnom i horizontálnom smere. Vertikálnou integráciou s rozumie rozmanitosť etáp premeny suroviny na hotový výrobok, kým horizontálna integrácia znamená širokú paletu činností služieb, ktoré podporujú výrobný proces. Z hľadiska vertikálnej komplexnosti dôsledkom špecializácia je, že každý hotový výrobok alebo generácia strojov nahrádza predošlú. Nevyhnutnosť koordinácia všetkých štádií produkcie. Ekonomika sa stáva systémom s rastúcou komplexnosťou. Faktory výroby smerujú k funkciám služieb, toto smerovanie je efektívne iba vďaka zhromaždeniu, pretváraniu a prenosu informácií. V tomto štádiu prestavby sú ekonomicky veľmi dôležité zraniteľnosť a riadenia rizika. Chápanie neistoty a zraniteľnosti systémov- systémy poskytujú pozitívne výsledky alebo ekonomickú hodnotu, keď fungujú dobre. Fungovanie systému a kontrola jeho zraniteľnosti sa stávajú kľúčovou ekonomickou záležitosťou. Jedným z aspektov rastúcej vzájomnej závislosti je rastúca zraniteľnosť celého systému už pri zlyhaní jednej jeho súčasti. Ak rastie medzinárodné prepojenie, pribúda aj zraniteľnosť systému. Potreba služieb, ktoré by redukovali toto riziko, je zrejmá. Teda pojmy rizika riadenia zraniteľnosti a neistoty sa stávajú kľúčovými komponentmi ekonomiky služieb. Ekonomika služieb ako spôsob riadenia rizika- všetky riziká musia byť identifikované najviac, ako je to možné. Riadenie rizika je cieľavedomá činnosť, ktorou sa odhaľujú a minimalizujú riziká a straty. Riziko predstavuje prvok neistoty. Rozlišujeme podnikateľské(skutočne dosiahnuté výsledky sa budú odchyľovať od plánovaných), čisté riziko(straty, škody..). Moderná technológia bola zdrojom rastúcich problémov riadenia rizika v mnohých smeroch: ekonomický rast bol podmienený najmä pokrokom v technológii, väčšia koncentrácia produkcie zvýšila jej zraniteľnosť už malými poruchami, nadmerná špecializácia vyústila dnes do systémov, ktoré sú vzájomne čoraz závislejšie a zranitelnejšie, menšie variácie a malé nehody v jednom komponente môžu viesť k obrovským škodám, kvalitu mnohých produktov zlepšila moderná technológia, vzrastá však problém ich regulácie, teda zlepšenie v jednej oblasti môže zapríčiniť nerovnováhu v inej.

SOCIÁLNA STRATÉGIA V EKONOMIKE SLUŽIEB
Kľúčovou prioritou hospodárstva je problém zamestnanosti. Závažným poznaním je skutočnosť, že ľudská sila je najpominuteľnejšia zo všetkých zdrojov. Nepoužívaná zručnosť sa ľahko stratí. Preto je naliehavé, aby sociálna politika považovala ľudí za humánne bytosti, ktoré si zaslúžia príležitosť vytvoriť seba samého. Konkrétne ide o tieto prístupy: v ekonomike služieb sa klient musí najprv naučiť oceniť vykonanú prácu viac ako obdivovať výrobok na bode predaja. Je potrebné vziať do úvahy odlišný charakter službových činností- v mnohých prípadoch ide o činnosti bez viditeľných výsledkov. Prvkom novej stratégie riešenia zamestnanosti a zvyšovania osobného bohatstva ktorý zapadá do tohto konceptu je hľadanie pracovných miest na čiastočný úväzok a kým je to v živote možné kombinovanie sociálneho zabezpečenia s možnosťou rekvalifikácie. Pracovné miesta s čiastočným úväzkom sú životne dôležité. Je to z tohto dôvodu: že zamestnanosť na čiastočný úväzok necháva otvorenú možnosť stáleho vzdelávania, ženám poskytujú čiastočné úväzky možnosť kombinovať ich úlohu v domácnosti so vzdelávaním a zamestnaním.

