Taliansko (Toscana, Siena) trochu inak

Taliansko (Toscana, Siena) trochu inak
Salve magna parens frugum, saturnia tellus, magna virum…Zdravá bud saturnská zem,
ty velká rodicka plodov, velkých hrdinov máš…to sú tie známe slová Vergilia vyslovené
k rodnej talianskej pôde, polostrovu Apeninskému, ktorý svojou typickou podobou
vysokej cižmy väcšine z nás pripomenie bezstarostné chvíle prežité na plážach, ale aj
frenetické premiestnovanie sa po kostoloch, múzeách, galériách ci archeologických
lokalitách, pretože Taliansko patrí ku krajinám, kde snád každý druhý kamen má
umeleckú hodnotu. S trochou nadsázky sa dá tiež povedat, že nie jedno okno tu môže
byt práve tým, za ktorým snil Petrarca o svojej vysnenej Laure, nie jeden balkón nám
zase pripomenie Rómeove vyznania. Taliansko je proste plné slnka, mora, umenia,
lásky a vôbec všetkého, co clovek na cestách obvykle rád stretáva. Platí to
samozrejme aj o ludoch – taliani sú veselí, hraví, zvedaví a vôbec nevadí, že sa obcas
radi hádajú a niekedy si aj vymýšlajú – robia to v dobrom úmysle pobavit sa a zasmiat
sa, pricom sladké talianske víno ešte viac rozpaluje ich temperament.
Taliansko prešlo dlhým a zložitým historickým vývojom. Základný kamen k
vecnému mestu bol položený na základe etruskej iniciatívy v 8. až 7. storocí pred
naším letopoctom. Amulius zabil jediného Numitorovho syna a jeho dcéru Iliu - Reu
Silviu poslal medzi knažky bohyne Veste, ktoré sa nesmeli vydávat. Ale Mars, boh
vojny, si zobral Reu Silviu za svoju manželku. Narodili sa im dvojcatá, dvaja synovia
Romulus a Rémus. Neštastná matka podla prísneho a neúprosného zákona bola za živa
zahrabaná v podzemnej kobke, obidvaja jej syncekovia boli hodení do vln rozvodnej
Tibery. Novorodenci sa neutopili, vlny ich vyhodili na breh. Od hroziacej smrti hladom,
ich zachránila vlcica, ktorá ich svojim mliekom tak dlho kojila až deti našiel náhodný
pastier. Takto zacína povest o založení mesta, do ktorého vedú všetky cesty sveta a
boli to práve bohovia, ktorí rozhodli o osude dvoch bratov, co sa vraj stalo 21. apríla
753 pr.n.l. Archeologické nálezy povest potvrdzujú. Samotní Taliani o sebe žartovne
hovoria, že sa neboja ciest na dlhú vzdialenost, pretože aj ked sa stratia, v najhoršom
prípade sa ocitnú v Ríme, odkial už každý z nich cestu domov lahko nájde.
Inak je to už s povestou o Rómeovi a Júlii.
Povest je vraj pravdivá, no však historické objekty proklamované ako sídla dvoch
mladých zalúbencov, ktoré sa stali lákadlom pre turistov z celého sveta, sú podla
popredných talianskych historikov len náhodne vybratými objektmi, ktoré by mohli
najvernejšie predstavovat ich krutý osud. Júliin balkón je pocas celého roka obklopený
krdlom turistov, ktorí poväcšine ani len netušia, že miesto, ktoré tak poctivo
zachytávajú na objektívy svojich videokamier a fotoaparátov je len jeden z
marketingových tahov vynaliezavých Talianov. Na múroch Júliinho domu môžeme nájst
nespocetné množstvo rôznych vyznaní lásky zalúbencov v mnohých svetových
jazykoch. Na múroch sa dalej nachádzajú aj automaty, z ktorých, po vhodení
symbolického poplatku, si možno vypocut celý príbeh o rozhádaných rodinách, ich
detoch a vzájomnom zmierení nenávidených dynastií. Mesto Verona je casto preplnené
a nepriechodné, ale zdá sa, že samotným veroncanom to velmi neprekáža, pretože sú
na svoju históriu patricne hrdí. Veroncania však medzi Talianmi nie sú príliš oblúbení,
pretože na každého pôsobia dojmom velkých snobov. Pri tohtorocnom príhovore
pápeža Jána Pavla II. pre Talianov si hlava katolíckej cirkvi ušetrila pár minút na to,
aby sa osobitne prihovorila veroncanom a vyzvala ich, aby svoju zbytocne nadsadenú
hrdost zamenili za duchovné blaho.
