Taliansko

Taliansko
Taliansko, Talianska republika, taliansky - Repubblica Italiana – štát v južnej Európe,
301 341 km2, 57,6 mil. obyvatelov (1998), hustota zaludnenia 191 obyv./km2, hlavné
mesto Rím (2,65 mil. obyvatelov, 1998); úradný jazyk taliancina (v kraji Trentino-Alto
Adige aj nemcina, vo Valle d’Aosta dokonca francúzština), menová jednotka 1 talianska
líra (ITL). Administratívne clenenie: 20 krajov. Povrch je prevažne hornatý. Na severu
sa zdvíhajú Alpy s najvyššími vrcholmi na hraniciach (Monte Bianco, francúzsky Mont
Blanc, 4 807 m n. m., najvyššia hora Európy; dalej Monte Rosa, 4 634 m n. m., Monte
Cervino-Matterhorn 4 478 m n. m. a.i.). Na juhu nadväzuje Pádská nížina a hornatý
Apeninský polostrov. Jeho osou sú Apeniny (Corno Grande, 2 914 m n. m.). Pobrežie je
pomerne málo clenité, Taliansku patrí vela malých aj velkých ostrovov: Sicília (25 710
km2), Sardínia (24 090 km2), Elba, Liparské ostrovy a iné. Rada sopecných masívov
(cinnej sopky Etna, 3 340 m n. m. na Sicílii; Vezuv, 1 279 m n. m.) a sprievodných
sopecných javov (teplé pramene, obcasné zemetrasenia). Najdlhšie rieky tecú v
Pádskej nížine do Jadranského mora: Pád (652 km) a Adige (410 km); na Apeninskom
polostrove Tibera a Arno do Tyrhenského, respektívne Ligurského mora. V podhorí Álp
sú velké ladovcové jazerá (Gardské 370 km2, Maggiore, Como a iné.); na polostrove
Trasimenské jazero (128 km2), Bolsenské jezero a.i. Podnebie je stredomorské
subtropické., na severe mierne stredoeurópske, v Alpách chladné vysokohorské.
Priemerné teploty v januári na severe 2 °C, na juhu až 12 °C; v júni 21, respektíve 26
°C. Leto je teplé a suché, zima velmi mierna a daždivá. Zrážky rocne 400 mm (na
juhovýchode) až 3 000 mm (severné Apeniny, západné Alpy). Na Apeninskom
polostrove prevažuje stredomorská vegetácia (stále zelené macchie), v horách výškové
vegetacné stupne od listnatých, zmiešaných a ihlicnatých lesov až po krovité a lúcne
porasty nad hornou hranicou lesa. – 19 národných parkov (napr. Gran Paradiso a
Stelvio v Alpách), rada dalších chránených území; celkom chránene 10 % rozlohy
Talianska. Obyvatelstvo tvoria hlavne Taliani (97 %), dalej menšiny Rakúšanov,
Francúzov, Slovincov a Ladinov. Náboženstvo rímskokatolícke (90 %). Prirodzený
úbytok obyvatelov (0,01 % rocne, 1998). Stredná dlžka života mužov je 75 rokov,
žien 81 rokov.
Skôr rozsiahla emigrácia do USA; v súcasnosti imigrácia z juhovýchodnej Európy a
severnej Afriky a sezónni pohyb za prací hlavne do Nemecka a Francúzska;
vnútroštátna migrácia zo zaostalejšieho juhu na vyspelejší sever. Urbanizácia 66,6 %
(1995). – Rozvinutý priemyselný štát, najvyspelejší v južnej Európe; hospodárskym
potenciálom tretí v Európe a šiesty na svete. Znacné vnútorné rozdiely medzi
ekonomicky vyspelým priemyslovým severom (dve tretiny priemyselnej výroby) a
zaostávajúcim polnohospodárskym juhom. Hrubý domáci produkt 20 170
USD/obyvatela (1997). Podiel ekonomicky aktívnych obyvatelov je 36,9 % (1997), z
nich 6,8 % pracuje v polnohospodárstve, 32,0 % v priemysle. – Polnohospodársky sa
využíva 55,6 % územia (orná pôda 40 %), zalesnené 22,6 %. Prevláda rastlinná
výroba. Pestujú sa obilniny (18,3 mil. t, 1998, najviac pšenice a kukurice, tiež ryže),
cukrová repa, zemiaky, olejniny, sója, vinná réva (8,2 mil. t, 1998), olivy (2,8 mil. t,
1994), citrusy a iné ovocie, zelenina. Chov oviec (10,9 mil. kusov, 1996), ošípaných.
