Systém živej prírody

Živú prírodu nemožno jednoducho a hlavne jednoznačne klasifikovať. V súčasnosti sa používa zaradenie organizmov do systému z hľadiska ich fylogenetickej príbuznosti, čo je niekedy veľmi problematické (chýbajúce fosílne nálezy poukazujúce na vývojovú príbuznosť organizmov a pod.). Ani v súčasnej modernej dobe nie je zaradenie niektorých skupín organizmov jednoznačné a možno sa stretnúť s viacerými variantami. Pomôcť by snáď mohla rozvíjajúca sa biochémia a hlavne molekulárna biológia. Na svete sú už prvé systémy, ktoré sú zostavované na základe štúdie zloženia nukleových kyselín, ktoré jasne poukazujú na vzájomné príbuznosti organizmov.

Lenže na Zemi existujú milióny a milióny rozličných organizmov, neustále vznikajú nové druhy a ešte viac druhov vplyvom znečistenia prostredia a rýchlejšie sa meniacich životných podmienok zaniká. Potrvá teda ešte veľa rokov, kým v systéme živej prírody budeme mať úplne jasno.
Taxonómia

Taxonómia je odbor biológie zaoberajúci sa teóriou a praxou klasifikácie organizmov a ich usporiadaním do hierarchického systému. Základnou taxonomickou jednotkou je biologický druh.

Ústrednou postavou, ktorá sa snažila spraviť ucelený systém živej prírody, bol v prvej polovici 18. storočia švédsky prírodovedec Carl Linné (1707-1778). Jeho najväčším prínosom bolo zavedenie binomickej nomenklatúry. Odvtedy je každý organizmus pomenovaný rodovým a druhovým menom (výnimku tvoria vírusy).

V odborných článkoch sa za rodovým a druhovým menom píše aj meno autora, ktorý po prvý raz použil toto pomenovanie (L. znamená Linné). Základným pravidlom nomenklatúry je zákon prvenstva (priority) uznávaný od dôb Linného, rešpektujúci pôvodné pomenovanie istého taxónu. Preto v taxonomických prácach sa za názvom taxónu s menom autora udáva aj rok publikovania názvu.

Vyššie taxonomické jednotky ako rod majú spravidla svoju charakteristickú koncovku. Je to tak pri latinských ako i slovenských názvoch. Celú hierarchiu taxonomických jednotiek rôzdeľujeme do 3 skupín:
Poznámka Je tu jedna taká malá zrada. Pri rastlinách sa používa taxonomická jednotka "oddelenie", zatiaľčo pri živočíchoch sa používa jednotka "kmeň". Sú to v podstate významovo rovnaké taxóny.

Poznámka V nasledovnom prehľade taxónov uvádzam okrem kategórií aj všetky podkategórie. Podobným spôsobom by sa mohli uviesť aj nadkategórie (napr. nadtrieda, nadrad a pod.) - latinská predpona je vtedy super- (napr. superclassis, superordo a pod.).

Poznámka Pri písaní textov, kde sa vyskytujú latinské druhové pomenovania organizmov, sa tieto píšu implicitne kurzívou (pozor!, napr. "Rod druh var. odroda"). Pokiaľ nie je možné dosiahnuť kurzívu, meno druhu sa podčiarkne. Pokiaľ sa v texte vyskytuje názov druhu viackrát, možno ho skrátiť tak, že rodové meno sa napíše ako začiatočné písmeno s bodkou a vypíše sa vždy CELÉ druhové meno. Nikdy sa neskracuje aj druhové meno! Podobne možno túto fintu využiť aj v slovenskom názvosloví. Napr. K. pivná - S. cerevisiae.

Pokiaľ chceme latinsky vyjadriť bližšie do druhu neurčený rod, môžeme to napísať takto: napr. Boletus sp. alebo Boletus spp. (pozor!, NIE ssp. - to je označenie poddruhu, viď nižšie v texte), keď máme na mysli viacero bližšie neurčených druhov toho istého rodu.

1. Taxóny najvyšších kategórií

* ríša (regnum); napr. ríša rastlinná - regnum Vegetabile, regnum Plantae
* podríša (subregnum); napr. vyššie rastliny - Cormobionta
* oddelenie (divisio) - u rastlín; napr. (sinice a riasy) zelené riasy - Chlorophyta, (huby) slizovky - Myxomycota
* kmeň (typus) - u živočíchov; rôzne koncovky - napr. článkonožce - Arthropoda
* pododdelenie (subdivisio) - u rastlín; napr. Coniferophytina, (huby) plesne - Zygomycotina
* podkmeň (subtypus) - u živočíchov; rôzne koncovky - napr. vzdušnicovce - Tracheata
* trieda (classis); napr. (riasy) rozsievky - Bacillariophyceae, (huby) endomycéty - Endomycetes, (vyššie rastliny) ginká - Ginkgopsida, (živočíchy) rôzne koncovky - napr. hmyz - Insecta
* podtrieda (subclassis); (rastliny a huby) napr. pravé askomycéty - Euascomycetidae, (živočíchy) väčšinou rovnaké koncovky len v rámci jednotlivých tried

2. Taxóny stredných katerógií

* rad (ordo); (rastliny a huby) napr. pŕhľavotvaré - Urticales, (živočíchy) nestále koncovky, niekedy rovnaké v rámci (pod)triedy - napr. chrobáky - Coleoptera
* podrad (subordo); (rastliny a huby) napr. Chlamydomonadineae, (živočíchy) rôzne koncovky - napr. všežravé - Polyphaga
* čeľaď (familia); (rastliny a huby) napr. fialkovité - Violaceae, (živočíchy) napr. bystruškovité - Carabidae
* podčeľaď (subfamilia); (rastliny a huby) napr. jedľovaté - Abietoideae, (živočíchy) ???
* skupina (tribus); (rastliny a huby) napr. Stellarieae, (živočíchy) ???
* podskupina (subtribus); (rastliny a huby) napr. Stellariinae, (živočíchy) ???
* rod (genus); napr. váľač - Volvox, komár - Culex
* podrod (subgenus); napr. subg. Rosa
* časť (sectio); napr. sect. Labrea
* čiastka (subsectio); napr. subsect. Petiolares

3. Taxóny nižších kategórií

* druh (species, propria); napr. váľač zlatý - Volvox aureus, komár piskľavý - Culex pipiens
* poddruh (subspecies); napr. Bryum capillare ssp. (subsp.) carinthiacum
* odroda (varietas); napr. kvasinka vínna - Saccharomyces cerevisiae var. ellipsoideus
* pododroda (subvarietas); napr. Brassica oleracea var. capitata subvar. sphaerica
* (pod)forma ((sub)forma); napr. Melosira distans var. lirata f. rotundata subf. ruber