Tatry - aktuálna problematika cestovného ruchu

Tatry - aktuálna problematika cestovného ruchu
Úvod
Tam, kdesi v srdci Európy, vykúka hnedý fliacik v štáte s názvom Slovensko. Sú to
Vysoké Tatry, ktoré patria k jeho hlavným reprezentantom – hovorí o tom aj národná
hymna. Vysoké Tatry sú jedinecným pohorím, ktoré sa svojou výškou zapísalo k
velhorám, no nie je tajomstvom, že ukoncuje zoznam týchto svetových pohorí – patrí
medzi najmenšie. Práve tento fakt pritahuje každorocne mnoho návštevníkov,
športovcov, pacientov domácich aj zahranicných. Celá oblast Vysokých Tatier je
vyhlásená za národný park – TANAP. Práve tu sa nachádza vela endemitov typických
pre tento celok. Tatry už oddávna pútali pozornost ludí, ktorí sa s touto krásou
postretli. Tento neustále pátrajúci princíp, bažiaci po stále nových dobrodružstvách
pretrváva dodnes, avšak v inom „väcšom“ pocte. Dalo by sa povedat, že Vysoké Tatry
sú najnavštevovanejšou oblastou Slovenska. Tu sa zhromažduje cestovný ruch, na
ktorom je postavené celé mesto Vysoké Tatry, ktoré zahrna celú tatranskú a
podtatranskú oblast (15 osád). S neustále sa zvyšujúcimi nárokmi na cestovný ruch,
stúpa aj potreba ochrany národného parku.
V tejto práci som sa snažila nacrtnút predpoklady cestovného ruchu a s ním súvisiacej
ochrany, ktorá by mala byt výstrahou práve pre Slovákov. Táto práca by mohla byt
návodom, ako a preco sa vhodne správat v tatranskej oblasti a mohla by viest turistov
k pochopeniu pravidiel v Tatrách. -2-
1. Metodika
Úlohou práce je nacrtnút problematiku cestovného ruchu v Tatrách, ako aj podat
možnosti jej riešenia.
V tejto práci spracuvávam informácie z dostupnej literatúry, z internetu a tiež aj
informácie, ktoré mi poskytla inštitúcia Združenia cestovného ruchu v Starom
Smokovci.
Postretla som sa s mnohými prekážkami pri písaní tejto práce. Hlavný problém som
mala s kapitolou o návštevnosti, kedže ešte neboli vypracované najnovšie štatistiky a
sezónne uzávery. Dalším problémom bolo vykreslenie technickej základne vo Vysokých
Tatrách. Tu som vychádzala zo zdrojov na internete, avšak údaje sa líšili, preto som
vyberala tie zariadenia, ktoré sa vyskytovali najcastejšie. V casti, kde vymedzujem
územie som sa zamerala na vymedzenie oblasti v rámci Slovenska, kedže vela ludí
nemá ponatie o polohe tohto vysokohorského pásma. Dalej skúmam prírodné
predpoklady pre cestovný ruch. V kapitole „5 – Ochrana prírody“ píšem o TANAP-e a
jeho aktivitách, kde som pridala aj zoznam ohrozených zvierat a rastlín. S ochranou
územia súvisia aj urcité pravidlá - nebude tu chýbat návštevný poriadok.
Tak ako aj príroda, ciže prírodné podmienky majú vplyv na cestovný ruch, tak aj
socioekonomické podmienky. Stupen návštevnosti je urcovaný aj technickou
vybavenostou. Snažila som sa opísat technické zariadenia, navštevované turistami.
O aktivitách je samostatná kapitola, kde som ich podla potrieb rozlíšila na športové a
kultúrne. Kapitolu, zameranú na problematiku cestovného ruchu som rozobrala do
detailov, lebo je to hlavná téma tejto práce. -3-
Hovorím tam o negatívnych vplyvoch na prírodu, ako aj o samotnom probléme pre
danú krajinný zložku. V tejto kapitole sa snažím navrhnút možnosti riešenia. Podávam
tu svoje myšlienky, takže je možné, že so mnou nemusia všetci súhlasit. V poslednej
kapitole som si vyskúšala naplánovat urcitý druh túry podla požiadavky zahranicného
turistu. Túry som vyberala aj podla mojich zážitkov a aj podla odporúcaní známych. Pri
opise turistickej trasy na Východnú Vysokú som vychádzala hlavne zo svojich
skúseností – vložila som tu aj fotky, ktoré som urobila pri výstupe na tento konciar. V
práci používam hlavne rucne kreslené mapy, ciže môže tu dôjst ku skresleniu. Celkový
môj pohlad na zdroje je: internetové stránky a pubikácie sú plné, aktuálnych
informácii. Nikto sa však samostatne nevenoval problematike cestovného ruchu a
prícinách jej vzniku. -4-
2. Vymedzenie územia.
Tatry predstavujú najsevernejšiu a zároven najvyššiu cast dlhého karpatského oblúka.
