ťahák

1. Látka : skladá sa z častíc, ktoré majú urč. hmotnosť.
Sústava: súbor látok, kt. obsah. ohranič. časť priest.(homog.heter.
Fáza: homogénna časť sústavy, kt. je od častí odd.ostrým rozhraním
Čistá látka: s určit. fyz. a chem. vlastn., kt. sa ďalším čistením nemenia. (jednoduchá, zložená)
2. Zák. zach. hmotnosti: hmotnosť izol. súst. je konštantná a nezávisí od zmien, kt. sa v tejto súst. dejú.
Zák. zach. energie: energia izol. súst. je konšt. a nezávisí od zmien, kt. sa v tejto súst. dejú.
Zák. zach. hm. v chem. reakc.: Hmot. reaktantov sa rovná hmotn. produktov (v uzavretej sústave)
3. Avogadrov zák.: Rovnaké objemy plynov obsahujú pri rovnakej T a P rovn. počet molekúl.
Zák. stálych zluč. pomerov: pomer prvkov v zlúčenine je vždy rovnaký, nezáleží na tom, ako zlúč. vznikla.
Zák. násob. zluč. pomer.: Ak dva prvky tvoria navzájom 2 al. viac zlúčenín, potom hmontosti jedného prvku pripadajúce na hm. druhého sú v pomere malých celých čísel.
Zák. objem. pomerov.: objemy plyných reaktantov a produktov možno vyjadriť v pomere malých cel. čísel (pri rovn. T,P)
4. Relat. at. hm.: je pomer strednej hmot. at. istého prvku a at. hmotnostnej jednotky-„u“
u=1,660565*10 kg,
Ar=mx/u
Relat. molekul. hmot.: je pomer strednej hmot. molekuly istej zlúčeniny k atóm. hmotnostnej jednotke - u, Mr=mx/u
Mólová hmot.: Je hmotnosť čatíc, ktorých látk. množ. je jednotkové (je hmotnosť jedného molu látky) M=m/n
5. MPZ: vlastnosti prvkov ako aj zloženie a vlastn. zlúčením prvkov sú v period. závislosti od relat. at. hmot. prvku
• prvky usporiad. podľa svojich at. hmot. majú zreteľ. period. vlastn.
• prvky, kt. majú podobné chem. vl. alebo rovnomerne sa zvyšujúce at. hmot.
• usporiad. prvkov do sk. zodpovedá ich mocenstvu
• v prír. sa najčastejšie vyskytujú prvky s malými at. hmot., tieto tzv. typické prvky majú ostrovyhranené vlastn.
• charakter. chem. prvku určuje atóm. hmotnosť.
• možno očakávať objavy nových prvkov.
• at. hmotnosť prvku môžeme niekedy opraviť, ak poznáme at. hm. sused. prvkov
• z perid. tab. možno vyvodzovať nové analógie medzi prvkami.
v dôsledku opakovania valenčnej sféry sa period. opakujú vlastn. pr.
6. PSP: prvky sú usporiadané do 7 horizontálnych radov - periód, tieto prvky majú rozd. vlastnosti
1. základná - 2
2.prvá krátka-8
3.druhá krát. 8
4.prvá dlhá - 18
5.druhá dlhá - 18
6.veľká - 32
7. neúplná 23
- ďalej sú usp. do 8 vertikál. sk., tie sa delia na hlavné a vedl. posk., majú podobné vlastnosti
- podľa zapĺňania urč. typov vonkaj. orbit. valenč. e sa prvky delia na : neprechodné - s,p prvky
prechodné - d prvky, vnútorne prechodné - f prvky.
7.-8. Stavba atómu: jadro a obal.
Jadro: z prot. a neutr = nukleon.
Protón: je nositeľom + náboja, počet prot. v jadre sa rovná počtu e v obale, počet prto. v jadre udáva prot. číslo „Z“(zhoduje sa s porad. číslom prvku v PSP)
Neutrón: elektr. neutrálna mikročastica, veľkosťou a hmotnosťou približne rovná prot.