EKONOMIKA SLUŽIEB A PRODUKTÍVNA PRÁCA
Služby sa považuj za kľúčovú zložku v procese výroby hmotných statkov. Spôsobil to technologický rozvoj, ktorý v skutočnosti zmenil postavenie služieb oproti klasickej priemyselnej ekonomike, kde služby zohrávali sekundárnu úlohu. Funkcie služieb v súčasnosti pohltili výrobné procesy. V tom spočíva prvý aspekt zmeny v chápaní služieb z hľadiska produktívnosti v nich vynakladanej práce. Druhým prvkom zmeny v chápaní služieb je, že spotrebiteľ sa stále viac zapája do globálneho produkčného systému. Môžeme rozlišovať 3 typy produktívnych činností: a) monetarizované činnosti(vykazované cez zamestnanosť, kde trh je najlepším regulátorom), b)činnosti, ktoré majú sociálne druhotný význam(môžu byť peňažne plne ohodnotené alebo neohodnotené a vzťahujú sa na množstvo služieb sociálneho významu-dobrovoľné organizácie...), c)samovýrobné a samoobslužné činnosti(nemajú implicitnú trhovú cenu-samovzdelávanie, tieto činnosti mobilizujú tvorivosť ľudí).


PRODUKCIA SLUŽIEB A JEJ ČLENENIE
Produkcia služieb je jednou z hlavných kategórií systému národných účtov a zložiek hrubého domáceho produktu. Do okruhu predmetnej produkcie sa okrem výrobkov zahŕňa: produkcia služieb, ktoré sa skutočne poskytujú tretím osobám, patria sem aj netrhové služby, ktoré produkujú jednotky štátnej správy alebo nezárobkové inštitúcie a poskytujú ich zadarmo alebo za nízke ceny. Produkcia pozostáva z dvoch zložiek: trhová produkcia(skutočne predané), netrhová produkcia(výrobky a služby, ktorých cena sa tvorí prostredníctvom trhového mechanizmu). Trhové služby- sú všetky, ktoré môžu byť predmetom predaja a kúpy na trhu. Ceny sa označujú ako: predajná cena, vstupné, mýto, dobrovoľné alebo povinné poplatky, sadzba... Okrem služieb skutočne predávaných na trhu sa sem ešte zahrňujú: služby, kto. poskytuje výrobca vlastným zamestnancom ako odmeny, bytové služby,ktoré sami sebe poskytujú vlastníci obytných domov. Produkcia trhových služieb sa delí na: produkciu trhových služieb okrem imputovanej produkcie bankových služieb, a imputovanú produkciu bankových služieb. Za trhové služby sa považujú: služby veľkoobchodu, maloobchodu, sprostredkovateľov, ubytovania a stravovania, služby údržby a opráv, služby leteckej dopravy, služby cestovných kancelárií, služby pozemnej dopravy, prenájom, súkromné vyučovanie, kiná, osobné služby...Imputovaná produkcia bankových služieb je produkcia úverových inštitúcií ako finančných sprostredkovateľov, ktorí sa zaoberajú zberom, zameňovaním a distribúciou fin. prostriedkov. Produkcia netrhových služieb- pozostáva z produkcie, ktorá sa nevyrába na komerčné účely a výroba sa neorganizuje na báze trhu. Dodávajú ju orgány štátnej správy alebo nezárobkové inštitúcie, za ktorú nedostávajú príjmy z predaja, alebo príjmy z predajov pokrývajú menej ako polovicu nákladov na výrobu. Patria sem kolektívne služby, ktoré poskytujú orgány štátnej správy alebo nezárobkové spoločnosti.Dalej sem patria služby,ktoré zadarmo alebo za znížené ceny poskytujú jednotky štátnej správy a nezárobkové inštitúcie jednotlivým domácnostiam. Hodnota netrhovej produkcie sa napočítava v HDP. Ak orgány štátnej správy nakupujú výrobky a služby od súkromných výrobcov, poskytujúcich služby domácnostiam zadarmo alebo za podstatne znížené ceny, ide o trhovú produkcie, ocenenú trhovými cenami. Výdavky na tieto výrobky a služby hradia jednotky štátnej správy alebo nezárobkové inštitúcie a nie domácnosti, ktoré ich môžu nadobúdať. Produkcia netrhových služieb sa člení na: domáce služby, vykonávané plateným personálom a kolektívne služby, ktoré sa poskytujú bezplatne alebo za poplatok spoločnosti ako celku alebo určitým skupinám domácností.