Taliansko, Talianska republika, po taliansky - Repubblica Italiana je štát
nachádzajúci sa v južnej Európe o rozlohe 301 341 km2, s poctom obyvatelov 57,6
mil. a s hustotou zaludnenia 191 obyv./km2. Hlavné mesto Talianska je Rím s poctom
obyvatelov blížiacim sa ku 4 miliónom. Úradným jazykom je taliancina (v kraji
Trentino-Alto Adige aj nemcina, vo Valle d’Aosta dokonca francúzština). Taliansku líru
od 1.januára 2002 vystriedala spolocná mena Európskej menovej únie Euro, ktoré má
hodnotu 1936,27 talianskej líry.
Obyvatelstvo tvoria hlavne Taliani (97 %), dalej menšiny Rakúšanov, Francúzov,
Slovincov a Albáncov. Náboženstvo je rímskokatolícke (98 %). Stredná dlžka života
mužov je 75 rokov, žien 81 rokov. Kedysi prevládala rozsiahla emigrácia do USA; v
súcasnosti prevláda imigrácia z juhovýchodnej Európy a severnej Afriky (najmä z
Maroka) a sezónni pohyb za prácou hlavne do Nemecka a Francúzska; vnútroštátna
migrácia zo zaostalejšieho juhu na vyspelejší sever. Taliansko je rozvinutý priemyselný
štát, najvyspelejší v južnej Európe; hospodárskym potenciálom tretí v Európe a šiesty
na svete. V štáte sa prejavujú znacné vnútorné rozdiely medzi ekonomicky vyspelým
priemyslovým severom (dve tretiny priemyselnej výroby) a zaostávajúcim
polnohospodárskym juhom, co v súcasnosti spôsobuje v krajine celý rad problémov.
Hrubý domáci produkt je 20 170 USD/obyvatela.
Podiel ekonomicky aktívnych obyvatelov je 36,9 % (1997), z nich 6,8 % pracuje v
polnohospodárstve, 32,0 % v priemysle. Dopravná siet je komplexná, 6 500 km dialnic,
15 950 km železníc. Významné námorné prístavy sú Janov (obrat 39,5 mil. t), Terst,
Neapol, Tarent. V Taliansku je ntenzívny cestovný ruch a je to jedna z
najnavštevovanejších zemí sveta (56,3 mil. zahranicných návštevníkov vrátane
krátkodobých, príjem 30 mld. USD). Taliansko je spoluzakladajúci clen NATO, je
clenom EU, OECD, OSN. Politická scéna je casto zmietaná korupcnými škandálmi a
nestabilitou. Rozdiel medzi priemyselným severom a polnohospodárskym juhom je
prekonávaný len pomaly a oslabuje tradicné demokratické strany. Hlavou štátu je
prezident, volený na spolocnom zasadaní poslancov, senátorov a 58 delegátov z
autonómnych krajov na 7 rokov. Zákonodarným zborom je dvojkomorový parlament;
tvorí ho Poslanecká snemovna (630 clenov, volených obyvatelstvom na 5 rokov podla
kombinovaného volebného systému; 75 % poslancov volených podla väcšinového
systému, zbytok podla systému pomerného zastúpenia) a Senát (325 clenov, z nich
315 volí obyvatelstvo podla systému, ktorý kombinuje väcšinové a pomerné
zastúpenie; ostatní sú doživotní senátori z radov bývalých prezidentov republiky a
osobnosti menované prezidentom. Funkcné obdobie trvá 5 let. Výkonná moc je v
rukách vlády v cele s predsedom, ktorého menuje prezident; na doporucenie predsedu
vlády menuje prezident ostatných ministrov. V súcasnosti je predsedom vlády milánsky
magnát Silvio Berlusconi a prezidentom republiky je Ciampi. Rímsko-katolícka cirkev
hrá v Taliansku významnú úlohu a má silný vplyv na sociálne štruktúry. Súdržnost
rodiny je znacne silnejšia ako v iných európskych krajinách. Volné oblecenie je bežné,
no plavky patria na pláž. Vo verejných dopravných prostriedkoch, niektorých verejných
budovách, divadlách a kinách je zakázané fajcit. Vo velkomestách je treba si dávat
pozor na osobné veci kvôli zlodejom. Euro
S prechodom na spolocnú menu Európskej menovej únie, aj podla médií, aj na základe
vlastných skúseností mali urcite najväcší problém práve Taliani. Obdivuhodné je na
celej tejto situácii práve to, že by to mali byt práve Taliani, ktorým by podla
matematických zákonov toto prepocítavanie malo íst najlepšie. Však za jedno Euro
zaplatia 1936,27 lír, zaokrúhlene 2000 lír. Demonštrujúc to na jednoduchom príklade:
produkt, ktorý predtým stál 100.000 lír vydelíme 2, ciže nám vyjde 50.000 a po
odmyslení si posledných troch núl je suma jednoduchá 50 Euro.