Je to krajinný celok vysokohorského typu vo Fatransko-tatranskej oblasti Vnútorných
Západných Karpát. Po celom východnom a južnom obvode ho ohranicuje Podtatranská
kotlina, na západe Chocské vrchy, na severe Podtatranská brázda a hranica s Polskom.
Z celkovej rozlohy Tatier (viac ako 700 km2) patrí k Slovensku 550 km2. Tatry sú vyše
55 km dlhé a vyše 17 km široké. Elipsovitého tvaru pretiahnuté v západno-východnom
smere. Hlavný hreben má dlžku 78 km (na západe od Hutianskeho sedla po Kobylí vrch
v Belianskych Tatrách). Celé územie Tatier zaberá plochu 786 km2. Tatry cleníme na
Západné a Východné. Západné Tatry delíme na 6 geomorfologických skupín (Osobitá,
Sivý vrch, Roháce, Liptovské hole, Cervené vrchy a Liptovské kopy). Východné Tatry sa
skladajú z dvoch skupín (Vysoké a Belianske Tatry).
Najvyššou a najznámejšou castou tohto horstva sú Vysoké Tatry s najvyšším vrcholom
– Gerlachovským štítom, ktorý sa vypína do výšky 2655 m. Je to jediné horstvo
alpského charakteru na Slovensku.
Rozkladajú sa na pomerne malom území, svojím hrebenom dlhým len 26 km a 32
dolinami patria k najmenším velhorám sveta.
Hlavný hreben Vysokých Tatier sa tahá od Laliového sedla (1947 m) na západe, po
Kopské sedlo (1749 m) na východe. Jeho najzápadnejším vrcholom je Svinica (2300
m), posledným vrcholom na východe je Jahnací štít. Hlavný hreben má smerom na juh
tvar vypuklého oblúka. Hlavný hreben takmer vôbec neklesá pod výšku 2000 m.n.m.
Kulminuje Ladovým štítom (2627 m). Väcšina konciarov na hlavnom hrebeni dosahuje
výšku 2400 až 2500 metrov. -5-
Z hlavného hrebena Vysokých Tatier vybiehajú bocné rázsochy. Na juh smeruje pät
hlavných rázsoch. Od západu na východ sú to rázsochy Krivána (2494 m), Koncistej
(2535 m), Gerlachovského štítu (2655 m) Slavkovského štítu (2452 m) a Lomnického
štítu (2632 m). Protipólom hrebenov sú tatranské doliny. Na južnej strane sú
najväcšie: Kôprová dolina, Furkotská dolina, Mlynická dolina, Velká studená dolina a
Dolina (kežmarskej) Bielej vody.
-6-
Vymedzenie oblasti na Slovensku:
(Mapa. c. 1)
Mierka: 1:2 200 000
Zdroj: www.vysoke-tatry.sk
-7-
Pohlad na Vysoké Tatry:
(Mapa. c. 2)
Mierka: 1:200 000
Zdroj: mapy.atlas.sk
-8-
3. Prírodné podmienky
3.1. Geologická stavba a reliéf.
Vysoké Tatry sú pohorím s charakteristickou asymetrickou stavbou. Je to zvýraznené
okrem iného aj rozmiestnením tatranských štítov na rázsochách južných svahov. Štíty
a rázsochy sa striedajú s hlbokými dolinami (trógmi) ladovcového pôvodu. Na
geologickej stavbe územia Vysokých Tatier sa zúcastnujú horniny krištalinika,
mezozoika, paleogónu a kvartéru. Kryštalinikum zastupujú kryštalické bridlice,
migmatity, ale hlavne granitoidy, ktoré tvoria podstatnú cast územia Vysokých Tatier.
Ich vek bol stanovený na 226 miliónov rokov. Najrozšírenejšiou formou granitoidov sú
granidiority až žuly s prejavmi metamorfózy, dalej kremité diority a mylonity, ktoré
vytvárajú rozsiahle mylonitové zóny v oblasti Krivána, Lomnického štítu a Ganku.
Vnútorné geomorfologické sily spôsobili vyzdvihnutie územia dnešných Tatier tak
vysoko, že sa v dobách ladových ocitli nad snežnou ciarou. Vznikli dolinové ladovce (len
v dnešnej slovenskej casti bolo zaladnených 33 dolín), ktoré vtlacili dolinám
charakteristický priecny profil v tvare písmena „U“ (na rozdiel od predchádzajúceho
profilu v tvare písmena „V“ – z obdobia, ked pretekali dolinami len potoky a riecky).