Rybolov. – Nerastné zdroje pestré, ale málo výdatné; nedostatok palív aj železnej rudy
(dovoz). Tažba ortuti, bauxitu, síry, zinku, stavebných surovín (mramor), ropy,
zemného plynu. Hlavnými odvetviami sú priemysel strojárenský (automobily 1,4 mil.
kusov, 1998; spotrebná elektrotechnika, materiálové nenárocné stroje a prístroje),
chemický (plasty), potravinársky, hutnícky (25,8 mil. t oceli, 2. miesto v Európe),
textilný. Výroba cementu (33,1 mil. t, 2. v Európe). – Dopravná
siet komplexná, 6 500 km dialnic, 15 950 km železníc. Významné námorné lodstvo,
najväcšie prístavy Janov (obrat 39,5 mil. t), Terst, Neapol, Tarent. Intenzívny cestovní
ruch, jedna z najnavštevovanejších zemí sveta (56,3 mil. zahranicných návštevníkov
vrátane krátkodobých, príjem 30 mld. USD). – Koncom 2. tis. p. n. l. bolo územie
osídlené indoeurópskymi kmenmi (Italikovia, Illyrovia). V 8.st. p. n. l. sú doložení
Etruskovia a zároven južné Taliansko a Sicíliu kolonizovali Gréci (Velké Grécko). Zatial
co etruská civilizácia utrpela nájazdy Keltov (Galov) od 5.st. pr. n. l., do popredia sa
dostával staroveký Rím, ktorý zjednotenie polostrova dovršil po 272 pr. n. l.; iba
územie na sever od Pádu zostalo formálne až do 41 pr. n. l. mimo jeho rámec. Odpor
podmaneného obyvatelstva Talianska bol definitívne zlomený v tzv. spojeneckej vojne
v rokoch 90 – 88 pr. n. l. Octavian, neskôr Augustus, spravil 41 pr. n. l. správnu
reformu, pri nej územie Talianska rozdelil do 11 obvodov, ktoré do znacnej miery
rešpektovali historické územie. V cisárskej dobe (27 pr. n. l. – 476 n.
l.) Ekonomický a politický význam Talianska klesal až po prenesenia hlavného mesta do
Konštantínopolu a po rozdelení Rímskej ríše v roku 395 stratila výsadné postavenie.
Nájazdy barbarov, opakované plienenie Ríma (410 Vandalovia) a pád Západorímskej
ríše 476 priniesol znovu rozdelenie Talianska. Cast obsadila Byzanciu, zbytok nacas
ovládli Longobardské královstvo; jeho administratívne rozdelenie na radu vojvodstva
predznamenalo další vývoj. Vznikol cirkevní štát a po dobytí Longobardského
královstva Karolom Velkým, Talianského královstva, ktoré ovládlo len severné
Taliansko. Juh sa fakticky osamostatnil a rozpadol na radu štátov, zjednotený až
Normanmi okolo roku 1000 a potom spojený so Sicíliou do Královstva oboch Sicílií.
Proces drobenia pokracoval na severe, hlavne po páde Franskej ríše. Rímskonemecká
ríša nedokázala svoje nároky v Taliansku realizovat a boj o investitúru proces delenia
prehlbil. Vznikli mnohé mestské republiky, ktoré sa docasne združovali (Lombardská a
Veronská liga), ale aj bojovali medzi sebou. Vdaka námornému obchodu s Levantou
vynikli hlavne prístavy Janov a Benátky, ktoré ovládli široké zázemie, z dalších miest
Florencie, ktorá ovládla Toskánsko. V 14.st. v Taliansku viac než 100 štátov a štátikov.
Situáciu komplikovali velmocenské zásahy hlavne z Francúzska, Španielska a z
rímskonemeckej ríše, neskôr z Rakúska. Po vojne o dedicstvo španielské v rokoch 1701
– 1714 vzniklo Sardinské královstvo, ktoré malo v dalšom vývoji rozhodujúcu rolu.
Situáciu sprehladnilo aj Napoleonovo taženie do Talianska, kde najskôr zriadil
“sesterské“ republiky, zlúcené do Talianskej republiky, od roku 1805 Talianske
královstvo, ktoré nakoniec s výnimkou Neapolska zahrnovalo takmer celý polostrov
vrátane cirkevného štátu a bývalého rakúskeho panstva. Viedenský kongres v rokoch
1814 – 15 priniesol ciastocnú reštitúciu, ale zachoval aj zjednodušenie mapy Talianska.