Počet neutr. v jadre udáva neutr. číslo „N“.
Neukleon: nukleon. číslo“A“
A=Z+N, AZX
Obal: elektr. (záp. náboj), je najmenšie pozorovateľ. mn. elektriny tzv. element. náboj - e=-1,602*10-19 C Kolumb
m = 9,109*10-31kg
e-môžu energiu vyžarovať, al. príjímať len po urč. kvantách,pri prechode z jednej energet. hladiny na druhú.
9. Izotopy: izotopické nuklidy sú zlož. z at., kt. majú rovnaké prot. číslo ale rôzne nukleon. číslo
Izobary: su nuklidy rozlič. prvkov, kt. majú rovnaké nukleon. čís., ale rozdielne prot. číslo
Nuklidy: sú prvyk zložené z at., kt.majú rovnaké prot. a nukleon. číslo
Mattauchovo prav.: platí pre Izobary
stabilný:
nestály - radioaktívny:
10. Kvant. teória: princíp neurčitosti t.j. že nemožno súčasne určiť, kde sa e nachádza v danom okamihu. Vieme však vypočítať pravdepodobnosť výskytu e v okolí jadra at.
Orbital: oblasť, kde je v okolí jadra najväčš. pravdepod. výskytu e.
Planck: energia nie je vyžarovaná al. pohlcovaná spojite ale v urč. kvantách, kt. sú celistvými násobkami element. kvanta. E-veľk. element. kvanta konšt. h=6,626*10 JS,
E=h*
Fotoelektr. jav: Einstein predpokladal, že svetlo sa skladá z element, kvánt energie, kt. sa pohybujú rýchlosťou svetla.
Fotóny: element.kvantá
h* = 1/2m*v +w
Comptonov jav: korpuskulárny charakter svetla: ak sa zrazí fotón rontg. žiar. s e, fotón odovzdá časť svojej energie e a zmení sa na fot. s menším množstvom energie. Rýchlosť fot. je vždy rovnaká , mení sa vlnová dĺžka.
Interferenčný jav: vlnový charakter svetla
11. Čiarové spektrá: vlnočty viditeľ. časti vodík. spektra.
• séria čiar vodík spektra (Balmer 1885)
• ďalšie série vodík spektra
Známe sú série:
Lymanova 1 2,3,4,
Balmerova 2 3,4,5
Puschenova 3 4,5,6
Bracketova 4 5,6,7
Pfundova 5 6,7,..
12. Bohrov model vodíkového atómu: vychádzal z predstáv Radforda, že at. vodíka sa skladá z jadra nesúceho jedne + náboj, okolo kt. sa pohybuje e.
• e sa pohybuje okolo jadra po kružniciach, tzv. kvant. dráhach, kt je 2 násobkom Planck. konšt. 2 *m*v*r=n*h, moment hybnosti e: m*v*r
• pokiaľ sa e pohybuje po tej istej kvant. dráhach predstavuje urč. stac. stav e v atóme, kt charakterizuje kvant. čís. „n“. Jednotlivé stacionárne stavy sa odlišujú obsahom energie.
• vyžar. al. pohlc. energie sa uskutoč. len pri prechode e z jednej kvant. dráhy na druhú. Prechod e z jedného energet. stavu do druhého sa uskutočnuje v kvantách a je daný vzťahom: E - E =h*
13. Hlavné kvant. čís. (n): vyjadruje energiu orbitalu, nadobúda hodnoty 1-7, orbitaly, kt. majú rovnakú hodnotu hl. kvant. čísla tvoria jednu elektrón. vrstvu.
n 1 2 3 4 5 6 7
kv. vrst. K L M N O P Q
Vedľ. kvant. čís. (l): udáva preistorový tvar orbitalu, nadobúda hodnoty od