OCENENIE PRODUKCIE SLUŽIEB
Produkcia trhových služieb sa pre každý sektor a odvetvie oceňuje v cenách výrobcov, vrátane zisku, bez fakturovanej dane z pridanej hodnoty. Medzispotreba predstavuje hodnotu všetkých trhových služieb, spotrebúvaných v príslušnom období v záujme produkcie iných výrobkov a služieb(cestovné, nájomné...)Konečná spotreba výrobkov a služieb, individuálna alebo kolektívna, je cieľom výrobnej činnosti. Konečná spotreba služieb domácností pozostáva z hodnoty všetkých individuálne spotrebovaných služieb, ktoré domácnosti skutočne nadobudli. Skladá sa: z hodnoty výdavkov vlastných domácností na individuálne spotrebné služby, z hodnoty výdavkov nezárobkových inštitúcií na služby, ktoré poskytujú domácnostiam, z hodnoty výdavkov štátnej správy a fondov sociálneho zabezpečenia na služby, ktoré tieto jednotky poskytujú domácnostiam. Položky súkromnej spotreby sa členia na á základných skupín: potraviny, odievanie, bývanie, vybavenie domácností statkami vrátane opráv, zdravotná starostlivosť, doprava, telekomunikácie, rekreácia, zábava, kultúra, šport..Vývoz služieb zahŕňa všetky služby, ktoré poskytujú miestne jednotky nemiestnym jednotkám. I skupina-prepravné služby: služby nákladnej dopravy: ide o opravu vyvážaných výrobkov, výrobkov v zahraničí na účet nerezidentskej jednotky, zahraničného tovaru tranzitom na území krajiny. II skupina-cestovanie-služby spojené s cestovaním, ktorého hlavným cieľom môže byť: a) pôžitok(zotavenie, turistika), b)obchodný, profesionálny účel(podnikanie), iné účely(štúdium). Tieto služby sú vyjadrené cenami cestovných lístkov, prípadne zahŕňajú hodnotu ďalších doplnkových služieb. III. skupina-ostatné služby sú: služby spojov(poštové, televízne, telefónne...), stavebné, poisťovacie, finančné...Doprava, cestovanie a ostatné služby zahŕňajú nefaktorové služby. Tieto skupiny zahŕňajú. Faktorové služby: kapitálové príjmy, pracovné príjmy, súkromné bezplatné prevody.

UKAZOVATELE POSTAVENIA SLUŽIEB V EKONOMIKE
Medzi ukazovatele vyjadrujúce postavenie služieb v národnej ekonomike sa radí: objem a podiel služieb na tvorbe HDP, na zamestnanosti a na investíciách. Objem produkcie služieb v ekonomikách sa zisťuje súčtom HDP odvetví prevažne orientovaných na služby ako s: obchod, hotely a reštaurácie, doprava, skladovanie a spoje, peňažníctvo a poisťovníctvo, nehnuteľnosti, školstvo, zdravotníctvo...

PRODUKTIVITA V SLUŽBÁCH
Ťažkosti v meraní produktivity služieb sú najmä z týchto dôvodov: problém určiť alebo ohraničiť jednotku produkcie služieb ako nehmotných statkov, v niektorých zložkách služieb nemá stanovenie jednotky objemu produkcie význam, produktivitu služieb ovplyvňuje spotrebiteľ. Z hospodárskeho aspektu rozlišujeme meranie na: mikroúrovni(na základe ukazovateľov výkonov prevádzky podniku a odpracovaného času) a makroúrovni(prostredníctvom ukazovateľov HDP na pracovníka). Meranie produktivity služieb rozlišujeme ďalej podľa toho, či ide o: meranie úrovne, napr. v porovnaní s úrovňou produktivity výrobkov alebo iných služieb, meranie vývojových tendencií produktivity teda zmeny v čase. Problém ocenenia služieb- v službách rastú ceny spravidla rýchlejšie ako ceny výrobkov. Diferencovaný vývoj cien nezávisí iba od činiteľov trhu výrobkov a služieb, ale aj od odlišného mzdového vývoja v jednotlivých zložkách sektora služieb a prijímového rozloženia zákazníkov dopytu. Služby boli v minulosti chránené regulačnými opatreniami. V súčasnosti sa liberalizujú a práve otvorená medzinárodná konkurencia je jedným zo zdrojov ratu produktivity služieb a tým druhým sú investície do moderných technológií. Meranie produktivity predpokladá časovú homogénnosť výsledku produkčného procesu(produkcie a užitia). Možno rozlišovať tri základné skupiny služieb: služby komplementárne výrobkom, druhý typ je charakteristický vznikom adresného nehmotného produktu a jeho dispozíciou klientovi. Sú to produkty ako informačné služby, finančné, reklamné..Tretia kategória služieb sa týka priamo spotrebiteľa, jeho charakteristík duchovných, sociálnych ako jednotlivca alebo sociálnej skupiny. Patria sem zdravotnícke, vzdelávacie, sociálne... Otázky produktivity sa spájajú aj so skúmaním miesta, úlohy a funkcie služieb vo výrobnom systéme. Z tohto aspektu kľúčovou otázkou nie je to, ako sa služby produkujú a s akou účinnosťou, ale ich rôzne vplyvy na iné služby a na fungovanie výrobného systému