Dnes, takmer desattisíc rokov po ústupe ladovcov, jediným výraznejším prejavom
zmien ladovcového reliéfu je postupné zasypávanie dolín kamennou sutinou.
Vonkajšie geomorfologické sily, tecúca voda, zmeny teplôt, mrazy a vetry spôsobujú
zvetrávanie skál, coho dôsledkom sú uvolnené kamienky, kamene aj obrovské bloky.
Tie sa kotúlajú do nižších polôh a podla charakteru vytvárajú sutinové kužele alebo
hromady netriedených skál, zlomiská.
-9-
Pod zlomiskami a sutinovými kuželmi sa najmä vo vyšších partiách dolín strácajú aj
vzácne zvyšky po ústupe ladovcov – tatranské plesá.
3.2. Klíma.
Vysoké Tatry sú viac-menej v strede európskeho kontinentu. Oblast Tatier sa nachádza
v území, ležiacom približne uprostred medzi Severným a Stredozemným morom a
vyznacuje sa znacným stupnom kontinentality, ktorá sa prejavuje podstatným
rozdielom teploty medzi zimou a letom.
Z klimatického hladiska zaradujeme celé územie Vysokých Tatier do oblasti „chladnej“,
na rozdiel od Podtatranskej kotliny, ktorá patrí do oblasti „vlhkej“. V Tatrách sa silne
uplatnuje clenitost povrchu a stúpanie nadmorskej výšky v zmenách klimatických
charakteristík od úpätia k vrcholovým castiam pohoria. V zimnom období je priemerná
teplota vzduchu v pásme tatranských osád okolo –5°C až –6°C: vo vyšších polohách je
priemerná teplota zimného obdobia okolo –10°C (Tab. c. 1). Pri pokojnom pocasí sa
však casto vyskytuje iné, velmi zaujímavé teplotné rozdelenie. Nazývame ho
obráteným alebo inverzným teplotným zvrstvením. Vtedy studený (tažký) vzduch steká
do dolín a do podhorských kotlín, teplý vzduch vystupuje vyššie, takže s rastom
nadmorskej výšky sa teplota vzduchu zvyšuje. V takýchto obdobiach je napríklad na
Štrbskom Plese alebo v Starom Smokovci teplota vzduchu až o 10°C vyššia ako v
Liptovskej a Spišskej kotline. Takéto obrátené vrstvenie teplôt sa prejavuje až do výšok
okolo 1800 m. Na rozhraní medzi velmi studeným vzduchom kotlín a teplým vzduchom
nad úbociami sa vytvára hmla alebo nízka oblacnost, nad horami je slnecná,
bezoblacná obloha. -10-
Takéto pocasie sa udrží casto po celé dni, takže vyššie polohy Tatier majú pomerne
najviac jasných dní práve v zimnom období. Pri porovnaní s letom je zima v Tatrách
pomerne chudobná na zrážky. Prvý sneh napadne vo výškach okolo 1000 m obycajne
zaciatkom novembra, posledné sneženie sa tu vyskytuje priemerne okolo 20. apríla.
Súvislá snehová pokrývka s hrúbkou nad 20 cm sa udrží vo výškach okolo 1000 m, dva
mesiace na južnej strane pohoria a tri mesiace na severnej strane pohoria.
Priemerné
mesacné teploty vzduchu vo vybraných tatranských strediskách:
(Tab. c.
1)
StrediskoTeplota v °C StarýSmokovec TatranskáLomnica ŠtrbskéPleso LomnickýŠtít
Január -5,6 -5,7 -6,0 -11,6
Február -4,4 -4,1 -5,4 -11,5
Marec -1,0 -0,4 -2,5 -9,5
Apríl +4,1 +5,0 +2,2 -5,8
Máj +9,4 +10,4 +7,4 -0,8
Jún +12,6 +13,6 +10,7 +2,3
Júl +14,4 +15,4 +12,7 +4,2
August +13,3 +14,8 +13,3 +4,0
September +10,3 +11,2 +9,1 +1,4
Október +5,3 +5,9 +4,2 -2,0
November +0,5 +0,8 -0,4 -6,2
December -2,8 -2,8 -3,6 -9,3
Rocný priemer +4,7 +5,3 +3,4 -3,7
Zdroj: www.tanap.sk
-11-
3.3. Vodstvo.
Hydrologicky patria Tatry západnou castou k povodiu Váhu a úmoriu Cierneho mora,
východnou k povodiu Popradu, resp. Dunajca a úmoriu Baltického mora.
