Taoizmus

Taoizmus
TAOIZMUS
Vznik Taoizmu
Taoizmus a konfucianizmus vznikli približne v rovnakej dobe, asi v 6. storocí pred n.l.
Postava zakladatela taoizmu je napoly mýtická. Neexistuje žiadny doklad o tom, že
Lao-c skutocne žil. Podla niektorých názorov zakladatelom taoizmu nebol jeden clovek,
ale niekolko mudrcov žijúcich v rovnakej dobe ako myslený Lao-c. Napriek tomu
najstaršie cínske dejiny, napísané okolo 2. storocia pred našim letopoctom, obsahujú
strucný životopis tohto muža.
Podla tradície vykonával úrad archivára v královskom paláci v hlavnom meste dynastie
Cou. Tam zacal byt známy ako Lao-c, co nie je meno, ale titul s významom "Starý
majster". Bol velmi múdry a mnoho ludí si od neho žiadalo radu v náboženských a
politických problémoch. Jedného dna sa však rozhodol odíst z Cíny. Na hraniciach ho
zastavil colník a požiadal ho, aby spísal svoje ucenie. Rukopis, ktorý vtedy Lao-c po
sebe zanechal, je známy ako Tao-te-ting, "Kanoická kniha o Ceste a jej Sile".
Tao-te-ting
Tao-te-ting je zbierkou osemdesiat jedna krátkych básní nazývaných kapitoly. Tie sú
písané niekolkými málo slovami a ludia sa nad ich významom zamýšlajú už storocia,
rovnako ako sa zaoberajú významom textov v židovsko-krestanskej Biblii. Mnoho básní
je adresovaných vládcom, ktorým radí, ako správne vládnut. Odporúca pokoru a
necinnost, pretože vládcovia, ktorí sa vmiešavajú do života ludí, si podla neho koledujú
o problémy. Navrhuje riešit problémy, pokial sú malé, a necakat až narastú.
Vmiešavaním a zasahovaním sa ludia môžu dopustit chýb, ktoré sa tažko odstranujú.
Ako chápat tao
Tao je pociatok všetkých vecí. V Tao-te-ting sa hovorí:
Tao plodí jedno,
jedno plodí dve,
dve plodí tri,
a tri plodí všetky veci. To znamená, že nezmerné, beztvárne Tao existovalo pred
všetkým ostatným. Z neho vychádza pôvod bytia, Jedného. Z Jedného vychádza
rovnováha síl jin a jang, ktoré sú protikladné, ale neoddelitelné. Jin a jang sa prejavujú
z troch základných silách sveta, ktorými sú nebo, zem a clovek. Z týchto troch
vychádza všetko ostatné. Tao je všeobjímajúca sila alebo skutocnost obsiahnutá vo
všetkom. Ludia nie sú schopní Tao vidiet, ale môžu si ho uvedomovat v cyklických
premenách prírody - noc a den, zima a leto, dážd a slnko, smrt a narodenie. Tieto
protikladné sily prírodného sveta sú obsiahnuté v cínskej koncepcii jin a jang.
Jang je sila nebies. Je to sila, pohybu, svetla, ohna, tepla a života. Doslovný význam
jang je "slnecná strana" hory.
Jin, zatienená strana hory, je protikladom jang, ale nie je možné ju od jang oddelit. Tak
ako nemôže byt tien bez slnka, nemôže byt jin bez jang. Tieto dva princípy vystupujú
vždy spolocne. V taoistickom chápaní však tieto sily nie sú ozajstné protiklady, ale
jedna druhú doplnujú. Svoje rozdiely riešia v rámci velkého kruhu symbolizujúceho
jednotu Taa.
Podla taoistov, dobro a zlo, áno a nie, nie sú príliš daleko od seba, preto treba životné
strasti znášat s pokojom. V skutocnosti po urcitej dobe sa to co vyzeralo ako štastie
môže zmenit na katastrofu a to co zo zaciatku vyzeralo ako neštastie, skoncí dobre.
Význam slova tao v cínštine
V cínštine slovo tao znamená "cesta". Touto cestou sa rozumie cesta prirodzenosti.
Cielom taoistov je dosiahnutie harmónie s princípom Tao.
V cínštine každý jednotlivý znak zahrna mnoho významových odtienov.
Vo funkcii podstatného mena sa tao obvykle prekladá ako "cesta", ale okrem toho
môže mat tao ešte dalšie významy.
Znak pre tao je kombináciou dvoch znakov, ktoré predstavujú slová hlava a chodidlo.
Znak pre chodidlo naznacuje myšlienku smeru alebo cesty a znak pre hlavu myšlienku
uvedomelej volby. Hlava však zároven znamená pociatok a chodidlo koniec. Znak pre
tao tak symbolizuje nepretržitý kolobeh vesmíru, kruh nebies a zeme. A konecne, znak
pre tao vyjadruje taoistickú myšlienku, že vecné tao je zároven v pohybe a nehybné.
Taoistické kánony
V roku 471 taoistickí majstri usporiadali prvý Tao-cang - Taoistický kánon, ktorý sa
skladá z 1200 zvitkov. Okrem výkladov Tao-te-tingu zahrna spisy o alchýmii a
nesmrtelnosti, životopisy nesmrtelných a hrdinov a záznamy o dobrých skutkoch a
dlhovekosti. Obsahuje filozofické eseje a ludové príbehy, magické slová a meditáciu,
obrady a liturgiu a dalšie príklady a ukážky taoistického myslenia.