Zdá sa, že tento postup pokladal za nesmierne komplikovaný aj samotný premiér Silvio
Berlusconi, ktorý sa rozhodol ulahcit život svojmu ludu a tak ešte pred osudným dnom
zavedenia Euro poslal každej domácnosti malý výdobytok techniky – jednoduchú
kalkulacku, ktorá okrem císiel obsahuje ešte dalšie dve tlacítka s nápisom Líra a Euro.
Funguje na jednoduchom princípe: natuká sa suma v lírach a stalcí sa tlacítko Euro.
Kakulacka automaticky zobrazí sumu v Euro a naopak. Aj ked od zavedenia Euro
ubehlo už viac ako tri mesiace, Taliani nadalej rozmýšlajú v lírach a kalkulacky sa stali
ich neodmyslitelným spolocníkom. Za úplne normálne pokladajú aj stánky na
železnicných staniciach s názvom Assistenza Euro, co v preklade znamená nieco ako
Pomoc pri Euro, kde sa od „kvalifikovaného personálu“ môžete dozvediet vela nového a
hlavne „nesmierne poucného“. Najväcšiu radost to urcite spôsobuje turistom, ktorí na
tejto, pre nich atrakcii, naozaj filmom vo svojich fotoaparátoch nešetria.
Talianske mamy
Vy, co ste už mali možnost pobudnút aspon zopár chvíl v talianskej rodine, urcite
viete, co je zac ten „inštitút“ talianskej mamy. Sociologické štúdie ukazujú, že dnešní
mladí Taliani zostávajú doma priemerne do svojich 27-33 rokov, ich sestry naopak
opúštajú domov velmi skoro, takže napr. reklamy na garsónky sú orientované
prevažne na ženy. Ak sa aj Talianovi podarí odpútat od svojej mamy pred tridsiatkou,
zvolí si casto model Claudio (podla kamaráta z Ríma): býva síce vo vlastnom byte, ale
nanajvýš 100 krokov od rodicovského bytu a všetky viac aj menej dôležité záležitosti
rieši s rodicmi - t.j. s mamou. Štúdie sa síce nezhodli, ci je to lenivost alebo silná
fixácia mladých talianskych mužov, každopádne ide o nezanedbatelný trend, s ktorým
musia pocítat nielen obchodníci, ale aj vydajachtivé slecny.
Ak ste opatrný šofér a pri porušení predpisov len hlasno nadávate, tak sa pripravte
na transplantáciu hlasiviek. Všetko, co ste si ani nepredstavovali, sa na talianskych
dialniciach stáva skutocnostou. Pokial do Talianska idete zo severu, tak to je ešte v
pohode, pretože na severe je ešte civilizácia., ale ked tam vhupsnete niekde pri
Neapole, tak Pán Boh s vami. Auto bez aspon mierneho poškodenia neuvidíte, na juhu
takmer neexistujú spätné zrkadielka. Pripravte sa na všade prítomné trúbenie a casom
ho aj vy budete s radostou používat. Pruhy v meste neexistujú a ide sa tak ako sa dá.
Môžete sa cítit ako po opici, pretože myšicky tesne pred vami budú viac ako casté.
Najhorší mor sú mopedy a skútre, ktoré sa cpú uplné všade , neuveritelne sa motajú a
ostatné autá vôbec neberú do úvahy. Hlavne v meste máte pocit, že všetci obyvatelia
práve nasadli na skútre.