Charakteristickým znakom je odstredivost povrchového odtoku do ústrednej
hrebenovej casti k okolitým depresiám. Z pohoria vytekajú pocetné vodnaté bystriny a
predstavujú jeden z najbohatších vodných zdrojov so stálou reprodukciou. Z horských
bystrín je najvýznamnejšia Belá, odvádzajúca vodu zo šiestich dolín (Kôprovej, Tichej,
Kamenistej, Bystrej, Rackovej a Jamnickej) do Váhu, na západe Oranica a Studený
potok, ktoré vtekajú do Oravy. Do Popradu odvádza vodu Mlynica, Studený potok a
Kežmarská Biela voda, do Dunajca Javorinka a Biela voda (Bialka). Priemerná hustota
riecnej siete je 1 km vodného toku na 1 km2 plochy. Ak si teda predstavíme všetky
toky Vysokých Tatier spojené do jednej rieky bola by dlhá 1200 km. Voda vo všetkých
troch skupenstvách mala rozhodujúci význam pri formovaní Tatier, ale rovnako výrazne
ovplyvnuje aj terajšiu podobu. Ako sa menia rocné obdobia, mení sa i scenéria Tatier.
Cyklus sa opakuje a preto je tatranská scenéria zakaždým iná, neopakovatelná, ba
pod vplyvom atmosferických cinitelov sa casto mení z hodiny na hodinu. V Tatrách sa
síce nezachovali ladovce, tento hlavný modulacný cinitel pohoria z dávnych cias, no
zostali v nich velmi výrazné a krásne pamätníky tejto cinnosti – jazerá. Jazerá sa
najcastejšie vyskytujú v ladovcových kotloch (karoch) alebo v zníženinách zahradených
ladovcovými nánosmi (morénami). -12-
Na našej strane Vysokých Tatier je okolo 100 plies a úhrnou plochou asi 3 km2 s
celkovým obsahom asi 10 mil. m3 vody (Tab. c. 2). Prevažná väcšina plies leží v pásme
kosodreviny a vysokohorských lúk, len menej plies nachádzame v pásme lesov. Podla
spôsobu ako vznikali, máme vo Vysokých Tatrách krasové a morénové plesá, ale aj
zmiešaného typu. Voda v plesách má menlivú farbu závislú od okolia (obloha, skaly,
lesy), od zloženia dna (piesok, štrk, balvany, rašelina, íl) a od druhu i množstva
rozpustených minerálií. Prehlad najväcších plies:
(Tab. c.
2)
Názov plesa: Rozloha v ha:
Velké Hincovo pleso 20,08
Štrbské pleso 19,76
Nižné Temnosmrecianske pleso 12,00
Vyšné Bielovodské Žabie pleso 9,56
Popradské pleso 6,88
Vyšné Temnosmrecianske pleso 5,55
Nižné Terianske pleso 5,47
Vyšné Wahlenbergovo pleso 5,18
Krivánske Zelené pleso 5,16
Nižné Bielovodské Žabie pleso 4,65
Zdroj: Tatry s Markízou
Po ústupe ladovcov z tatranských dolín sa odhalili vysoké skalné stupne, po ktorých
steká viacero vodopádov (Tab. c. 3).
-13-
Najvyššie vodopády:
(Tab. c. 3)
Názov vodopádu: Názov potoka: Jednotlivé stupne:
Kmetov vodopád Nefcerský potok 80 m
Vajanského vodopád Temnosmrecianský potok 30 m
Vodopád Skok Mlynický potok 25 m
Vodopády Studeného potoka Studený potok 22 m
Obrovský vodopád Studený potok 20 m
Rohácsky vodopád potok v Spálenej doline 18 m
Dlhý vodopád Studený potok 16 m
Hviezdoslavov vodopád Biela voda 15 m
Velický vodopád Velický potok 15 m
Ceský vodopád Ceský potok v Ceskej doline 12 m
Zdroj: Tatry s Markízou
3.4. Rastlinstvo
Rastlinstvo Vysokých Tatier má všeobecne vysokohorský charakter a je castou
biologického spolocenstva, ktoré je zvláštnostou v celej strednej Európe. Na jeho
vytvorení sa podielala okrem vývojových momentov hlavne excentrická geografická
poloha v rámci európskych a ázijských vysokých pohorí. Podla celkového vzhladu
zaclenujeme rastlinstvo Tatier do nasledovných vegetacných stupnov:
-14-
· I. stupen submontánny (600 – 900 m.n.m.)
