Teória medziľudských vzťahov – behavioristická (neoklasická) teória manažmentu.

Teória medziľudských vzťahov – behavioristická (neoklasická) teória manažmentu.

Behavioristické vedy, ktoré sú základom tejto teórie, zdôrazňujú pri štúdiu organizácií psychologicko-sociálnu stránku.
Predstavitelia teórie medziľudských vzťahov sa sústredili na také skutočnosti, ktoré boli dovtedy mimo záujem manažmentu a boli nedostatočne spracované, napr. na psychologické motívy správania sa ľudí v pracovnom procese, skupinové vzťahy, skupinové normy, problémy konfliktu a spolupráce, komunikácia a komunikačné bariéry, štýl vedenia ľudí, neformálnu organizáciu a pod..
Určité základné momenty teórie medziľudských vzťahov sa sformovali v prácach Mary Follettovej, ktorá v podstate po prvý krát odôvodnila nevyhnutnosť vedeckého skúmania psychologických aspektov riadenia.
Zakladatelia teórie medziľudských vzťahov chápali organizáciu ako sociálny systém, ktorý zahŕňa jednotlivcov, neformálne skupiny, medziskupinové vzťahy, ako aj formálnu štruktúru. Prví predstavitelia tejto teórie vypracovali názory týkajúce sa ľudského správania v organizáciach, ktoré možno zahrnúť takto:
- podnikateľská organizácia (firma), nie je iba technický a ekonomický, ale aj sociálny systém,
- jednotlivca motivujú nielen ekonomické stimuly, ale aj rôzne sociálne a psychologické faktory, t. j. uspokojovanie sociálno-psychologických potrieb, ktoré ovplyvňujú jeho správanie,
- produktivita práce súvisí so spokojnosťou robotníkov,
- dominantné miesto patrí neformálnym pracovným skupinám,
- štýly vedenia ľudí založené na formálnej štruktúre a autorite, treba podstatne modifikovať tak, aby sa zohľadnili psychologické a sociálne faktory,
- riadenie vyžaduje, aby vedúci mali nielen odbornú spôsobilosť, ale aj sociálnu schopnosť, t. j. aby sa vedeli dohodnúť s ľuďmi,
- je dôležité vytvoriť efektívne komunikačné kanály medzi rozličnými úrovňami hierarchie, ktoré umožňujú výmenu informácií.

Zakladateľom teórie medziľudských vzťahov sa vyčítalo predovšetkým to, že prehnane zdôrazňovali psychologicko-sociálne aspekty riadenia a že nebrali do úvahy pôsobenie ekonomického, politického a iného prostredia.

Ďalším predstaviteľom bol Ch. Barnard, ktorý napísal jednu z najdôležitejších a najprenikavejších prác o organizovaní a riadení pod názvom Funkcie vedúceho. Usiloval sa vytvoriť celostnú teóriu organizácie. K prudkému rozšíreniu teórie medziľudských vzťahov došlo po 2. svetovej vojne. Skúsenosti z priemyselnej výroby potvrdili, že morálny duch pracujúcich veľmi vplýva na ich pracovný výkon. Závažný príspevok k teórii ľudských vzťahov patrí A. Maslowovi, ktorý r. 1943 vypracoval teóriu „hierarchie potrieb“. Podľa nej ľudí motivuje postupnosť rôznych potrieb. Hoci teória medziľudských vzťahov je predmetom kritiky zo strany niektorých autorov, nepatrí k zavrhnutým. Mnohé zásady si zachovávajú principiálny význam pre súčasnú teóriu a prax manažmentu.


4.3 „Nová – moderná“ teória manažmentu
Po 2. svetovej vojne sa rozšíril interdisciplinárny charakter teórie manažmentu nielen využívaním poznatkov dovtedajších vedných disciplín, ale najmä aplikovaním poznatkov nových vied, t. j. kybernetiky, všeobecnej teórie systémov, operačnej analýzy a pod. ako aj uplatňovaním počítačov.

V rámci tejto teórie manažmentu sa uvádzajú rôzne prúdy, smery, ktoré pomáhajú, resp. ktorých vplyvom dochádza k modernizácii manažmentu. V „novej“ či „modernej“ teórii manažmentu sú dôležité tieto prístupy k riadeniu, ktoré predstavujú jej hlavné smery:
a) rozhodovací,
b) matematický,
c) systémový.


 Rozhodovací prístup k manažmentu
Predstavitelia tohto smeru pristupujú k riadeniu z hľadiska rozhodovania. Vychádzajú z toho, že jadrom riadenia je prijímanie rozhodnutí, na ktoré pripadá aj vysoký podiel času z jeho celkového cyklu. Zároveň predpokladajú, že v budúcnosti sa ešte zvýši význam rozhodovania v riadení a preto sa mu treba osobitne venovať. Pozornosť sa pri tom sústreďuje na dva problémy, pri ktorých sa hľadajú možnosti ako zdokonaliť rozhodovanie, a to:
a) na vypracovanie racionálneho postupu rozhodovania, s čím súvisí vznik heuristiky,
b) na vypracovanie a využívanie takých spôsobov rozhodovania, ktoré umožňujú prijať, čo najefektívnejšie riešenie spomedzi možných variantov.

Významných predstaviteľom tohto prístupu je H. A. Simson. Organizáciu chápal ako systém, v ktorom sú ľudia „mechanizmami robiacimi rozhodnutia“. Hlavné miesto v jeho výskumoch malo prijímanie rozhodnutí. Veľkú pozornosť Simon venoval modelovaniu rozhodovacích procesov pomocou modernej výpočtovej techniky vrátane vypracovania programov na heuristické riešenie úloh počítačmi.

 Matematický prístup k manažmentu
Podstatou matematického prístupu je uplatnenie matematických modelov, formalizovaných metód a viac či menej algoritmizovateľných postupov na riešenie úloh riadenia.
Najznámejšiu skupinu v tejto oblasti tvoria vedci operačného výskumu /operačnej analýzy/, ktorí sa niekedy označujú za vedcov manažmentu. Medzi dobre známych predstaviteľov operačnej analýzy /Sedlák, s. 51/ patria C. W. Churchman, R. A. Ackoff, E. L. Arnoff, W. W. Cooper, ale aj ďalší.

 Systémový prístup k manažmentu
Základňou modernej teórie manažmentu je systémový prístup, ktorý má slúžiť ako rámec na integráciu rôznych poznatkov o riadení. Systémový prístup je spôsob myslenia, spôsob riešenia problému a spôsob konania, pri ktorom sa javy chápu komplexne v ich vnútorných a vonkajších súvislostiach. Tento prístup sa dáva do súvislosti so vznikom všeobecnej teórie systémov a kybernetiky. Z vedcov, ktorí sa pričinili o vznik a rozvoj kybernetiky patrí prvenstvo matematikovi N. Wienerovi.