Ak ste na vedlajšej ceste, nemá cenu cakat až bude volné miesto (ono totiž ani
nebude), ale musíte sa do dialnice jednoducho vrútit, oni vás pustia. Robia to tak všetci
a Taliani sú už na to zvyknutí. S oblubou Taliani tiež prudko pribrzdujú aj na
dialniciach. V Taliansku sa dopravné predpisy vo všeobecnosti dodržiavajú len
zriedkavo, cím južnejšie, tým je situácia kritickejšia. Aj napriek tomu, že pokuty sú
relatívne vysoké. No ale keby sa všetko dodržiavalo, tak do týždna nemá žiaden Talian
vodicák a polícia by bola bohatšia ako mafia. Hlavne na juhu majú dopravné predpisy
skôr charakter odporúcací a k srdcu si ich neberie nikto (a najmenej policajti). Povolený
alkohol v krvi je 0,8 promile.
Urcite väcšina z vás pozná ošúchaný vtip o turistickom sprievodcovi, ktorý hovorí
návštevníkom Ríma, že teraz spolocne spravia najnebezpecnejšiu vec, aká sa len v
tomto meste dá spravit: „prejdeme cez ulicu“. O fenoméne rímskej dopravy už bolo
popísané vela, ale myslím, že každého návštevníka jej živocíšnost prekvapí – a je
jedno, ci pochádza z Mexika, Španielska, Portugalska, alebo inej motoristicky „vyspelej“
krajiny. Jediný spôsob, ako sa v Ríme cítit trochu bezpecnejšie, je navštívit najprv
Neapol a až následne Rím. Ciastocne tiež pomáha prístup nevidím-nepocujem-idem(-a
potom sa necudujem).
Cestovný ruch
V Taliansku sa nachádzajú dalšie dva štáty a to najmenší štát sveta Vatikán –
sídlo rímskokatolíckej cirkvi a San Marino, oblúbená destinácia turistov a nákupné
miesto Talianov, z dôvodu neplatenia daní. Taliansko je rozdelené na 20 regiónov,
ktoré majú takmer vo všetkom svoje vlastné právomoci. Región je absolutne
zodpovedný aj za vývoj CR, pretože talianska ústava sa o CR zmienuje len za úcelom
delegovania právomocí na na nho. Cestovný ruch je v Taliansku rozvinutý takmer
dokonale. Niet sa comu cudovat, však Taliansko je doslova predurcené na cestovný
ruch. Rozmanitost a krásu atraktivít cestovného ruchu, ktoré tvoria nielen slnko, more
a piesok, ale aj hory, kultúrne pamiatky, gastronómia ci spev. Uvedené faktory
dokumentujú i štatistické údaje o výkonoch cestovného ruchu v tejto krajine. Taliansko
v roku 1999 zaujalo 4. miesto na svete podla príjmov (28,357 mld USD)a tiež 4.miesto
na svete podla poctu prenocovaní(36 mil.). V každom prípade však klíma a kultúrne
dedicstvo tvoria základné lákadlá pre turistov. Hotelové zariadenia sú kategorizované
od najvyššej úrovne de luxe, co predstavuje úroven hotelov typu grand, cez škálu od 5
až po 1 hviezdicku.
Slovenský turista, ktorý nepozná túto širokú škálu kategorizácie talianskych hotelov,
môže byt pri prvej návšteve prekvapený, že úroven našich a talianskych hviezdiciek nie
je totožná. 55% turistov prichádza do talianska z krajín Európskej únie. Významný
podiel však zaujímajú i turisti z USA – 9,6 % z celkového poctu zahranicných turistov,
Japonsko 5,2 %, Švajciarsko 4,7%. Slovenská klientela vycestovala cez cestovné
kancelárie v roku 1999 v pocte takmer 80 000 turistov, pricom priemerná dlžka pobytu
bola 7,8 dna. Pokial mesiac august je beznádejne najdovolenkovejším mesiacom v roku
pre domácich turistov a pre Nemcov, pre slovenského dovolenkára je príjemnejší i
lacnejší pobyt v júli a v júni. Slovenskí turisti využívali v ostatnom období nielen
autokarovú a automobilovú dopravu. Do vzdialenejších cielových miest ako Sardínia
organizovali slovenské cestovné kancelárie i leteckú dopravu. Talianski turisti v
maximálnej miere využívajú svoje vlastné autá- 71,7 %, leteckú a železnicnú dopravu
využívajú skutocne len v prípade velkých vzdialeností alebo casovej tiesne.