PRODUKCIA SLUŽIEB NA DOMÁCOM TRHU
Odhaduje sa, že okolo 90% z celkového objemu produkovaných služieb smeruje v krajinách s trhovým hospodárstvom na vnútorný a zvyšok na medzinárodný trh. Ich rozsah a podiel na medzinárodnej výmene statkov a služieb sa však stále zvyšuje. Produkcia služieb smeruje ku konečným spotrebiteľom, kým prevažujúca časť výstupov takých služieb, ako sú telekomunikačné, informačné, výskumné...slúžia ako vstupy do produkcie výrobkov a iných služieb. Intermediálne služby- predstavujú vstupy do produkcie iných výrobkov a služieb. Kľúčovou zložkou intermediálnych služieb sú služby výrobné. Zvyšovanie dopytu po výrobných službách spôsobila potreba inovácie a pružného prispôsobovania sa technickým zmenám a ich reštrukturalizácie. Služby konečnej spotreby- služby individuálne nadobudnuté a spotrebúvané jednotlivcami a domácnosťami. Ide o služby spojené s chodom domácností, osobné služby, zábavné, rekreačné...Rast predmetných služieb silne závisí od faktorov dopytu(príjmy, ceny, voľný čas) a ponuky. Na jednej strane rastom príjmov a celkovej životnej úrovne obyvateľstva rastie dopyt a spotreba týchto služieb. Ceny predmetných služieb sa však spravidla v dôsledku nižšej produktivity práce zvyšujú relatívne rýchlejšie ako príjmy obyvateľstva. Toto spolu so zvyšujúcim sa rozsahom voľného času, dispozíciou výkonných mechanizmov pôsobí proti rastu dopytu po nich. Spoločenské služby – individuálnej i kolektívnej spotreby. Rozvoj týchto služieb ovplyvňujú také aspekty, ako sú rast nárokov na kvalifikáciou nových technicky progresívnych odvetví a odborov ekonomiky, zvýšená potreba starostlivosti o ochranu životného prostredia, zdravia..Poskytujú sa zväčša netrhovou formou.

