Telefón

Telefón
Za vyše 100 rokov od chvíle, ked si v roku 1876 škótsky vynálezca Alexander Graham
Bell dal patentovat prvý telefón, zmenil jeho prístroj od základu spôsob komunikácie. V
Bellovom prístroji sa zvukové kmity ludského hlasu premienali priamo na elektrické
impulzy, ale reprodukcia bola velmi slabá, najmä na dlhšie vzdialenosti. Roku 1877
Bellov prístroj zdokonalil Edison. Edison vyrobil nový mikrofón pre telefón A.G.Bella.
Edison vo svojom mikrofóne použil kúsky uhlíka, aby došlo ku kontaktu, ktorého odpor
sa menil podla tlaku zvukových vln. V Bellovom prístroji malo slúchadlo len jednu cast,
do ktorej sa bud hovorilo alebo sa nou pocúvalo. Edison tieto dve casti oddelil. AKO
FUNGUJE TELEFÓN
Telefónne slúchadlo obsahuje vysielac v dolnej casti a prijímac v hornej casti. Slúchadlo
leží na kolískovom spínaci spojenom s ústrednou. Ked slúchadlo zdvihneme, uhlíkovými
zrnami alebo elektromagnetmi v mikrofóne zacne prechádzat elektrický prúd. Zvukové
vlny hlasu rozochvejú tenkú membránu v mikrofóne. Táto vibrácia spôsobí, že sa
membrána podla sily zvuku silnejšie alebo slabšie dotýka uhlíkových zrn. Ako
membrána vibruje, tak prúd v mikrofóne kolíše, pretože cím viac uhlíkové zrná
stlacíme, tým viac prúdu nimi prejde. Prúd kopíruje zvukové vlny. Prichádzajúce signály
idú do elektromagnetu za membránou v prijímaci. Pulzujúci prúd spôsobí, že magnet
membránu pritahuje a odpudzuje nepravidelne. Vibrácie membrány vydávajú rovnaké
zvuky, ako vstupujú do mikrofónu. V moderných telefónnych prístrojoch sa už uhlíkové
zrná nepoužívajú, ale princíp zostáva podobný. PRENOS PRÚDU
Na vytvorenie obvodu medzi telefónnym vysielacom a prijímacom sú potrebné dva
drôty-vodice. Niektoré káble obsahujú tisíce dvojíc drôtov. Vo väcšine medzimestských
vedení medzi ústrednami sa dnes používajú koaxiálne káble, v ktorých je signál
uzavretý, aby sa zabránilo jeho slabnutiu a rušeniu. Každý koaxiálny kábel má
centrálny medený drôt s vonkajším medeným vodicom, ktorý ho obaluje ako rukáv. Až
do sedemdesiatych rokov sa väcšina hovorov prenášala ako elektrické signály
zodpovedajúce hlasovým vibráciám. Hovorí sa im analogové signály, pretože sú
analogické – štruktúrou podobné zvuku. Neskôr sa zacal analógový systém nahrádzat
systémom digitálnym. Tým sa väcšina rušení a skreslení odstránila.
VOLBA CÍSLA
Ak zdvihneme slúchadlo, uzavrieme tak okruh do ústredne a vykrútením císla pošleme
po linke séiru elektrických impulzov.
Staršie telefónne ústredne majú automatický elektromechanický spínací mechanizmus,
pomenovaný po Americanovi Almonovi Strowgerovi. Strowger ho vynašiel roku 1888.
Nové telefónne ústredne sú elektronické. Pri vykrúcaní císla vydáva telefónny prístroj
pocutelné tóny a spojenie urobia obvody so zabudovanými mikrocipmi, ktoré tóny
rozlíšia. S výbornou pocutelnostou sa dá telefonovat z jedného konca sveta na druhý,
pricom zvuk sa oneskorí o necelú sekundu. Medzi moderné vynálezy, ktoré to
umožnujú patria-kozmické družice, mikrocipy, laserové lúce. Dnes okolo Zeme obieha
asi 130 družíc., ktoré na mikrovlnách prenášajú správy z jednej pozemnej stanice na
druhú. Krúžia nad planétou na tzv. geostacionárnej obežnej dráhe vo výške 36 000 km
a pretože sa pohybujú rovnakou rýchlostou ako bod na rovníku, zostávajú zavesené
stále nad tou istou oblastou. Mikrovlny prenášajúce správy sa vysielajú z pozemných
staníc na družice pomocou obrovských tanierových antén, z ktorých niektoré majú
priemer až 30 metrov. Mikrocipy na družiciach zosilnujú prenášaný signál. Priniesli aj
jasnejšiu a rýchlejšiu komunikáciu tým, že umožnili rýchle zmeny potrebné na
posilnenie telefonických správ digitálnym prenosom. Lasery zasa umožnujú použitie
káblov z optických vláken t.j. sklených nitiek prenášajúcich digitálnu správu rýchlostou
svetla. Za vyše 100 rokov od chvíle, ked si v roku 1876 škótsky vynálezca Alexander
Graham Bell dal patentovat prvý telefón, zmenil jeho prístroj od základu spôsob
komunikácie. V Bellovom prístroji sa zvukové kmity ludského hlasu premienali priamo
na elektrické impulzy, ale reprodukcia bola velmi slabá, najmä na dlhšie vzdialenosti.