Klimatické podmienky vytvárajú možnosti v zime využívat alpské oblasti na
lyžovanie.
Letná sezóna ožíva už v máji a trvá až do konca septembra, na juhu krajiny aj
dlhšie. Najvyhladávanejšie destinácie na dovolenku pri mori sa nachádzajú na
Jadranskom pobreží. V mojej práci sa však nebudem zaoberat touto ich notoricky
známou charakteristikou, skôr by som sa chcela sústredit na také miesta, ktoré sú
našincom menej známe, resp. neznáme. Jadranské pobrežie je všetkým známe ako raj
pre mladých: preplnené pláže, slnko, more a miestami až barbarská zábava v nocných
kluboch. Medzi takéto letoviská urcite patria Lido di Jesolo, Lignano, Bibione, Caorle,
Rimini, Riccione, Cattolica, Palmová Riviéra a mnohé iné. Menej turistov však tuší, že
medzi mestom Ravenna a Riminia leží asi najprestížnejšie letovisko celého Jadranského
pobrežia, tzv. Milano Marittima, v preklade Prímorské Miláno. Je to mestecko, ktoré
bolo postavené v 70-tych rokov a dali si ho pôvodne vybudovat podla vlastných
predstáv zámožní podnikatelia z Milána, aby mali kde nerušene trávit vzácne chvíle
svojho volného casu. Z celého pobrežia Jadranu je to jedno z mála kludných miest,
ktoré asi aj pre svoju financnú nárocnost navštevujú najmä lepšie situované rodiny s
detmi a staršie páry.
Toscana – Toskánsko
Presúvajúc sa smerom na juh sa ocitáme v Toskánsku, v skutocnom raji
Talianska, ktoré v ponukách našich cestovných kancelárií casto chýba.
Taliani sú v prevažnej miere až nezdravo spätí s regiónom, v ktorom žijú a v žiadnom
prípade na nho nedajú dopustit, ale prekvapivo vám každý Talian povie, že Toskánsko
je jedným z najkrajších a najmalebnejších castí ich krajiny. V dobách. ked bol Rím ešte
len bezvýznamnou osadou, kvitla na území dnešného Toskánska civilizácia Etruskov.
Matka príroda tu bola k ludom štedrá – poskytla im úrodnú pôdu, hojnost rýb v
jazerách a horských lagúnach, a tiež bohaté ložiská rudy, z ktorých etruskí hutníci
získavali cín, med, olovo a železo. Množstvo prístavov umožnilo rýchly rozvoj obchodu.
Kultúra starého Ríma bola Etruskami ovplyvnená viac ako sa na prvý pohlad môže
zdat. Za Etruskov sa prvý krát na talianskej pôde zacali stavat mohutné brány a
priestory uzavreté klenbami a kupolami.
Aj celý rad kultúrnych zvyklostí, napríklad spôsob stolovania má zjavne etruský pôvod
ako dosvedcujú nástenné malby z hrobiek, pochádzajúce z dôb, ked sa Rím ešte len
rodil. Etruským zvyklostiam tak presne zodpovedá aj spôsob založenia samotného
Ríma: ako spôsob vymerania mesta, tak i legenda, ktorou Romulus vyznacil jeho
obvod. Toskánsko je známe svojimi nikdy nekonciacimi nížinami, cistým morom,
útulnými plážami, etruskými mesteckami, velkým poctom agroturizmov, kúpelnými
miestami, cykloturistickými tratami, prívetivými ludmi a ideálnym pocasím pre letnú
dovolenku. Samotní Taliani tvrdia, že ak slnko nesvieti v Toskánsku, tak potom nikde
na Apeninskom polostrove. Je všeobecne známe, že ak v Taliansku je problém s
ubytovaním, v Toskánsku miesto na prenocovanie nenájdete urcite. Všetky ubytovacie
zariadenia, pocnúc nadštandardnými hotelmi až po kempingy sú beznádejne obsadené
a pokial by ste sa rozhodli strávit dovolenku v Toskánsku, ideálny termín na rezerváciu
miest je do konca februára. Hlavným mestom Toskánska je Florencia. Okrem nej sa tu
nachádzajú dalšie známe a menej známe mestá a práve tým menej známym by som vo
svojej práci chcela venovat väcšiu pozornost. Dovolím si tvrdit, že Florenciu a Pisu dnes
už pozná urcite každý. S rovnakou istotou však môžem povedat, že vela, velmi vela
turistov ani len netuší, že pravý klenot Toskánska je starobylé mestecko Siena, ktorá
sa nachádza len 100 km južne od Florencie. A ked aj náhodou vie, že nieco také
existuje, snád je to len preto, že pri pozeraní si Apeninského polostrova na mape, mu
tam náhodou padol zrak. Väcšina dnešných návštevníkov Talianska sa pri prejazde
Toskánskom zastaví vo Florencii, cestou k juhu však opomenú –ku vlastnej škode
–Sienu. Ak nás vo Florencii dôverne oslovia majstri renesancie, v Siene sa ocitneme
prevažne v zajatí stredoveku.
