Tatry

Tatry
Slovensko nie je velké a predsa sa vyznacuje rozmanitostou prírodných krás.
Symbolom týchto krás boli a sú, bezpochyby zaslúžene, Tatry, ktoré nadchýnajú svojou
mohutnostou konciarov, spletou hrebenov a dolín. Tatry patria svojou vynimocnostou
medzi najvyššie pohorie Slovenska a tiež sa vyznacujú dalšími naj; najvyššie položené
krasové javy, najväcší pocet jazier, najhlbšie a najväcšie jazero, najvyšší a
najmohutnejší vodopád, najvyššia horná hranica lesa. Tatry sú tvorené najvyššou
horskou skupinou karpatského oblúka, ktorý sa pri horotvorných pohyboch v dávnych
geologických dobách rozclenil na rad významných pohorí a kotlín.
Sú typickým žulovým pohorím , zacali sa formovat v mladších tretohorách, zaciatkom
štvrtohôr sa škandinávsky ladovec prevalil až ku karpatskému obluku a zanechla za
sebou ladovcové údolia. Tatry májú všetky znaky vysokohorských pohorí, ako je
znacná nadmorská výška, velká clenitost a bohatý výskyt bralných foriem. K
charakteristickým tvarom patria ostré vrcholy
a hrebene, kary, skalné stupne, morény, casté sú jazerá podmienené ladovcovou
cinnostou, vodopády a pod. Je tu najväcší pocet jazier (175) a z nich najväcšie i
najhlbšie je Velké Hincovo pleso s rozlohou 20,1 ha a hlbkou 53 m. Nachádza sa tu
najvyšší vodopád Kmetov vodopád
v doline Nefcerka a najmohutnejších vodopád Skok v Mlynickej doline.
Tatranský národný park (TANAP) je najstarším národným parkom na Slovensku. Za
chránené územie bol vyhlásený už v roku 1948 s platnostou od 1.1.1949. Svojou
rozlohou
741, 11 km sa TANAP zaraduje medzi najrozsiahlejšie, je druhý najväcší národný park
na Slovensku. TANAP nadväzuje na polskej strane na Tatransky park narodowy a
vytvára s ním významné medzinárodné chránené územie. Tatry sa rozdelujú na
Západne a Východné. Východné sa dalej delia na Vysoké a Belianské. Jadrom
národného parku sú Vysoké Tatry, ktoré majú všetky znaky vysokých pohorí. Tu sa
nachádza aj najvyšší bod národného parku, Gerlachovský štít vysoký 2654,4 m.
Hlavný hreben Vysokých Tatier sa zacína na západe Laliovým sedlom a koncí sa na
východe Kopským sedlom. Dosahuje dlžku 26 km. Z vyše pätsto štítov a vežiciek
prevyšuje nadmorskú výšku 2 600 m okrem Gerlachovského štítu, ešte Lomnický štít,
Zadný Gerlach, Ladový štít, Pyšný štít, Malý Ladový štít, Lavínový štít a Kotlový štít.
Z hlavného hrebena vybieha na juh pät mohutných rázsoch, v nich sú najvyznamnejšie
a najpôvabnejšie a aj najvyššie štíty - Kriván, Koncistá, Gerlachovský štít, Slavkovský
štít, Lomnický štít. Z bocných rázsoch vybiehajú desiatky kratšich hrebenov, ktoré
vrúbia do
35 vysokohorských dolín. Podnebie
Podnebie v Tatrách sa vyznacuje prechodným charakterom od oceánskeho
podnebia ku kontinentálnemu. Klimaticky prevažuje chladná oblast vysokohorského
a horského typu. Typickým znakom je premenlivost oblacnosti, slnecného svitu,
zrážok, teploty vzduchu
a veterných pomerov. V zime je castá inverzia. Snehová prikrývka sa tu udržuje 200
až 250 dní
v roku, miestami aj celý rok napr. v Zmrzlej doline. Tatry sú velmi chladné
územie
s maximálnym množstvom zrážok na Slovensku. Priemerná denná teplota
vzduchu
sa pohybuje pod