Tábory - Vývoj v minulosti.

Tábory - Vývoj v minulosti.
Prázdninová výchovná a zotavovacia starostlivost o deti, organizovaná formou
pionierskych táborov Revolucného odborového hnutia bola v minulosti významnou
súcastou podnikovej sociálnej politiky. Do roku 1952 išlo skôr o charitatívne opatrenie
ako o sociálnu starostlivost. Výchovný aspekt do tejto cinnosti priniesol až
Ceskoslovenský zväz mládeže. V roku 1955 na základe uznesenia vlády CSR bolo
organizovaním pionierskych táborov poverených 17 inštitúcií - štátnych orgánov a
spolocenských organizácií. Medzi nimi boli napríklad domy pionierov, Revolucné
odborové hnutie (ROH), Ministerstvo školstva a zdravotníctva, Pionierska organizácia
ceskoslovenského zväzu mládeže (PO CSM), Zväzarm, Ceskoslovenský zväz telesnej
výchovy (CSTV), Ceskoslovenský cervený kríž (CSCK) a iné. Poslaním detskej
odborárskej rekreácie bolo "zabezpecit detom clenov odborových organizácií a dalších
zamestnancov prázdninové zotavenie, oddych, poucenie v kolektíve a posilnenie
zdravia a zvýšenie telesnej zdatnosti detí." Detskú rekreáciu v case prázdnin
organizovali a prevádzkovali inštitúcie s právnou subjektivitou, ktoré mali zabezpecené
potrebné personálne, materiálne a financné podmienky. Detské tábory sa mohli
organizovat len v zariadeniach, ktoré mali vytvorené priaznivé podmienky pre zdravý
fyzický a duševný vývoj detí a zarucovali zdravé výchovné prostredie. Snahou bolo
využívat tieto zariadenia celorocne. Po rekreácii detí sa využívali v rámci závodných
rekreácií.
Pionierske tábory sa organizovali v štyroch základných formách. Išlo o stále letné
tábory pre deti vo veku od 7-14 rokov trvajúce 18 dní, zimné tábory - týždenné pobyty
v case zimných prázdnin, putovné - pre deti vo veku od 11-14 rokov trvajúce 14 dní a
zahranicné výmenné a nevýmenné tábory, ktoré boli organizované v spolupráci so
socialistickými krajinami. Mestská a primeská rekreácia sa organizovala pre deti od
7-14 rokov. Všetky tábory mali stanovený minimálny pocet pobytových dní,
zodpovedajúci forme tábora. Snahou ROH bolo od zaciatku efektívne využívat a
rozširovat kapacity vhodné na organizovanie pionierskych táborov, dôraz sa kládol na
zvyšovanie poctu rekreujúcich sa detí vo všetkých formách táborov. Rastúci trend
dokumentuje nasledujúca tabulka.
Rok (Pocet detí v táboroch ROH)
1956 (106859),
1975 (348771),
1976 (364501),
1977 (381849),
1978 (401069),
1979 (401273),
1985 (556431),
1986 (579786),
Z tabulky vidíme, že v roku 1979 bol pocet detí v táboroch sedem krát vyšší než v
prvom roku, kedy sa pionierske tábory organizovali. V roku 1980 sa pre deti pripravilo
približne 1600 rôznych pionierskych táborov. Druhou snahou bolo rozšírit možnosti
organizovania zimných pionierskych táborov, ktorých cielom bolo zlepšit zdravie a
telesnú kondíciu detí v tomto období. Reálnym priestorom pre rozvoj zimných
pionierskych táborov ROH boli zariadenia závodnej a podnikovej rekreácie. V tomto
smere sa mali tieto objekty v case jarných prázdnin využívat výhradne detmi, nemali
byt používané na rodinnú rekreáciu.
Rozširovanie kapacít malo podporit aj nariadenie dané deviatym všeodborovým
zväzom, ktoré organizáciám s poctom pracovníkov vyšším ako 800 ukladalo povinnost
vybudovat tábor s kapacitou do 100 detí. Menšie organizácie mali využívat kapacity
vytvorené väcšími podnikmi. ROH organizovalo pionierske tábory len pre zdravé deti.