Spodnú hranicu Tatier tvorí pásmo polnohospodárskych kultúr. · II. stupen montánny
(900 – 1500 m.n.m.)
Hlavným rastlinným druhom je tu smrek. Ojedinele sa tu vyskytujú ešte smrekovce,
borovice, vo vyšších polohách brezy, jarabiny a niektoré druhy vrb. Podrast
smrekových lesov je jednotvárny. Prevažujú v nich drobné krícky cucoriedok a brusníc.
Toto podhorie Tatier je jedinecné svojou nádherou a tichom, skutocný raj pre
milovníkov pekných scenérií.
· III. stupen subalpínsky (1500 – 1800 m.n.m).
Súvislý les sa postupne mení v jednotlivé skupinky stromov a v jednotlivé stromy.
Posledné stromy, ktoré sa dvíhajú ponad kosodrevinu nemajú konáre na strane
vystavenej prevládajúcemu smeru vetra. Stromy s takou jednostranne vyvinutou
korunou nazývame „zastavovitými“. V pásme kosodreviny rastú ešte ojedinele brezy,
jarabiny a vrby. · IV. stupen alpínsky (1800 – 2300 m.n.m.).
Prevládajú vysokohorské lúky alebo väcšie trávniky. Kde-tu ešte nájdeme drobný krík
kosodreviny, ozdobujúci trávnik posiaty kvetmi nádherných farieb. V tomto pásme je
kvetena obohatená o množstvo vápnomilných rastlín, medzi ktoré patrí v prvom rade
najvýznamnejší vysokohorský kvet a symbol Vysokých Tatier – plesnivec alpínsky.
-15-
· V. stupen subniválný (2300 – 2655 m.n.m.).
Sú tu len drobné trávnicky a skupinky rastlín.
Tento stupen je stupen pod pásmom vecného snehu charakteristický kamenitým
terénom.
Velká väcšina dnešnej tatranskej kveteny vznikla mimo územia Tatier, najmä v
európskych pohoriach a k nám sa dostala v rôznych obdobiach pleistocénu (napr. horec
bodkovaný, lomikamen sivý). Niektoré druhy sa k nám dostali zo Severnej Ameriky cez
arktickú alebo subarktickú oblast (iskerník alpínský).
Najvzácnejšie z tatranskej flóry sú dnes endemity, t.j. rastliny, ktoré sa vyskytujú v
pôvodnej forme na malom území a vytvorili si takú systematickú hodnotu a vzhlad, v
akej sa na inom mieste zemského povrchu už nevyskytujú. Medzi najznámejšie
tatranské endemity patrí ocianka bezostová, ostropysk karpatský a klincek vcasný.
Machy a lišajníky, ktoré sa vyskytujú len v alpínskom a subniválnom stupni sú
vynikajúcimi indikátormi znecistenia ovzdušia, lebo koncentrujú vo svojich pletivách
tažké kovy v množstvách, ktoré prestihujú koncentráciu v pletivách cievnatých rastlín.
Ich hojný výskyt je dôkazom toho, že klíma Vysokých Tatier je na stredoeurópske
pomery stále málo znecistená. 3.5. Živocíšstvo
Na území Tatier je druhové rozloženie živocíchov podmienené geografickou polohou,
klimatickými a vegetacnými pomermi a cinnostou cloveka. Hoci pôvodné živocíšstvo je
hodne redukované (zmizol napr. sob, los, zubor) na území Vysokých Tatier sa
vyskytujú
-16-
všetky druhy zveri, ktoré majú domov v horách nášho zemepisného pásma, ako aj
vzácne zvieratá, typické pre velhory. Vyskytuje sa tu 8 druhov obojživelníkov, 3 druhy
plazov, 115 druhov vtákov a 42 druhov cicavcov. Typickými obyvatelmi tatranských
lesov sú srnec a jelen hôrny, s ktorými sa turista casto stretne. Zriedkavejší je diviak a
celkom výnimocným zážitkom je uvidiet medveda hnedého, ktorého žije na území
Tatier asi 22 kusov. V lesoch a kosodrevine sa túla rys ostrovid a obcas sa vyskytuje i
vlk privandrovalec z iných horstiev Karpát. Pre výstrahu turistom treba spomenút, že
na slnecných stránach Tatier sa v lete objavuje vretenica obycajná, ale strach z nej
netreba prehánat. Z velkého množstva rozlicných druhov vtáctva, ktoré oživuje prírodu
až po samotné štíty vrcholcov, je popri ciernom bocianovi najvzácnejší orol skalný,
ktorého zostalo len 4-5 párov. Typickou pre oblast lesného pásma je spomedzi
mnohých hlavne oriešnica perlová, v skalných terénoch sa hojne vyskytuje murárik
cervenokrídly, ktorého trepotavý let pripomína motýla. K žijúcim pozostatkom ladovej
doby pocítame 2 praobyvatelov Vysokých Tatier, vzácnych a zaujímavých zástupcov
vysokohorského živocíšstva – kamzík vrcholovský tatranský a svišt vrcholovský
tatranský.
