tahaky

1. Geosféry(litosféra, pedosféra, atmosféra, hydrosféra, biosféra) sú navzájom poprepájané a vytvárajú prírodu – fyzicko-geografická sféra. Skúma ju fyzická geografia. Človek a jeho výtvory vytvárajú sociálno-ekonomickú sféru, skúma ju humánna sféra. FGS+SES= krajinná sféra – objekt geografie. Krajina je výrez z krajinnej sféry, obsahuje všetky geosféry, siaha od Mohorovičičovej plochu diskontinuity po troposféru. Metódy skúmania G: priestorovosť(študuje horizontálne vzťahy) – štruktúrny prístup a regionálny prístup, syntetickosť(vertikálne) skúma vzájomné väzby krajinnej sféry.

2. Rozdelenie G: komplexná(integrálna) – krajinnú sféru ako celok, regionálna, teoretická, metodológia.

3. Slnečnú sústavu tvorí všetko čo podlieha vplyvu Slnka. Merkúr, Venuša, Mars, Zem, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, Pluto. Naša galaxia je mliečna dráha, je špirálovitá. Na Zem dopadne meteorit.

4. Zem je sploštená guľa. Jej tvar najlepšie vystihuje geoid, na výpočty sa používa rotačný elipsoid(6351,6378) a potom je referenčná guľa(6371).

5. Zem sa točí okolo vlastnej osi a okolo Slnka. Rok trvá 365d, 5h, 48m-tropický rok. 22,6, 23,9, 21,12, 21,3. Čas otočenia Zeme okolo svojej vlastnej osi je 23h 56m 4s. Za 1h sa Zem otočí o 15°. Svetový čas GMT začína na poludníku 0°. Pri prechode cez dátumovú hranicu – 180° na V sa 1d uberá.

6. Doba otočenia Mesiaca okolo svojej vlastnej osi sa = dobe otočenia okolo Zeme =27d 7h 43m. Pri obehu okolo Zeme vznikajú fázy(spln, nov, 1. a posledná štvrť). Na príliv a odliv ovplyvňuje aj Slnko silou asi o 64% menšou. Skočný príliv je ak sa ich sily znásobujú, hluchý ak sa odčitujú.

7. Kartografia sa zaoberá zobrazením tvaru Zeme do rovnej plochy. Mapa poskytuje názorný, prehľadný, zmenšený a skreslený obraz povrchu. Mierka mapy označuje zmenšenie, je v tvare 1:M. Mierky rozdeľujeme na veľké(topografické) 10000-200000, stredné 200000-1000000 a malé(geografické) 1000000-.

8. Kartografické zobrazenia sú spôsoby zobrazovania zem. Povrchu na mapu. Podľa skreslenia delíme zobrazenia na : rovnakodĺžkové(ekvidištantné) – dĺžky sa neskresľujú, rovnakouhlové(konformné) a rovnakoplošné(ekvivalentné). Delenie podľa bodu premietania: jednoduché(bod je v strede Zeme),stereografické(bod je na opačnej strane) a ortografické(bod je v nekonečne). Podľa plochy, na ktorú sa zobrazuje: azimutálne, valcové a kužeľové.

9. Atmosféra sa skladá z dusíka78%, kyslíka21% a iných(CO2, O3), kvapalných a pevných látok. Vertikálne členenie atmosféry: troposféra(11km, najvyššia na rovníku, najmenšia na póloch, tvorí asi 90% atmosféry), stratosféra(ozón), mezosféra, termosféra, exosféra. Počasie je okamžitý stav atmosféry, tvoria ho zrážky, oblačnosť, teplota, tlak, smer a v vetra, stav ozónu, výška snehu – metereologické prvky. Poveternosť je ak sa počasie niekoľko dní nemení. Podnebie je dlhodobí stav atmosféry, vplývajú naňho klimatotvorné činitele: cirkulácia vzduchu, morské prúdy, zemepisná šírka, vzdialenosť od oceánov, nadmorská výška, vlastnosti povrchu, človek.

