Tanec

Tanec
Tanec sú opakované rytmické pohyby, konané jednou alebo viacerými osobami za sprievodu hudby, prípadne i spevu. Tanec môže navodiť lepšiu náladu, a tiež je vyjadrením pocitov či nápadov tanečníka, ale aj vyjadriť nejaký príbeh, myšlienku, či pointu. Tanec je špeciálny práve tým, že sa považuje jednak za umenie(krativita) ale taktiež za šport(fyzický pohyb). Je považovaný aj ako neverbálna komunikácia medyi ľudmi. Tanec(alebo choreografia) sa skladá z tanečných krokov a tvorí ich choreograf. V choreografii sa okrem rôznych kreatívnych kombinácii krokov využíva aj gymnastika, akrobacia, či mnohé prvky z iných oblastí tanca alebo športu. Avšak tanec je tiež využívaný v mnohých športoch ako krasokorčulovanie, synchronizované plávanie, tanečná gymnastika, aerobic, atď.
Hisória tanca
Vznik tanca sa kladie do obdobia rodovej společnosti, kde umocňoval rituálne obrady. Túto funkciu zastával až do staroveku, kedy k tejto funkcii pribudla ešte funkcia umelecká. V tomto období neexistoval tanec v pároch, ale len sólový tanec (umenie) alebo skupinový tanec (rituálny). Tanec zaujímal významné miesto v kultúrach Indie, Číny,Japonska, Egypta, Mezopotámie, Palestíny a podobne a vrcholné formy dosiahol v Grécku, odkiaľ je známych až asi 200 druhov tancov.
Svetský tanec vznikol v 6. storočí po Kr. V 11. a 12. storočí vznikli spoločenské (párové) tance vládnucich vrstiev, najmä rytierske tance, ktoré boli ovplyvnené ľudovými tancami jednotlivých národov. V 16. a 17. storočí určoval formu a štýl tanca francúzsky kráľovský dvor. V neskorom stredoveku a až do 17. storočia bolo obľúbené spájanie dvoch tancov do páru (tzv. urpaar). Urpaar sa v 17. storočí stal jadrom tanečných suít. Suita sa stala základom všetkých cyklických foriem. Na prelome 19. a 20. storočia došlo k úpadku tanca, oživenie priniesol až prílev amerických tancov po druhej svetovej vojne, najmä silný vplyv džezovej hudby (rumba, samba, rock and roll, čača,...). V 20. storočí vznikol rad súťaží, ktoré sa delia podľa druhu tanca.
Na Slovensku sa v 19. a 20. storočí pestovala najmä štvorylka, polka, mazúrka, valčík a polonéza, po roku 1918 najmä tango, po druhej svetovej vojne je výber tancov v súlade so svetovými trendmi.
Klasifikácia a žánre
Tanec sa môže klasifikovať podľa rôznych kritérií napr. Podľa obdobia, v ktorom vznikol, podľa štýlu, podľa počtu tanečníkov, atď.
Slovenské ľudové tance
Sú súčasťou slovenského folklóru. Sú rozdelené podľa jednotlivých regiónov. Na utváranie hudobného a tanečného prejavu malo vplyv viac činiteľov: charakter krajiny, prevládajúci spôsob obživy, vzdialenosť od hlavných miest, ustálené zvyklosti vnútri menších a väčších skupín, rodov, osád, sťahovanie obyvateľstva, zvyky a požiadavky panstva a mnohé iné skutočnosti; v neposlednom rade aj prejav výrazne nadaných jedincov, osobností –tvorcov z ľudu. V minulých storočiach, keď sa väčšina ľudových tancov vytvárala, žila podstatná časť národa na vidieku. Preto sa ľudové tance viažu prevažne k vidieckym vrstvám obyvateľstva (roľníkom, pastierom, drevorubačom, baníkom...). Údaje o nich začínajú v 6. storočí a týkajú sa rôznych slovanských vetiev. Pri mnohých slávnostiach starých Slovanov sa uplatňovali obradné i zábavné tance. V počiatkoch kresťanstva sa stretávame s odmietavým postojom duchovných k tancom ako pozostatkom pohanských čias. Niektoré však v základe pretrvali až do dnešných dní (napr. v Rusku - plesy, u Poliakov – sobotky, ktoré sa neraz končili divokým tancom; či u nás – jánske slávnosti). Na tanečnej zábave sa preverovali tanečné kvality jednotlivcov: kto vie ako zaspievať, tancovať, kto sa ako správa, kto má veselú povahu, kto je ústupčivý a kto bitkár. Dobrý tanečník mal v dedine honor už aj preto, že ako fyzicky zdatný bol súčasne aj dobrým robotníkom. Kto by však v zakázanom čase tancoval (pôst, advent), tomu mali podľa starej povery po smrti nohy z hrobu trčať.

Balet
Samotný pojem „ballo“ použil po prvý krát Domenico da Piacenza (1390–1470) v diele De Arte Saltandi et Choreas Ducendi pre svoje diela, namiesto pojmu „danza“ (tanec). Za prvé baletné dielo sa vo všeobecnosti považuje Ballet Comique de la Royne (1581), od Baltazára de Beaujoyeulx. V tom istom roku publikoval Fabritio Caroso svoje Il Ballarino, čo bol manuál baletnej techniky. Balet sa ďalej vyvíjal zo spoločenských tancov renesancie, v druhej polovici 16. storočia jednak ako vložka talianskych opier, a jednak ako francúzsky ballet de cour. Títo predchodcovia baletu obsahovali tance, ktoré v boli doplnené špeciálnymi kostýmami a výzdobou.
Balet ako samostatná umelecká forma vznikol vo Francúzsku počas vlády Ľudovíta XIV(kráľ Slnko) (1643 – 1715), ktorý bol veľkým prívržencom tanca. Keďže v tom čase dochádzalo k postupnému poklesu kvality tanečných štandardov, založil Ľudovít XIV. v roku 1661 Académie Royale de Danse (Kráľovskú akadémiu tanca). Jeho dvorným hudobným skladateľom bol Jean-Baptist Lully, ktorý v tom istom roku zložil prvý tzv. comédie-ballet. Tato ranná forma baletu obsahovala hru, kde tanec oddeľoval jednotlivé scény. Vďaka Lullymu došlo k rozdeleniu tanečnej akadémie na dve časti: opéra-ballet, a školu pre profesionálnych tanečníkov, ktorá bola spojená s Académie Royale de Musique.

V 18. storočí došlo k popularizácii baletu, ktorá viedla k rozpracovaniu a vylepšeniu baletnej techniky. Balet sa postupne stával rovnoprávnou dramatickou formou. Na vývoj baletu malo veľký vplyv vydanie Lettres sur la danse et les balety (1760; Jean-Georges Noverre), vďaka ktorej došlo k úplnému presadeniu pantomímy ako aj k reforme pohybov, čo zlepšilo možnosti vyjadrovať príbeh.
V 19. století záujem o balet čiastočne poklesol, keď v dôsledku veľkých spoločenských zmien stratil balet oporu v aristokratických kruhoch. Napriek tomu sa naďalej rozvíjal hlavne vo Francúzsku a Rusku. Svoj vrchol dosiahol ruský balet v dielach P. I. Čajkovského, hlavne v balete Labutie jazero. Práve Ruská škola viedla k istej renesancii klasického baletu v 20. storočí, hlavne vďaka svojim vynikajúcim tanečníkom. Najznámejšie baletné diela zo začiatku 20. storočia sú Romeo a Júlia a Peter a Vlk od S. Prokofieva ako aj Vták ohnivák od I. Stravinského.


Hip-hop
Hip-hopový tanec(street dance) vznikol v 70.rokoch 20.stor. v New Yorku prevažne černošským obyvateľstvom. Hip-hop je rôznorodý tanečný štýl, ktorý využíva mnohé prvky z iných tancov. Je veľmi dynamický, moderný a plný štýlových moderných krokov. Má mnoho podôb a mnoho tvárí. Rozdeľuje sa na niekoľlko štýlov:
- Hip-hop(New style)-súčasný moderný štýl hip hopu, tanečník si vytvára svoj vlastný štýl, ktorým sa prezentuje, možme ho vidieť v hudobných klipoch, atď. rnb
- Hype(New Jack swing)-oldschoolový štýl, ktorý sa tancoval najmä v 80-tych a 90-tych rokoch, avšak dodnes je populárny. McHammer
- Lockin-funkový veselý oldschoolový štýl tancovaný na funky hudbu vznikol v 70-tych rokoch. Vyznačuje sa často komickými pohybmi, ktoré sú však veľmi technicky náročné. Locker-i sa obyčajne obliekajú do výrazných šiat s pruhmi, old school-oví tanečníci nosia často traky a veľké čiapky. James Brown, Michael Jackson
- Poppin(electric boogie)- Poppin je názov špecifického štýlu pouličného tanca a je štýlom sám o sebe, pretože je jedinečný. Názov vytvoril Boogaloo Sam, zakladateľ priekopníckej popping-ovej skupiny: The Electric Boogaloos (Fresno, California). Sam vyslovoval slovo "pop" vždy, keď sa pri tanci pohol, podobne ako stroje keď sú v pohybe - vznikol názov poppin' (1970). Tanečníci majú pripomínať robotov a pri tanci využívajú sekané a trhavé pohyby.
- Break dance(b-boying)-je štýl, v ktorom je využívaných veľa akrobatických pohobov. Breakdance obsahuje veľké množstvo rôznych prvkov :
"Uprocking" - fiktívne bojovanie proti súperovi, provokačná gestikulácia, napodobňovanie bitky
"Toprock" - tancovanie v stoji
"Footwork" - tancovanie na zemi
"Powermoves" sú akrobatické elementy, medzi najdôležitejšie patria „windmill“, „Backspin“ (točenie sa na chrbte), „headspin“ (točenie sa na hlave), „tracks“, „swipes“ a ďalšie
"Freez" označuje pózu pri skončení nejakej sady krokov alebo pohybov.
- Krump- sa vyznačuje veľmi agresívnymi pohybmi tela vyjadrujúce vnútorný hnev alebo taktiež rozhovor s Bohom.
- House dance-sa tancuje na houseovú hudbu. Nazýva sa house dance, pretože nevznikol na ulici ale skôr v kluboch. Napriek tomu, že house dance nepochádza z hip-hopovej kultúry je vytvorený a tancovaný najmä hip-hopovými tanečníkmi. House pozostáva z mnohých rôznych štýlov ako napr. salsa, capoiera, jazz, atď. Základným houseovým pohybom je „jacking“. Jeho zakladateľom je americký tanečník Brian Green v 80-tych rokoch.
- Dance hall-pochádza z Jamaici a tancuje sa na dancehallovú hudbu. Je to mix reggae, hip-hopu, latina a afroamerických prvkov. Shean Paul