Rakúske panstvo bolo s výnimkou Parmy zjednotené do Lombardsko-benátského
královstva, Neapolsko spojené znovu so Sicíliou do Královstva oboch Sicílií, obnovení
cirkevní štát. Zjednotitelom bolo Sardinské královstvo. Napriek porážke revolúcie v
Neapoli a neúspechu tajných spolkov (karbonári) od 30. rokov 19. st. hnutie za znovu
zjednotenie Taliansko (risorgimento) stále silnelo. Revolúcia v rokoch 1848 – 1849
potlacená, idea zjednotenia Talianska však stále silnela; vojnová kampan Sardinského
královstva s francúzskou podporou a zároven slávny Garibaldiho pochod v roku 1860
znamenali vznik Talianskeho královstva 1861 pod Savojskou dynastiou.
Napriek porážke v taliansko-rakúskej vojne v roku 1866 získalo Taliansko aj zbytok
rakúskych držav (Benátsko); zároven musela postúpit Francúzsku Savojsko a Nizzu.
Obsadením ostatku cirkevného štátu a prenesením hlavného mesta do Ríma v roku
1870 proces zjednotenia dovršení. Taliansko zacalo s koloniálnymi výbojmi do Afriky
(Somálsko, Líbia). Pred 1. svetovou vojnou clen Trojspolku, ale pre územné nároky voci
Rakúsku vstúpila v roku 1915 do vojny na strane Dohody. Po vojne zabrala južnú cast
Tirolska. V roku 1922 po “pochode na Rím“ zvítazil v Taliansku fašizmus
reprezentovaný B. Mussolinim. S ním spojená expanzia na Balkán (pripojenie Albánska)
a do Etiópie aj úcast v Ocelovom pakte. V 2. svetovej vojne na strane Nemecka. Po
vylodení Spojencov na Sicílii v roku 1942 sa odpor rýchlo zrútil, Taliansko v roku 1943
kapitulovalo a vzápätí sa pripojila k Spojencom. Po zásahu Nemecka bola vytvorená
Mussoliniho sociálna republika na severe Talianska; následné vojenské a partizánske
protifašistické akcie pokracovali (hlavne v hornatom teréne) až do roku 1945. Po vojne
Taliansko stratilo v prospech Juhoslávie územie Terstu, prišla o svoje kolónie a po
referende v roku 1946 sa stala republikou. Taliansko je spoluzakladajúci clen NATO a
úcastni sa európskeho integracného procesu (EHS, potom EÚ). Politická scéna bola
casto zmietaná korupcnými škandálmi a nestabilitou. Rozdiel medzi priemyselným
severom a polnohospodárskym juhom je prekonávaný len pomaly a oslabuje tradicné
demokratické strany. 1. 1. 1999 sa Taliansko pripojilo k Európskej menové únii. –
Taliansko je nezávislý štát, republika. Hlavou štátu je prezident, volený na spolocnom
zasadaní poslancov, senátorov a 58 delegátov z autonomních krajov na 7 rokov.
Zákonodarným zborom je dvojkomorový parlament; tvorí ho Poslanecká snemovna
(630 clenov, volených obyvatelstvom na 5 rokov podla kombinovaného volebného
systému; 75 % poslancov volených podla väcšinového systému, zbytok podla systému
pomerného zastúpenia) a Senát (325 clenov, z nich 315 volí obyvatelstvo podla
systému, ktorý kombinuje väcšinové a pomerné zastúpenie; ostatní sú doživotní
senátori z radov bývalých prezidentov republiky a osobnosti menované prezidentom.
Funkcní období trvá 5 let. Výkonná moc je v rukách vlády v cele s predsedov, ktorého
menuje prezident; na doporucenie predsedy vlády menuje prezident ostatných
ministrov.
kraj km2 hl.mesto
Abruzzo 10 798 L´Aquila
Puglia 19 363 Bari
Basilicata 9 992 Potenza
Veneto 18 391 Venezia
Emilia-Romagna 22 124 Bologna
Friuli-Venezia Guila 7 855 Trieste
Calabria 15 080 Catanzaro
Campania 13 595 Napoli
Lazio 17 207 Roma
Liguria 5 421 Genova
Lombardia 23 861 Milano
Marche 9 694 Ancona
Molise 4 438 Campobasso
Piemonte 25 399 Torino
Sardegna 24 090 Cagliari
Sicilia 25 710 Palermo
Toscana 22 997 Firenze
Trentino-Alto Adige 13 607 Bolzano
Umbria 8 456 Perugia
Valle d´Aosta 3 263 Aosta.