Roku 1877 Bellov prístroj zdokonalil Edison. Edison vyrobil nový mikrofón pre telefón
A.G.Bella. Edison vo svojom mikrofóne použil kúsky uhlíka, aby došlo ku kontaktu,
ktorého odpor sa menil podla tlaku zvukových vln. V Bellovom prístroji malo slúchadlo
len jednu cast, do ktorej sa bud hovorilo alebo sa nou pocúvalo. Edison tieto dve casti
oddelil. AKO FUNGUJE TELEFÓN
Telefónne slúchadlo obsahuje vysielac v dolnej casti a prijímac v hornej casti. Slúchadlo
leží na kolískovom spínaci spojenom s ústrednou. Ked slúchadlo zdvihneme, uhlíkovými
zrnami alebo elektromagnetmi v mikrofóne zacne prechádzat elektrický prúd. Zvukové
vlny hlasu rozochvejú tenkú membránu v mikrofóne. Táto vibrácia spôsobí, že sa
membrána podla sily zvuku silnejšie alebo slabšie dotýka uhlíkových zrn. Ako
membrána vibruje, tak prúd v mikrofóne kolíše, pretože cím viac uhlíkové zrná
stlacíme, tým viac prúdu nimi prejde. Prúd kopíruje zvukové vlny.
Prichádzajúce signály idú do elektromagnetu za membránou v prijímaci. Pulzujúci prúd
spôsobí, že magnet membránu pritahuje a odpudzuje nepravidelne. Vibrácie membrány
vydávajú rovnaké zvuky, ako vstupujú do mikrofónu. V moderných telefónnych
prístrojoch sa už uhlíkové zrná nepoužívajú, ale princíp zostáva podobný. PRENOS
PRÚDU
Na vytvorenie obvodu medzi telefónnym vysielacom a prijímacom sú potrebné dva
drôty-vodice. Niektoré káble obsahujú tisíce dvojíc drôtov. Vo väcšine medzimestských
vedení medzi ústrednami sa dnes používajú koaxiálne káble, v ktorých je signál
uzavretý, aby sa zabránilo jeho slabnutiu a rušeniu. Každý koaxiálny kábel má
centrálny medený drôt s vonkajším medeným vodicom, ktorý ho obaluje ako rukáv. Až
do sedemdesiatych rokov sa väcšina hovorov prenášala ako elektrické signály
zodpovedajúce hlasovým vibráciám. Hovorí sa im analogové signály, pretože sú
analogické – štruktúrou podobné zvuku. Neskôr sa zacal analógový systém nahrádzat
systémom digitálnym. Tým sa väcšina rušení a skreslení odstránila.
VOLBA CÍSLA
Ak zdvihneme slúchadlo, uzavrieme tak okruh do ústredne a vykrútením císla pošleme
po linke séiru elektrických impulzov. Staršie telefónne ústredne majú automatický
elektromechanický spínací mechanizmus, pomenovaný po Americanovi Almonovi
Strowgerovi. Strowger ho vynašiel roku 1888. Nové telefónne ústredne sú elektronické.
Pri vykrúcaní císla vydáva telefónny prístroj pocutelné tóny a spojenie urobia obvody so
zabudovanými mikrocipmi, ktoré tóny rozlíšia. S výbornou pocutelnostou sa dá
telefonovat z jedného konca sveta na druhý, pricom zvuk sa oneskorí o necelú
sekundu. Medzi moderné vynálezy, ktoré to umožnujú patria-kozmické družice,
mikrocipy, laserové lúce. Dnes okolo Zeme obieha asi 130 družíc., ktoré na
mikrovlnách prenášajú správy z jednej pozemnej stanice na druhú. Krúžia nad planétou
na tzv. geostacionárnej obežnej dráhe vo výške 36 000 km a pretože sa pohybujú
rovnakou rýchlostou ako bod na rovníku, zostávajú zavesené stále nad tou istou
oblastou. Mikrovlny prenášajúce správy sa vysielajú z pozemných staníc na družice
pomocou obrovských tanierových antén, z ktorých niektoré majú priemer až 30
metrov. Mikrocipy na družiciach zosilnujú prenášaný signál. Priniesli aj jasnejšiu a
rýchlejšiu komunikáciu tým, že umožnili rýchle zmeny potrebné na posilnenie
telefonických správ digitálnym prenosom. Lasery zasa umožnujú použitie káblov z
optických vláken t.j. sklených nitiek prenášajúcich digitálnu správu rýchlostou svetla.