Pociatky mesta, ale siahajú do rímskej antiky, kde v etruskej Siene cisár Augustus
založil vojenskú kolóniu. Minulost pripomína na rôznych miestach symbol vlcice, ktorá
odkojila zakladatelov Ríma Romula a Réma. Podla jednej verzie povesti, ktorá
objasnuje pôvod „vecného mesta“ mal Sienu založit Rémov syn Senius.
Siencania sú viazaní na svoje mesto chorou, priam chronickou láskou. Návštevník
môže mat pozorujúc toto mesto a jeho obyvatelov pocas najväcšej oslavy Palia, oslavy
krvavej a pravdivej, rôznu mienku, pretože pre siencanov Palio je skutocný život.
Odzrkadluje však presne ako sa žilo v Siene kedysi. Pôvod a primitívna fyzionómia Palia
nikdy neboli presne vysvetlené. Táto najludovejšia a najemocionálnejšia oslava pre
mesto Sienu existovala už dávno pred rokom 1310, rok, v ktorom vznikla oficiálna
inštitúcia Palia, ktoré sa malo bežat 15. augusta na oslavu donebavzatia Panny Márie.
V roku 1656 oficiálne vzniká inštitúcia druhého Palia, Palia rajónov a celá slávnost
vyzerala presne tak ako vyzerá v dnešnej dobe v období 2. júla až 16. augusta. A o co
tu vlastne ide? Je to ludová slávnost, ked sa na obrovskom sienskom námestí koná
sprievod v historických kostýmoch, predstavuje sa miestny folklór a rytierske súboje,
umenie príznacné dávnym casom minulým, no však vyvrcholením Palia je konský
dostih na neosedlaných konoch. Mesto je rozdelené na 17 rajónov, pricom každý rajón
dáva do sútaže svojich vlastných koní a jazdcov. Každý rajón je zabezpecený vlastnými
vládnymi orgánmi, volenými každé 2 roky. Každý siencan žije život svojho rajónu,
ktorý si zachoval v case funkciu organizácie volného casu svojho ludu. : v tomto
zmysle všetky chvíle agregácie siencana sú úzko prepojené s jeho rajónom. Existencia
sienskych rajónov sa zaznamenáva už od roku 1200. V tých casoch boli však ovela
pocetnejšie oproti tým terajším a volali sa bud podla ulíc alebo kostola v okolí. Dnes ich
je 17 a ich názvy sú symbolické, pomenované sú podla zvierat.
Medzi oblúbené casti tejto honosnej slávnosti patria aj zástavníci a ich obdivuhodné
umenie narábania so zástavou. Narábanie so zástavou je skutocné umenie a pochádza
z dávnej minulosti, kde zástava predstavovala záchytný bod každého vojaka a jej
strata by znamenala prekážku. Kvôli tomuto vediet ju dobre ovládat mohlo zabránit
nepriatelovi, aby sa jej zmocnil. V prípade nebezpecia musel zástavník vyhodit zástavu
do vzduchu do co najvyššej výšky za úcelom pozbierat catu. V najextrémnejším
prípadoch museli zástavu vyhodit von z bitky celou svojou silou.