MEDZINÁRODNÝ OBCHOD SO SLUŽBAMI
S rozširovaním medzinárodnej deľby práce, internacionalizácie ekonomík a liberalizácie obchodovania získavajú služby čoraz významnejšie postavenie aj v medzinárodnom obchode. MO so službami je jedným z troch paralelne sa rozvíjajúcich prúdov internacionalizácie služieb. Druhým je rast globálnych investícií transnacionálnych spoločností v sektore služieb a tretím zase rastúci technologický rozvoj, ktorý urýchľuje globalizáciu služieb. Pod MO služieb sa podľa MMF rozumie výmena rovnakých ekonomických hodnôt hospodárskymi subjektmi,ktoré majú sídlo v rozdielnych krajinách, prostredníctvom prevodu a nezávisle od mesta transakcie. Kritériom obchodu v službách môže byť, či je alebo nie je pridaná hodnota vymieňaná medzi rezidentmi a nerezidentmi. Preto možno služby členiť na: služby orientované na domáci trh, služby poskytované na domácom trhu tuzemskými subjektmi zahraničným subjektom, služby priamo vyvážané(dovážané) cez hranice krajín, služby poskytované zahraničnými pobočkami, služby poskytované prostredníctvom účasti fyzických osôb. MO so službami ovplyvňujú viaceré makroekonomické faktory: liberalizácia a deregulácia, rast dopytu po službách, rast počtu starých a nových služieb, inovácia starých služieb, rast počtu domácich i zahraničných účastníkov v službách technologické zmeny a inovácie...Liberalizácia obchodu so službami- postupné odstraňovanie prekážok a obmedzení colného aj necolného charakteru brzdiacich obchod so službami podporené bilaterálnymi a multilaterálnymi zmluvami. Liberalizáciou narastajú investície, konkurencia, lepšie sa využívajú výrobné faktory a skutočné komparatívne výhody krajiny. Obchod so službami môže byť obmedzený týmito opatreniami: kvantitatívne reštrikcie, trhový podiel prenechaný domácim výrobcom, technické prekážky, problémy pri colnom ocenení výrobkov, menová kontrola zahraničných transakcií...Zmyslom väčšiny opatrení je ochrana spotrebiteľa napr. v leteckej doprave, v zdravotníctve zavedením normatívov pre kvalifikáciou personálu, v telekomunikáciach ochrana spotrebiteľa pred nekalou cenotvorbou firiem s monopolným postavením. Na druhej strane existujú obmedzenia, ktorých cieľom je ochrana národných spoločností. Dôvody: strategická dôležitosť určitého odvetvia, podpora národnej prestíže, ochrana kultúrnej hodnoty.. Domáce firmy sa chcú vyhnúť a chcú byť chránené pred medzinárodnou konkurenciou. WTO a posturuguajské rokovania- vznikla 1.1. 95 ako spoločný inštitucionálny rámec, so sídlom v Ženeve. Má viac ako 140 štátov. WTO je nositeľom univerzálnych pravidiel svetového obchodu založených na zásadách doložky najvyšších výhod a nediskriminácie, ktoré sa uplatňujú v obchode s tovarom a so službami. Plní tieto funkcie: spravuje obchodné dohody WTO, tvorí fórum pre obchodné rokovania, zabezpečuje technickú pomoc a školenie pre rozvojové štáty, zabezpečuje spoluprácu s ostatnými medzinárodnými organizáciami, rieši obchodné spory medzi členskými štátmi... WTO funguje na troch pilieroch: na všeobecnej dohode o obchode so statkami a s poľnohospodárstvom(GATT), na všeobecnej dohode o obchode so službami (GATS), na novej dohode o obchodných vzťahoch týkajúcich sa práva intelektuálneho majetku a vlastníctva(TRIPS). Liberalizácia prináša rad výhod: zvýšenie konkurenčnej schopnosti, zníženie cien, zvýšenia zamestnanosti, rýchlejšie inovácie, zvýšenie transféru technológií...Anticyklické správanie služieb- pozorovanie vývoja služieb počas krízových a systémových zmien trhových ekonomík ukázalo, že sú menej citlivé na cyklické pohyby. Majú teda anticyklický charakter. Niektoré odvetvia služieb, najmä tie, ktoré kooperujú s priemyslom, nemôžu celkom uniknúť cyklickým pohybom. Anticyklickú stabilitu rozvoja služieb hodnotia ekonómovia ako faktor, ktorý zároveň riešil krízové problémy. Stabilnejší vývoj služieb sa vysvetľuje tým, že produkcia sa zabezpečuje veľkým počtom malých firiem, ktoré spravidla prežijú krízu s menšími problémami ako veľké spoločnosti. Ani dopyt po určitých odboroch služieb(zdravotnícke) nepostihuje cyklické zmeny. Stabilizujúcou zložkou sektora služieb sa ukazujú služby celospoločenského dosahu, ako sú dopravné a telekomunikačné.

TRHOVÉ SLUŽBY
Význam a úloha- trhové služby predstavujú najrýchlejšie rastúci subsektor trhovej ekonomiky. Sú to služby, ktoré sú predmetom predaja a kúpy na trhu. Časť trhových služieb je obchodovateľná aj za národnými hranicami, je súčasťou medzinárodného trhu. Ich podiel prekročil 50% tvorby HDP a zamestnanosti. Niektoré zložky trhových služieb sú vhodným priestorom pre zamestnanosť žien a zamestnanosť na čiastočný úväzok. S cieľom utvárať podmienky na ich ďalší rozvoj sa odporúča: odstraňovať existujúce vstupné bariéry, uvoľniť reguláciou, zakázať nekonkurenčné správanie a dohody o podieloch na trhu.