Kamzík (asi 300 ks) je horská antilopa z celade dutorohých, žije v criedach v
subalpínskom a alpínskom pásme a ani v tuhých zimách neschádza do lesného pásma.
V mnohých dolinách žije kamzík v blízkosti znackovaných chodníkov a zvykol si už na
prítomnost turistov, stratil svoju obvyklú plachost. Svišt (asi 900 ks) je hlodavec
velkosti zajaca, žije v kolóniách, obýva v zemi vyhrabané nory, kde prespáva zimu od
októbra do marca. Ozýva sa prenikavým hvizdom. -17-
Vodná ríša má tiež svoje endemity a glaciálne relikty – najznámejšia je žabronôžka
arktická. V niektorých tatranských plesách (Štrbské a Nové Štrbské pleso) boli pstruhy
nasadené, no v Popradskom plese je ich pôvod s velkou pravdepodobnostou
prirodzený. Toto je prakticky najvyššia hranica zarybnenia tatranských vôd. -18-
4. Ochrana prírody – TANAP.
Zachovanie mimoriadne pekných scenérií Vysokých Tatier, ako aj ich prirodzených
hodnôt, vyžadovalo dôslednú starostlivost a ochranu. Preto už vtedajšia Slovenská
národná rada schválila koncom roka 1948 zákon c. 11 o Tatranskom národnom parku.
Zákon nadobudol platnost v roku 1949. Tatranský národný park – TANAP sa tak stal 1.
pohranicným národným parkom v Európe. O 5 rokov neskôr totiž aj polskú cast
Vysokých Tatier vyhlásili na národný park. TANAP je najvýznamnejším národným
parkom v Slovenskej republike, ako aj najvýznamnejšou prírodnou rezerváciou. Tvoria
ho Vysoké a Belianske Tatry, cast Západných Tatier (Liptovské kopy vrátane Tichej
dolina a jej pohranicného hrebena po dolinu Hlina), v podtatranskej kotline je územie
národného parku vymedzené dolnou hranicou lesa. Rozloha TANAP-u je 510 km2. S
ohladom na vzájomné ekologické vztahy medzi územím národného parku, podhorím a
Západnými Tatrami bolo uzákonené aj ochranárske územie TANAP-u. Tvoria ho
Západné Tatry a podhorie Vysokých Tatier, ohranicené riekami Belá, Váh – Biely Váh,
Poprad po Spišskú Belu. Rozloha ochranárskeho územia TANAP-u je tak 200 km2, v
ktorom sú ešte vyclenené štátne prírodné rezervácie – miesta s velmi cennými
prírodnými hodnotami, alebo miesta nutné pre zachovanie priestorov pre vzácne druhy.
Pre informáciu uvádzam živocíchy a rastliny, ktoré sú zákonom chránené, ako aj ich
terajší pocet:
-19-
Živocíchy zákonom chránené:
· Kamzík vrcholovský tatranský (ich pocet sa pohybuje okolo 490 ks)
· Svišt vrcholovský tatranský (ich pocet sa pohybuje okolo 900 ks)
· Medved hnedý (ich pocet sa pohybuje okolo 49 ks)
· Vlk obycajný (ich pocet sa pohybuje okolo 42 ks)
· Rys ostrovid (ich pocet sa pohybuje okolo 50 ks)
· Hluchán obycajný (ich pocet sa pohybuje okolo 178 ks)
· Jariabok hôrny (ich pocet sa pohybuje okolo 425 ks)
· Orol skalný (je ich 19 ks)
Rastliny zákonom chránené:
· Horcokvet Clusiov
· Plesnivec alpínsky
· Kamzicník chlpatý
· Straconôžka tatranská
· Horec bodkovaný
· Zvoncek alpínsky
· Horec jarný
· Borovica limbová
TANAP poskytuje okrem ochrany prírodného prostredia a prírody vôbec aj priaznivé
podmienky na liecenie, šport, rekreáciu a výskum (najvyššie osídlené miesto –
Lomnický štít – meteorologická stanica).
V národnom parku je okolo 350 km turistických znackovaných chodníkov, v zime sú k
dispozícií viaceré lyžiarske svahy a trate. Taktiež z ochranárskych dôvodov platí v
Tatrách sezónne uzatvorenie
-20-
vysokohorského pásma a to od 1.11. do 30.6. Horolezci môžu podnikat túry na všetky
vyznacené hrebene a štíty, zriadujú sa pre nich osobitné vysokohorské táboriská.