Zástavníci sa na toto pripravovali v príslušných militárnych školách, kde sa okrem
používania zbraní podriadovali tvrdému fyzickému a technickému výcviku. V týchto
výcvikovch má urcite svoj pôvod aj hra so zástavou a sútažiaci duch núti zástavníkov
stále k novým a nárocnejším kúskom s nou.
Konské dostihy sú bezpochyby vrcholným momentom celého Palia, ale je to aj
príprava, cakanie a nakoniec odviazanie historického okruhu, ktoré ešte prispievajú k
tomuto momentu, po celý rok tak velmi ocakávaného zo strany siencanov.
Oblasti, ktoré získajú túto výsadu zúcastnit sa Palia je 10. Tých 7, ktoré boli vylúcené
minulý rok a 3 dalšie, ktoré sú vylosované spomedzi tých, ktoré sa zúcastnili Palia
minulý rok. Losovanie prebieha v tzv. Verejnom paláci a rozuzlenie drámy zlosovania
sa verejnost okamžite dozvie vystavením troch vylosovaných zástav (kde každý rajón
má svoju zástavu) na prvé poschodie a zvyšných sedem sa vztýci na poschodie nad
nimi.
Dvanást mesiacov v roku život v rajónoch vrie, ale v dni Palia sa atmosféra rozžeraví
už úplne.
Štart koní je jeden z najemocionálnejších momentov Palia. V tichu plnom
ocakávania medzi dvoma konopnými lanami kone vchádzajú podla poriadku zlosovania.
Možno povedat, že už tu má zaciatok tento pretek, pretože každý jazdec sa svojou
lstou musí dostat na výhodné miesto, tak aby co najviac zabránil štartu ostaným,
snažiac sa vytušit ten správny moment, kedy sa konopné lano uvolní. V troch rýchlych
kolách sa môže stat absolútne všetko. Kone sú hodené do rýchleho a dramatického
behu. Predstavenie je klamlivé, dav doslova exploduje od nadšenia a spomedzi tisícky
povzbudzujúcich výkrikov, sa jazdci kontrolujú, ohrozujú, bijú a padajú. Pretek je velmi
nebezpecný. Jazdci jazdia o chlp, casto sú z kona zhodení a aj sa casto zrania velmi
vážnym spôsobom. Palio je drsný súboj, zádrapcivý, krvavý, ktorý sa viac podobá
potycke ako sútaži. Na konoch sa robia akrobatické kúsky vo vzduchu, niektorý kôn
ostane bez jazdca, ale pokracuje nebojácne svoj šialený beh. A potom už len vítazstvo
alebo porážka, spevy, bitky , chvála Palia, náreky, sklúcenost a nekontrolovatelná
radost vítazov.
Námestie sa vyprázdni, ale spomienka na tento den ostane dlho v dušiach ludí,
vítazov aj porazených. Nie sú tu hranice na vyjadrenie radosti a beznádeje po skoncení
pretekov: pretrvávajú dni a týždne a zanechávajú nezmazatelnú škvrnu v každom
obyvatelovi Sieny.
Po preteku sa na oslave zúcastní celá „rodina“, ktorou je rajón, ktorý môže mat aj
viac ako 2 000 obyvatelov.
Pripíja sa na súcasné vítazstvo a veštia sa vítazstvá budúce, oslavuje sa rok
permanentného úsilia a velkého uspokojenia.
Balkóny a akékolvek vhodné priestory v okolitých budovách sa pre tento pretek
prenajímajú nadšencom týchto hier tvrdým marketingovým spôsobom a lístky sú už
dávno pred pretekom vypredané. Ich cena sa podla umiestnenia pohybuje od 125 do
200 euro.
Siena je hrdá na túto svoju antickú dušu, na svoju ludskost, na svoje nádeje a svoje
vášne. V niekolkých pár okamihoch sa mínajú dni a dni námahy siencanov, obetovania
sa a cakania. Fanatická láska k ich mestu je súcastou ich života a za nic na svete by sa
tejto tradície nevzdali.
Gastronómia
Všeobecne poznáme pizzu a špagety. To však ani zdaleka nie je celá pravda. Aj
talianska kuchyna je regionálne rôznorodá.