10. Teplota je rozložená nerovnomerne, odráža sa 42% slnečného tepla. Teplota sa mení, závisí od výšky, šírky a vzdialenosti od oceánu. Izotermy spájajú miesta s rovnakou teplotou.

11. Vlhké teplé pásmo 20°, 1000-3000mm, suchá teplá oblasť 20°-30°-250mm, vlhké mierne pásmo 30°-60° 1000mm, suché studene´60°- <250mm.

12. Vietor je horizontálna zložka pohybu – prúdi z vysokého tlaku do nízkeho. Tlak sa mení s výškou a teplotou. Pasáty sú stále vetry vanúce na J JV a S SV. Monzúny sú pravidelné vetry ktoré vznikajú nepravidelným ohrievaním zeme a oceánu. V lete prináša vlahu a chlad, v zime opačne. Miestne vetry sú horský(prúdi z doliny cez deň) a dolinový(z pohoria v noci). Ďalej je to bríza: morský vánok cez deň, z mora a pobrežný vánok v noci z pevniny. Föhn je nárazový teplý vietor, vanúci na záveternej strane. Bóra je studený prudký vietor vanúci od S.

13. Vzduchové hmoty sú: ekvatoriálna(tv), tropická(ts), polárna(rô.) a arktická(ss). Atmosferické výtvory sú cyklóna(A, ochladenie, oblačnosť) a anticyklóna(V, opačne). Stacionárne – na 1 mieste.

14. Pásma: ekvatoriálne(24°-28°, 1000-3000mm), subekvatoriálne(3000-1500mm, obd. Sucha a dažďov), tropické(250mm, vešké teploty), subtropické(30°, 500mm)mierne, subarktické, arktické(naj. 0° , 100-200mm).

15. Hydrosféru tvorí všetka voda na Zemi, vo všetkých stavoch. V oceánoch sa nachádza 96% všetkej vody. Oceán zaberá 71% povrchu Zeme, na S-3/5, na J 4/5. Kolobeh vzniká kvôli slnečnej energii a zemskej príťažlivosti. Prenosy: výpar, prenos pár v atmosfére, ich kondenzácia, vznik zrážok, odtok.

16. Svetový oceán tvorí súvislý vodný obal. More môže byť okrajové, medziostrovné a vnútrozmemské. Oceánske vrstvy: zóna slnečného tepla(200), zóna súmraku(1000), zóna tmy(6000), ľadovo studená(6-11).

17. Najvyššie teploty oceán dosahuje na S od rovníka. Salamita(slanosť) je množstvo rozpustených látok(soli) vo vode. Závisí od výparu, zrážok,, riečnej vody. Znížená slanosť je na rovníku. Slanosť znižuje aj pohyb.

18. Pohyby sv. oc.: vlnenie: veterné, voľné, príboj, tsunami, príliv a odliv, prúdy: povrchové(teplé[Golfský],studené[Kanadsk ý]), hlbinné, výstupné.

19. Vodstvo súše je voda nachádzajúca sa v jazerách, povrchových tokoch, v umelých nádržiach, snehu, močiaroch, ľadovcoch, a pod povrchom. Povrchové toky vytvárajú riečnu sieť, spolu s jazerami hydrografickú sieť. Výškový rozdiel – spád, sklon – delta h/h, povodie – územie z ktorého rieka odvádza vodu, rozvodie – hranica medzi 2 povodiami, úmorie – územie ktoré odvodňuje 1 more, hustota riečnej siete – L/P, vodný stav – výška hladiny, prietok – množstvo vody čo pretečie profilom za 1s, špecifický odtok – množstvo vody čo odtečie z km2 za s, koeficient odtoku – O/Z, režim odtoku – zmeny vo výške hladiny, teplote atd.

20. Jazerá sú prírodné zníženiny vyplnené vodou – tektonické, ľadovcové, sopečné. Priehrady sú umelo vytvorené. Ľadovce môžu byť horské a pevninové.