Avšak všetko má svoje pravidlá. Tak isto návštevníci národného parku sú povinní
správat sa podla zásad, ktoré vydala Správa TANAP-u ako záväzný návštevný poriadok.
Jeho skrátená forma znie takto:
1. Návštevníci sa môžu pohybovat len po oznacených chodníkoch, verejných
chodníkoch a komunikáciách.
2. Celé prírodné prostredie na území TANAP-u je chránené. Zakazuje sa olamovat
konáre, trhat rastliny, zbierat semená, lesné plody a pod. Zakazuje sa chytat a rušit
zver a do prírodného prostredia vodit psov.
3. Vjazd motorovými dopravnými prostriedkami mimo verejných komunikácií je
zakázaný.
4. Táborit a parkovat možno len na vyhradených miestach. Prenocovanie v prírode ako
aj na parkoviskách je zakázané.
5. Znecistenie terénu a vôd, kúpanie v plesách, zakladanie ohna a rušenie ticha je
zakázané.
6. Na území TANAP-u sa môžu venovat horolezectvu len organizovaní horolezci.
7. Premiestnovanie prírodného materiálu, budovanie skalných mužíkov a ohnísk i
bivákov je zakázané.
8. Lyžovat možno iba na vyznacených svahoch a tratiach.
9. Pokyny strážcov TANAP-u, Horskej služby i lesnej stráže sú pre návštevníkov
záväzné.
10. Porušenie návštevného poriadku je trestné.
-21-
5. Socioekonomické podmienky.
5.1. Sídla
Mesto Vysoké Tatry tvorí 15 tatranských osád, ktoré vznikali postupne prenikaním
cloveka z podhoria do hôr, ale aj rozvojom klimatickej liecby a cestovného ruchu.
Mesto si postupne vyprofilovalo svoje základné funkcie – liecebnú, športovú, rekreacnú
a bývanie, to všetko v symbióze s tvorbou a ochranou životného prostredia. Mesto
Vysoké Tatry: Podbanské
Štrbské Pleso
Vyšné Hágy
Nová Polianka
Tatranská Polianka
Tatranské Zruby
Nový Smokovec
Starý Smokovec
Horný Smokovec
Dolný Smokovec
Tatranská Lesná
Tatranská Lomnica
Tatranské Matliare
Kežmarské Žlaby
Tatranská Kotlina
Každá má svoje osobitné caro a prednosti a je východiskom do urcitej casti Tatier. -22-
Mesto Vysoké Tatry:
(Mapa c. 3)
Mierka: 1:150 000
Zdroj: www.vysoke-tatry.sk
-23-
5.2. Doprava
Bohatá história, ktorú majú dopravné zariadenia vo Vysokých Tatrách súvisí
jednoznacne s vysokou túžbou ludí priblížit sa k vzdialeným horám, ktoré ich stále viac
a viac pritahujú.
A/ Letecky
Letisko Poprad – Tatry je jedným z najvyššie položených letísk v Európe – leží vo
výške 718 m.n.m. – vyššie ako napr. rakúsky Innsbruck. Je bránou do štyroch
národných parkov, do historických miest a osád Spiša a Liptova, ako aj do stredísk
zimných športov a letnej turistiky vo Vysokých a Nízkych Tatrách, na Spiši a Orave. B/
Lanovkou
Tatranské lanové dráhy, ktoré sú súcastou ŽSR spravujú v regióne Vysokých Tatier 3
lanové dráhy. Ide od pozemnú lanovú dráhu v úseku Starý Smokovec – Hrebienok,
kabínkovú lanovú dráhu v úseku Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso s medzistanicou
Štart a vysutú lanovú dráhu v I. úseku Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso cez
medzistanicu Štart a v II. úseku Skalnaté pleso – Lomnický štít.
C/ Autom
Motorovými vozidlami je prístup do oblasti Vysokých Tatier prakticky zo všetkých
svetových strán. -24-
5.3. Hospodárske aktivity
Hospodárstvo Vysokých Tatier je orientované na cestovný ruch, za co vdací svojej
strategickej polohe a množstvu atrakcií, ktorými sú Vysoké Tatry známe vo svete. Z
vecného hladiska tvorí materiálno-technickú základnu súbor ubytovacích, stravovacích,
dopravných, športovo-rekreacných, liecebných, obchodných a iných zariadení, ktoré sa
budujú v strediskách cestovného ruchu. Vysoké Tatry sú dnes najvýznamnejšou
rekreacnou oblastou Slovenskej republiky. Pre návštevníkom sú k dispozícií mnohé
ubytovacie zariadenia od najluxusnejších hotelov po chaty a táboriská. Vysokohorské
chaty umožnujú navštívit každú významnejšiu tatranskú dolinu v rámci jednodennej
túry. Kedže Vysoké Tatry sú jediným vysokohorským terénom Slovenska, pripadá im
dôležitá úloha aj z hladiska športového. Poskytujú pestré možnosti turistom, lyžiarom
aj horolezcom od jednoduchých túr až po najexponovanejšie horolezecké výstupy.