Na severe dominuje kuchyna severotalianska. Jej centrom je Milano. Sporebúva väcšie
množstvo syrov, paradajok, kecupov, údenín. Syry sa casto zapekajú. Strednotalianska
kuchyna vládne tak od Bologne po Rím. Tu sa už spotrebúva viac cestovín, zeleniny,
všetkých druhov mäsa a údenín. Juhotalianska kuchyna vládne od Neapolu až po
Sicíliu. Prevládajú ryby a inak chudobnejšie suroviny. Súvisí to s tým, že juh bol a stále
je najchudobnejší. Z Neapola pochádza aj slávna neapolská pizza. Je to tradicné jedlo
chudobných. Na ceste nie je nic iné, len paradajky.
Taliani sú majstri aj v príprave iných cestovín, ale aj ryže. Je pritom zaujímavé, že
prakticky nikde inde, len v Taliansku, im dokážu dat tú uplne správnu chut. Kuchári na
celom svete len tažko prichádzajú na to, v com je talianskost. V nekonecných
malickostiach, regionálnych i rodinných odlišnostiach. v zásade platí, že cestoviny
nesmú byt rozvarené a že dokonca musia byt niekde medzi nedovarenostou a
dovarenostou.
Existujú však aj výrazné krajové odlišnosti. Napríklad na Sardínii je len velmi málo
pizzérií. Pri mori ponúkajú najmä ryby a dary mora, no ak vás niekto zavolá na
folklórny vecer a národnú kuchynu, takmer isto pocítajte s peceným prasiatkom. A to
aj uprostred horúceho leta.
Taliani sa v reštauráciách správajú pomerne hlucno, neuveritelne okolo seba
namrvia, viac si objednajú ako zjedia a vypijú, a radi platia aj vysoké sprepitné. Na
ranajky chcú mat na stole biely chlieb a bagetu, kávu a ak varené vajícko, tak ani nie
na hnilicku. Smie byt povarené len tak dve – tri minúty. Ranajky sú pomerne
jednoduché, co sa zase nepáci našim dovolenkárom v tejto krajine. Dôvod je však
prostý, viac pozornosti patrí obedu.
Málokto sa Talianovi zavdací na Slovensku, ak mu ponúkne ako aperitív slivovicu,
ci borovicku. Jednoznacne dá prednost cinzanu, martini, campari, prípadne i sektu.
Medzi studenými predjedlami privíta sardinky so zeleninou, v paradajkovej omácke.
Záujem býva aj o na studeno upravenú rybu s rôznou marinovanou zeleninou.
V teplých predjedlách vyhráva pasta. To sú špagety, makaróny a iné cestoviny s
kombináciou zeleniny, hríbov, olív, darov mora, syrov a s dusenými paradajkami. Pre
zaujímavost, cím južnejšie v Taliansku pôjdeme, tým castejšie odmietajú nám známy
kecup a pri pohlade na nich im jednoducho vycítat z tváre, že by ho do svojich úst
nikdy nevložili. Chcú cerstvé dusené paradajky. O krémové polievky Taliani velký
záujem nemajú. Prednost dávajú rôznym vývarom, casto obohateným strúhaným
syrom. Potom konzumujú ryby a mäso, s oblubou pripravované na rošte. Mimoriadne
cenená je zverina. Zemiaky sa velkej oblube netešia. Talian dá prednost ryže ci
zelenine. Veceri venujú Taliani velkú pozornost a potrpia si na úcast celej rodiny. Len
málokedy ich zaujme cudzia kuchyna. Na stole chcú mat vždy kvalitný olivový olej,
strúhaný syr, perlivú a neperlivú minerálnu vodu.
Pozor na kávu – ak si u nás Talian pýta kávu, bude vás považovat za barbara, ak
mu prinesiete „turka“. Zo všetkého najviac uprednostní capuccino. Inak pije perlivé
presso a takmer nikdy sa neuspokojí s jednou šálkou. Najradšej má, ak je konvica
postavená priamo na stole. Nikoho nech neprekvapí, ak Talian pije kávu postojacky.
Vraj je to preto, lebo by jedle sa už dost nasedel. Zákuskami si Talianov obycajne
nezískate. Získate si ich však zmrzlinou a ešte skôr velkým zmrzlinovým pohárom. Cím
si však Taliana urcite získate? Úpravou jedál pri stole, flambovaním a popolníkom,
ktorý je na stole aj pocas jedla. No a samozrejme úsmevom a úslužnostou.