DETERMINANTY TRHOVEJ ŠTRUKTÚRY
Faktory dopytu- zo strany domácností sklon k službám je odrazom ich príjmovej úrovne a intenzita dopytu je modifikovaná infláciou. Ďalej pôsobí sociálno-ekonomická a demografická štruktúra populácie a životný štýl. Druhou zložkou dopytu po trhových službách je dopyt výrobcov, ktorý má za cieľ vyrobiť konečný produkt. Činitele ponuky- technický pokrok a nové technológie. Presadzovanie nových technológií v službách má viaceré účinky: v schopnosti poskytnúť nové služby bez väčšieho vplyvu na rast nákladov, v spájaní a kombinovaní služieb tzv. diagonálou integráciou, vo väčšej schopnosti firiem súťažiť na medzinárodnom trhu spájaním do nadnárodných spoločností.. Zavádzanie nových technológií v trhových službách má aj dôsledky: premieňa štruktúru trhu služieb, vzniká nové ponukové prostredie, zakladá sa sieť koordinovaných jednotiek s centralizovanými funkciami a následnou redukciou počtu jednotiek, zvyšuje sa optimálna škála v oligopolných zložkách, rast multipodnikov poskytujúcich štandardné služby v mnohých lokalitách. štruktúru trhu služieb tvoria: prirodzené monopoly, prirodzené oligopoly, monopolná konkurencia. Bariéry vstupu na trh – rozumejú sa nimi prekážky vstupu súkromného sektora do segmentov trhu služieb. Môžu byť spôsobené: vládnou politikou, prirodzenými bariérami vstupu nových subjektov na trh. Ak vstupné bariéry sú významné, pôsobia silne, môžu existujúce firmy získať silné monopolné postavenie, aj keď je ich počet relatívne veľký.Služby sa diferencujú podľa 3 aspektov, ktoré môžu predstavovať vstupnú bariéru: a) podľa umiestnenia firmy-potenciálny producent si môže voliť umiestnenie na trhu tam, kde ešte nie sú existujúce firmy zastúpené. Aby tie ochránili svoju pozíciu a dominanciu, môžu sa uchýliť k predkúpeniu takýchto lokalít založením pobočiek. b) podľa základnej úžitkovej vlastnosti produktu- nedokonalá znalosť spotrebiteľov o kvalite znamená, že sa správajú rozdielne k rovnakým službám, podľa toho, či s nimi majú skúsenosti, alebo nie. Spotrebiteľská zotrvačnosť pomáha existujúcim firmám pri zabraňovaní vstupu iných producentov. c) podľa kvality služby-rozširovanie dobrého mena firmy môže pomôcť zabrániť vstupu potenciálnych rivalov. Regulácia - vládne orgány zasahujú z pozície moci, aby upravili trhovú štruktúru. Majú na to závažné dôvody: služby v trhovej ekonomike považujú za kľúčový sektor, úvahy o národnej bezpečnosti, napr. bankové služby sú úzko späté s menovou politikou, ochrana spotrebiteľa vyžaduje ich kontrolu. Ak by sa niektoré služby neregulovali, mohli by ich producentov ohrozovať časté bankroty. Ak by nebolo regulácie, niektoré firmy by službami zásobovali len najatraktívnejšie trhy. Účelom regulácie trhovej štruktúry je eliminovať trhové chyby, resp. nedokonalosti a tak posilniť efektívne fungovanie trhu. 3 typy trhových chýb: nedokonalá konkurencia(prirodzené monopoly, oligopoly, monopolná konkurencia), internality-(spôsobené sú skutočnosťami vyplývajúcim z vlastností služieb ako nehmotnosť a asymetrická informácia, pominuteľnosť, neoddeliteľnosť), externality(môžu byť pozitívne i negatívne, negatívny dopad na prírodné, ekonomické alebo spoločenské prostredie, pozitívne sú také keď hodnota služby pre užívateľa vzrastá s počtom užívateľov tej istej služby)