Pre zdravotne oslabené alebo invalidné deti mali rekreáciu zabezpecovat príslušné
orgány štátnej správy v spolupráci s Ceskoslovenským Cerveným krížom a Ceským
zväzom invalidov. Rodicia invalidných detí mali možnost získat od organizácií aj
príspevok (30,- Sk na jeden pobytový den). Deti z detských domovom sa pionierskych
táborov ROH mohli zúcastnit, bola snaha umožnit pobyt v táboroch co najväcšiemu
poctu detí umiestnených v náhradnej starostlivosti. Organizacné ustanovenia
Všetci pracovníci tábora, výchovní aj prevádzkoví, museli byt starší ako 18 rokov.
Výnimku tvorili praktikanti, a pomocníci v kuchyni, u ktorých bola dolná veková hranica
stanovená na 15 a 16 rokov. Pracovníci museli byt zdravotne, telesne, morálne a
duševne spôsobilí na výkon funkcie ako aj odborne pripravení. Odbornú prípravu
pracovníkov zabezpecovalo Združenie odborových zväzov pre detskú rekreáciu
prostredníctvom svojej Lektorskej skupiny. Základné funkcie v tábore boli rozdelené
medzi vedúceho tábora, zástupcu vedúceho pre veci hospodárske, zdravotné a
programové, odborných inštruktorov, oddielových vedúcich a praktikantov. Každý tábor
musel mat svoj táborový poriadok, ktorý bol základným dokumentom tábora a
formuloval zásady táborového života. Denný program slúžil ako záväzný pracovný
doklad, denný režim bol tvorený v spolupráci so zdravotníkom a musel zodpovedat
veku a zdravotnému stavu detí. Dôležitým dokumentom z hladiska organizovania
táborov sa stal Metodický pokyn pre organizovanie tuzemských a zahranicných táborov,
ktorý bol vydaný na základe uznesenia Sekretariátu Ústrednej rady odborov a
nadobudol platnost v roku 1987.
Pri organizovaní táborov sa nezabúdalo ani na výber, prípravu a uvolnovanie
výchovných pracovníkov z práce na dobu ich pobytu v tábore. Uvolnením jedného
pracovníka mohlo dalších 10 pracovat bez obáv o svoje deti. Touto cestou podniky
zabezpecovali plnohodnotné využívanie volného casu detí a zároven sa ciastocne
odstranoval problém rodicov, ktorí nemali kde svoje deti pocas prázdnin dat.
Hospodárenie táborov
Za prípravu a prevádzku tábora, za jeho materiálne a financné vybavenie, za riadne
hospodárenie a kontrolu zodpovedal Závodný výbor ROH. Kontrola dodržiavania
smerníc pre pionierske tábory bola úlohou revíznych komisií ZV ROH. Náklady na tábor
boli hradené z platieb rodicov, z platieb organizácie, ktorá odkúpila preukazy a z
príspevku zamestnávatelskej organizácie. Cena poukazu pre rodica sa vypocítavala ako
priemer celkových nákladov na jedno dieta. Pri úhradách sa zohladnovali sociálne
pomery žiadatela. Medzi hlavné nákladové položky patrili nákup potravín a nápojov,
náklady na stravovanie, odmeny výchovným a prevádzkovým pracovníkom, náklady na
dopravu a programové zabezpecenie, výdavky spojené s drobnou údržbou a ostatné
prevádzkové výdavky.
Každý tábor mal vopred zostavený rozpocet, pricom platila zásada, že výdavky nesmú
prekrocit príjmy. Rozpocet sa nemohol bezdôvodne prekrocit a zároven sa dbalo nato,
aby nedochádzalo k úsporám na stravovacom normatíve. Kontrola hospodárenia bola
zabezpecovaná vedením pokladnicného denníka, denníka spotreby potravín, skladových
kariet, prípadne dalšou operatívnou evidenciou, o ktorej rozhodol prevádzkovatel.
________________________________________ __________________________
Zdroje: