Taliansko

Taliansko
Základné fakty
Štátne zriadenie: parlamentná republika
Administratívne usporiadanie: 20 krajov
Rozloha: 301 278 km2
Zemepisná poloha: 8.°-16.° východnej dlžky; 36.°-47.° severnej šírky
Hlavné mesto: Rím (2 649 765 obyvatelov)
Iné významnejšie sídla: Miláno (1,3 mil. obyvatelov), Neapol (1,0 mil.), Turín (0,9
mil.),
Palermo (0,7 mil.), Janov (0,7 mil.)
Najvyšší bod: Mont Blanc(Monte Bianco), 4807 m
Najvýznamnejšie rieky: Pád, Adige, Tibera, Arno
Úradný jazyk: taliancina,
Mena: Euro(EUR)
Clenstvo: EÚ, RE, NATO, OECD, OBSE, OSN, ZEU, AfDB, AsDB, EBRD, IBRD, IMF
Pocet obyvatelov: 57,3 mil.
Hustota zaludnenia: 190,1 obyv./km2
Rasové a národnostné zloženie: Taliani (94 %), Sardíncania (3%) Friulovia, Ladinovia
(1%), Nemci a Francúzi (1%), iné (1%)
Náboženstvo: rímsko- katolícke (83 %)
Priemerná dlžka života: muži - 75 rokov, ženy - 86 rokov
Rocný prírastok: 0,0%
Gramotnost: 98,1%
Obyvatelov na jedného lekára: 211
História
Pocas dlhej histórie siahajúcej až do dôb pred Kristom bolo Taliansko osídlované
mnohými velmocami. Najprv to boli indoeurópske kmene, Gréci,.. Velký význam casom
dostával Rím. Chvílu bol hlavným mestom Talianska Konštantínopol. Okolo roku 400
dobývali Taliansko Vandalovia a aj Berberi. Rímska ríša po týchto udalostiach padla a
zacalo sa budovat nové administratívne clenenie. V 14. storocí sa Taliansko skladalo zo
100 štátov a štátikov. Roku 1922 sa po obsadení mnohými európskymi velmocami
Taliansko stalo fašistickou republikou a spojencom Hitlerovho Nemecka, najmä vdaka
nátlaku Mussoliniho. Dnes už je Taliansko demokratickou republikou, spoluzakladajúcim
clenom NATO a clenom EÚ so spolocnou menou EUR. Podnebie a príroda
Taliansko má na severe chladné podnebie so studenými zimami, na juhu sa teploty
vyšplhajú casto až na tropické hodnoty. Svojim tvarom pripomína cižmu. Medzera na
jej spodku, teda Tarentský záliv, bol vytvorený pocetnými výbuchmi sopiek a
neskorším ponáraním castí pevniny. Taliansko sa nachádza na Apeninskom polostrove.
Jeho názov vyplynul z pohoria rozkladajúceho sa na talianskom území. Okrem toho je
tu aj cast pohoria Alpy, v severnej casti krajiny. A práve tu je aj najvyšší vrch tohto
štátu a zároven aj celej Európy, Mont Blanc, vysoký 4807 metrov. Dalším pohorím sú
Dolomity, vytvorené pred 65 miliónmi rokov.
V Taliansku sú svetovo známe sopky Etna na Sicílií (3340 m) a Vezuv nedaleko
Neapolu, vysoký 1277 metrov. Obe sú známe svojimi katastrofálnymi výbuchmi. V
blízkosti Alp sa nachádza Pádska nížina.
Z jazier tu vynikajú hlavne Gardské a Comské. Gardské má rozlohu až 370 km2.
Talianskym územím pretekajú rieky Pád(652 km) a Adige(410 km). Medzi menšími sú
napríklad Tibera a Arno. Niektoré rieky znecistujú najmä Tyrrhenské more, kam sa z
velkých miest vyplavujú všetky necistoty. Mimochodom, Talianku republiku obkolesuje
až 5 morí: zo západu Ligúrske a Tyrrhenské, z juhu Stredozemné a Iónske a z východu
Jadranské. V tejto krajine nie sú ojedinelé ani zosuvy pôdy, ktoré sú pocetné na južnej
polovici krajiny. Na severe vynikajú kyslé dažde, ktoré sú dôsledkom velkých
priemyselných centier ako Miláno, Turín alebo Janov. Taliansko dobývajú aj obrovské
katastrofálne zemetrasenia. Jedno z najväcších a casovo k našej dobe najbližších bolo v
Syrakúzach roku 1990.
Svoju mnohotvárnu pôdu taliani využívajú zo 41% ornou pôdou, z 15% pasienkami a z
21% lesmi. Po celom Taliansku je rozosity vinic, ryža, pšenica a iné druhy obilnín.
Okrem toho sa tu ešte pestujú citrusové plody, olivy a vo velkom množstve aj rajciny.
Najvýhodnejšie podmienky na pestovanie sú na severe v Pádskej nížine. Naopak, na
juhu treba casto zavlažovat, aby bola úroda dobrá. Väcšie ostrovy patriace Taliansku
sú: Sardínia s rozlohou 24 090 m2, Sicília s rozlohou 25 710 km2 a Elba. Známy je aj
menší ostrov Capri, nachádzajúci sa nedaleko talianskej pevniny. Okrem týchto
ostrovov je tu ešte aj mnoho iných s menšou rozlohou.
Apeninský polostrov ešte skrýva malé štáty San Marino a Vatikán- mestský štát, ktorý
je sídlom pápeža a celej rímskokatolíckej cirkvi.
Hospodárstvo a priemysel
Taliansko hospodárstvo je výkonné. Jeho centrom je sever krajiny, kde vyrástli velké
mestá sústrediace sa na priemysel. Na severe je život rozvinutejší, ludia bývajú
väcšinou v mestách, na juhu je život tažší a ludia bývajú väcšinou v dedinách. Miláno
sa stalo jednou zo svetových módnych velmocí a sídli tu mnoho módnych návrhárov. V
Turíne zas sídli automobilka Fiat, je to jedno z hlavných financných miest v krajine (je
tu mnoho sídiel bánk). V strede krajiny, v hlavnom meste Rím sa sústreduje hutnícky a
financný priemysel. Na talianskej pôde sa prakticky nenachádzajú žiadne nerastné
suroviny, a tak ich musia taliani na výrobu rôznych vecí dovážat z okolitých krajín. Ich
najväcším importérom je Spolková Republika Nemecko, potom nasleduje Francúzsko a
Spojené Štáty Americké.
Najviac taliani vyvážajú stroje (36%), odevy (17%) a papier a drevo (13%). Najväcší
podiel zamestnanosti tvoria služby, potom nasleduje priemysel a polnohospodárstvo.
Podla meraní v roku 1997 je miera inflácie 2,7% a nezamestnanost dosahuje 12,2%,
co predstavuje 32 000 ludí. Velkú cast talianskych príjmov predstavuje cestovný ruch.
Ludia majú záujem najmä o prímorské letoviská. Na lyžovacku ludí lákajú pohoria Alpy
a Dolomity, v tomto smere je dôležité mesto Turín, kde sa aj budú v roku 2006 zimné
olympijské hry. Historickými pamiatkami Taliansko láka do miest Rím so svojom
koloseom a mnohými inými kultúrnymi pamiatkami, do Pise so svojou preslávenou
šikmou vežou, do Milána, mesta módy, do Florencie, Benátok a Neapolu.