INTEGRÁCIA TRHU SLUŽIEB
Ide o proces zjednocovania, spájania častí do celku, eliminácia ekonomických hraníc medzi dvoma alebo viacerými hospodárstvami. Základný význam ekonomickej integrácie je rast skutočnej konkurencie. Súťaž vedie k zníženie cien služieb, k ich vyššej kvalite, k väčším možnostiam výberu, čoho výsledkom je impulz k neustálej zmene. Argumenty pre integráciu trhu služieb: komparatívne výhody a úspory z veľkosériovej výroby. Európsky trh služieb – biela kniha člení služby do dvoch kategórií: tradičné a nové. Do prvej sa zahrnujú služby ako doprava, bankovníctvo a poisťovníctvo a pod nové spadajú informačný marketing a audiovizuálne služby. Trhové služby krajín EU sa odlišujú od ostatných hospodárskych činností vo viacerých aspektoch: v medzinárodných transakciách služieb zohrávajú dôležitú úlohu priame zahraničné investície, existujú len tam, kde sú žiadané a preto nie je ľahké posudzovať ich kvalitu v závislosti od ich spotreby, oveľa viac sa v rámci nich prejavuje necenová konkurencia, častejšia je štruktúrna zmena vo forme reštrukturalizácie, vyznačujú sa vysokou úrovňou štátnych invervencií...Význam trhových služieb vysoko prekračuje ich podiel na celkovej hospodárskej činnosti. EU ma jeden z najliberálnejších a najotvorenejších trhov v oblasti obchodovania a investovania do služieb. Celkove je stupeň internacionalizácie v sektore služieb menší ako v priemysle. Špecifiká trhu služieb v EU- hlavný produkčný faktor tvorí živá práca, malé nároky na štartovací kapitál, vysoká úroveň nákladov na prácu, vysokým podielom zamestnaných na čiastočný úväzok, významné zastúpenie žien v zamestnanosti...Pozitívnu stránku treba vidieť v posilnení súťaživosti v dôsledku internacionalizácie a napredovania nových technológií, ktoré by mali viesť k nižším spotrebiteľským cenám a k väčšej konkurencieschopnosti. Negatívny aspekt prestavuje nebezpečenstvo odbúravania pracovných príležitostí v dôsledku premiestňovania produkčných miest alebo rastúcej produktivity práce.




NETRHOVÉ SLUŽBY
Vymedzenie netrhových služieb- nemajú trhovú cenu a nie sú produkované za účelom zisku. Proces produkcie a realizácie prebieha mimo rozsahu bežných konkurenčných vzťahov v ekonomike a väčšinou je ponechaný do kompetencie štátu. Poskytujú sa za určitý poplatok alebo bezplatne. Existujú ešte polotrhové služby. Pri produkcii a realizácií polotrhových služieb sa prejavujú tak prvky trhovej regulácie, ako aj prvky štátneho zasahovania. netrhové služby sa sústreďujú v odvetviach: verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie, školstvo, zdravotníctvo, ostatné verejné a sociálne a osobné služby. Patrí do netrhových služieb ešte časť služieb výskumu a vývoja a služby súkromných domácností s domácim personálom. Kolektívne(verejné) služby – tvoria podstatnú časť netrhových služieb. Je dôležité či sú služby financované z verejných prostriedkov ako aj hľadisko producenta, teda či sú produkované vo verejnom alebo súkromnom sektore. z hľadiska ekonomickej podstaty delíme kolektívne statky na čisté a zmiešané. Čisté kolektívne statky- ich spotrebu nemožno obmedzovať a obmedzovanie spotreby nie je ani prospešné. Funkcie verejných služieb- verejné služby prispievajú k plneniu týchto funkcií verejného sektora: distribučnej, alokatívnej a stabilizačnej, ktoré majú makroekonomické, mikroekonomické, či mimoekonomické príčiny. Alokačná funkcia- predstavuje zabezpečenie určitého objemu verejných služieb pre potreby verejného sektora. Tu zasahuje vláda a zabezpečuje poskytovanie statkov, pri ktorých zlyháva trh úplne alebo funguje neefektívne. Distribučná funkcia- zásah do rozdeľovania dôchodkov. Cieľom štátu je znížiť dôchodkové a sociálne nerovnosti v spoločnosti uplatňovaním daňovej, dotačnej a subvenčnej politiky Stabilizačná funkcia- využitie rozpočtovej politiky ako nástroja na zaistenie vysokej zamestnanosti, cenovej stability, rovnovážnej platobnej bilancie a primeranej miery ekonomického rastu.
Ponuka verejných služieb- poskytovanie verejných služieb môže byť predmetom činnosti verejnoprospešných organizácií štátneho i súkromného charakteru. Podiel jednotlivých typov organizácií pri poskytovaní verejných služieb je rôzny i v závislosti od odvetvia a druhu služieb. Základné formy organizácií, ktoré poskytujú verejné služby sú: rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne podniky na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, občianske združenia, nadácie. Špecifiká produkcie verejných služieb – cieľom nie je dosahovanie zisku. Financovanie sa uskutočňuje prevažne alebo úplne z iných zdrojov ako z predaja produkcie. Táto skutočnosť môže znižovať motiváciu producenta i spotrebiteľa. Na strane producenta to môže ovplyvniť efektívnosť, produktivitu i kvalitu služby. U spotrebiteľa sa prejavujú tendencie k plytvaniu a nedostatočnej spolupráci s producentom. Stále vo väčšej miere využívajú producenti verejných služieb marketingové nástroje. Hlavnými dôvodmi sú: potreba zviditeľňovania organizácie v záujme získania sponzorov, verejná kontrola využitia finančných prostriedkov, konkurencia. Financovanie verejných služieb – v súčasnosti sa v ekonomicky vyspelých krajinách prechádza od globálnych dotácií na financovanie podľa výkonov a na verejné objednávky. V prípade financovania podľa výkonov je nositeľom finančných prostriedkov občan. Pri financovaní prostredníctvom verejných objednávok sa uplatňuje princíp exante accounting teda sa stanovuje objem finančných prostriedkov a definuje sa požadovaný výstup. Zdroje financovania verejných služieb sú: štátny rozpočet, rozpočty miest a obcí, fondy sociálneho zabezpečenia, nadácie, úhrady od občanov, neinvestičné fondy...