Vysokohorská poloha a priaznivé klimatické podmienky predurcujú Tatry aj na liecbu.
Prírodným liecivým faktorom je tu horská klíma. Vysoké Tatry by mali zaujímat
skutocne všetkých najmä tých, ktorým leží na srdci zamestnanost a možnosti príjmov
do štátneho rozpoctu napr.:
Jedna relatívne malá firma T-SKI Starý Smokovec zamestnáva v zime 90 ucitelov
lyžovania. Okrem toho ludí v požicovniach lyží a pod. Kolko ludí robí v hoteloch,
reštauráciách, kolkých nepriamo živí cestovný ruch? Dalo by sa povedat, že je to
najväcšia fabrika na severe Slovenska. Avšak Tatry sú prekrásne, záujemcovia o
investície postupne pribúdajú a opätovne rastie aj záujem dovolenkárov domácich i
zahranicných. Tí prispievajú k opätovnému rozmachu našich malých velhôr.
-25-
6. Technická vybavenost.
So spokojnostou turistov je spojené vybavenie technickej základne, ktorá slúži na
uspokojovanie vlastných potrieb. Sem patria:
stravovacie, ubytovacie a športové zariadenia, spolu so službami. 6.1 Stravovacie
zariadenia.
V podhorskej oblasti je dost možností na stravovanie. Medzi najznámejšie a tiež najviac
navštevované patria zariadenia:
R Tatranská Lomnica
- Zbojnícka koliba (reštaurácia, café)
- Grandhotel Praha (reštaurácia)
- Hotel Wili (reštaurácia, koliba)
- Hotel Slovan (kaviaren)
- Villa Beatrice (pizzéria)
R Starý Smokovec
- Tatrasport (reštaurácia, cukráren, kaviaren)
- Tatrakomplex (fastfood bistro, cukráren)
- Hotel Smokovec (bistro, reštaurácia)
R Horný Smokovec
- Hotel Panda (reštaurácia)
R Štrbské Pleso
- Hotel Toliar (bar, reštaurácia)
R Podbanské
- Hotel Permon (reštaurácia)
R Stará Lesná
- Penzión Pažický (reštaurácia)
- Hotel Lesná (reštaurácia, bar, kaviaren)
R Gerlachov
- Hotel Hubert (reštaurácia, vinotéka)
-26-
Nesmieme zabúdat na tatranskú oblast, kde je možnost stravovania v horských
chatách a hoteloch.
6.2. Ubytovacie zariadenia.
Kde sa ubytujem? Táto otázka trápi vela turistov prichádzajúcich do Vysokých Tatier.
To ešte nevedia, že práve tu sa im núka velká škála ubytovacích zariadení cez
jednoduché ubytovne po luxusné vily. V podtatranskej oblasti sú to ubytovne v
mestách:
q Tatranská Lomnica:
- Grandhotel Praha
- Hotel Wili
- Hotel Sasanka
- Hotel Lesná
- Hotel Slovan
- Hotel Sorea Urán
- Hotel Sorea Morava
- Penzión Sorea Zora
- Hotel Sorea Odborár
q Štrbské Pleso:
- Hotel Fis
- Hotel Toliar
- Hotel Patria
- Kúpele Štrbské Pleso
- Hotel Sorea Baník
-27-
q Starý Smokovec:
- Horský hotel Sorea Hrebienok
q Dolný Smokovec:
- Hotel Autis
q Horný Smokovec:
- Hotel Tatrapeak
- Hotel Bellevue
- Hotel Panda
q Gerlachov
- Hotel Hubert ****
q Tatranské Zruby
- Vojenská zotavovna
q Tatranské Matliare
- Vojenské klimatické kúpele
- Hotel Sorea Hutník
q Velká Lomnica
- Hotel Tatran
q Ždiar
- Hotel Sorea Magura
q Poprad
- Hotel Satel
-28-
Kapacita ubytovania:
(Tab. c.
4)
Mestská cast Pocet lôžok
CR VHCH OOL
Podbanské 580