Druhý taoistický Kánon obsahoval 7300 a tretí 4565 zvitkov. Posledná verzia Kánonu
bola vydaná v roku 1444, v dobe dynastie Ming a obsahovala 5318 zvitkov.
Telesné cvicenia a koncepcia wu-wej
Taoizmus postihuje nielen intelektuálny a duchovný život svojich stúpencov, ale
preniká aj do ich telesného života. Taoisti veria, že zdravé telo je prvým nutným
krokom k dosiahnutiu výsostných duchovných stavov. S taoizmom sa preto od pociatku
spájajú urcité liecebné a stravovacie praktiky.
Taoisti nic nezakazujú, len odporúcajú vyhýbat sa látkam, ktoré telu škodia.
Neoddelitelnou súcastou taoistických praktík je tiež cvicenie.
Cviky sa snažia napodobnit prirodzený pohyb zvierat, uvolnit prúdenie cchi a odstránit
telesné napätie, ktoré ludom bráni v nájdení vnútorného mieru a spojenia s Taom.
Ústrednou myšlienkou taoistickej meditácie je koncepcia wu-wej ciže "necinenie". Táto
koncepcia v praxi znamená dosiahnutie stavu vnútorného pokoja, zanechanie všetkých
myšlienok a cinností týkajúcich sa vonkajšieho sveta tak, aby mohlo vstúpit Tao.
Taoisti veria, že cas strávený v meditácii predlžuje život.
Vzájomné ovplyvnovanie taoizmu a konfucionizmu
Behom storocí sa konfuciánstvo, buddhizmus a taoizmus vzájomne preplietali a
ovplyvnovali.
Toto miešanie rôznych tradícií je v súlade z Ázijským prístupom k náboženstvu, ktorý
pripúšta možnost verit vo viac ako jednu pravdu
Táto prax je možná, pretože jednotlivé tradície si neprotirecia, skôr sa navzájom
doplnajú.
Taoisti hladajú vo svojom živote rovnováhu a harmóniu. Ich myšlienky sú casto
spájané s teóriou jin a jang, ktorá vysvetluje pôsobenie protikladných síl v prírode
Spolocné a odlišné znaky s inými náboženstvami
Taoizmus zdiela spolu s buddhizmom a konfuciánstvom mnoho spolocných rysov.
Rovnako ako buddhisti a konfuciánci sa ani taoisti nezúcastnujú pravidelných
bohoslužieb a nemusia sa vyznávat zo svojej viery. Nie sú ani nútení hlásit sa k
urcitému vyznaniu. Aj ked existuje mnoho tradicných obradov a zvykov, žiadneho sa
veriaci nemusí zúcastnit, aby sa mohol stat taoistom. Na rozdiel od vyznávacov
krestanstva, islámu alebo judaizmu, taoisti buddhisti a konfucianci neveria v jednu
najvyššiu bytost a v nesmrtelnost duše. Zatial co v centre pozornosti veriaceho na
západe stojí láska k bohu, náboženstvo v Cíne sa sústredilo na etické problémy
bežného života a sebazdokonalovanie. Taoizmus poskytuje cloveku návod k morálnemu
životu a pokúša sa objasnit postavenie ludského jednotlivca vo svete.
Idey taoizmu
V taoizme neexistuje žiadny posmrtný život v nebeskom královstve, ani reinkarnácia.
Centrom pozornosti taoistov je život teraz a tu, život v tomto svete.
Taoisti dávajú prednost jednoduchému, prostému životu v súlade s prírodou pred
úspechom a kariérou. „Príliš mnoho pýchy spôsobí ludský pád.“
Taoisti si prajú dlhý pozemský život a snažia sa urobit všetko pre to, aby taký život
dosiahli. Žit podla taoistických princípov vyžaduje sebadisciplínu, sebauvedomenie a
sebakontrolu. Veria, že pomocou najrôznejších životu a zdraviu prospešných cinností,
ako je cvicenie, meditácia zdravá strava, môžu dosiahnut velmi dlhý život.
Kladú dôraz na význam uchovania "troch pokladov" ludského života: esencie, energie a
ducha. Tieto tri súcasti sú neoddelitelné a vzájomne závislé.
Esencia (ting) sa spája s tvorivostou a zo základnými telesnými funkciami, vrátane
rozmnožovania. Energia (cchy), životná vitalita sa spája s pohybom a silou. Duch (šen)
je spojený s vedomím, intelektom a duchovnostou. Tieto tri elementy musia byt
udržované v rovnováhe a súlade. Obzvlášt dôležitá je cchy, lebo pôsobí na oba dalšie
elementy.
Taoistické božstvá
Pre veriacich má taoizmus pripravený celý pantheon - velký žiariaci šík bohov; všetko
viditelné a neviditelné na svete je podriadené nejakému božstvu. Je to svet bohov a
démonov, ktorí povstali z ludí (hrdinovia, zbožní ludia), s vlastnou hierarchiou a
presnými pravidlami.