OSTATNÉ NETRHOVÉ SLUŽBY
Do netrhových služieb patria i služby, ktoré si poskytujú domácnosti ako zamestnávatelia plateného personálu. Ide o služby poskytované služobníctvom, osobnými šoférmi, guvernantmi...Organizácie pôsobiace v treťom sektore majú spoločné črty: sú verejnoprospešné, majú formálnu štruktúru, rešpektujú neziskové rozdeľovanie finančných prostriedkov, sú skromné, fungujú na princípe samosprávy, mávajú dobrovoľnícky charakter, predstavujú doplňujúce zdroje na riešenie verejných problémov...



SLUŽBY V EKONOMIKE SR
Nové chápanie postavenia služieb- užitočnosť a produktívnosť služieb sa začala merať podľa ich účasti na tvorbe HDP. V praxi sa zmeny postavenia služieb v ekonomike odzrkadľujú: v tom, že na trh vstupuje množstvo nových podnikov s potrebou rôznych druhov špecializovaných služieb, v tom, že otázky podnikateľskej stratégie a rozvoja v zmenených ekonomických podmienkach závisia stále viac od organizácie, informácií, skladovania, financovania.., v tom, že dopyt po určitých službách vzrastá, v súvislosti s liberalizáciou podmienok sa zvyšuje tlak na užšie prepojenie produkcie výrobkov a služieb.

VÝVOJOVÉ ZMENY A REŠTRUKTURALIZÁCIA V SEKTORE SLUŽIEB
V rokoch 93-2000 sa presadzovali tieto trendy: vyššia dynamika rastu v sektore trhových služieb ako v ekonomike ako celku, predstih rastu produkcie trhových služieb oproti netrhovým. Vysokou dynamikou rastu v odvetviach nehnuteľnosti, obchodných služieb, ako aj hotelovo reštauračných sa urýchlila reštrukturalizácia sektora služieb. V jej rámci sa posiuje pozícia odvetví trhových služieb, ktoré sa stali váhove najvýznamnejšou zložkou ekonomiky SR pred priemyselnými výrobnými činnosťami a netrhovými službami. Podiel trhových služieb na tvorbe HDP v SR bol väčší ako bola váha poľnohospodárstva a priemyslu spolu.

ČINITELE POSOBIACE NA RAST SLUŽIEB
patria sem: rozvoj intermediálneho dopytu, vývoj investícií a v rámci nich PZI do odvetví služieb, diferencovaná dynamika mzdového vývoja v odvetviach služieb, korekcia konečného dopytu po spotrebných službách vyššou mierou inflácie, liberalizácia a deregulácia trhu služieb a členstvo SR vo WTO. Prílev PZI-ich význam spočíva v tom, že prinášaj nielen kapitál ale aj modernú technológiu, výskumné a vývojové poznatky. PZI sú dnes najdôležitejším prostriedkom umožňujúcim vstup služieb na zahraničné trhy a ich spájanie s národnými ekonomikami. Mzdová diferenciácia sa prejavuje vyššou úrovňou priemernej hrubej mesačnej mzdy vo väčšine odvetví trhových služieb. Vývoj konečného dopytu obyvateľstva po službách v SR bol ovplyvňovaný vývojom priemernej mzdy a vývojom spotrebiteľských cien.