SWOT analýza

Ciele, stratégia a priority

SWOT analýza

Analýza súčastného stavu je východiskom pre zhodnotenie súčasných silných a slabých stránok ekonomiky Slovenska a príležitostí a ohrození, ktoré je potrebné brať do úvahy pri vstupe krajiny do EU.

Slovensko je podľa hodnotenia Európskej komisie fungujúcou trhovou ekonomikou. Z pohľadu iných krajín je Slovensko malou ekonomikou s veľmi silnou závislosťou na vonkajšom prostredí. V porovnaní s krajinami EÚ 15 má Slovensko vysokú mieru nezamestnanosti a nízku úroveň HDP na obyvateľa.

Silné stránky

Dôležitou silnou stránkou je stabilizácia makroekonomického prostredia a zvýšenie efektivity vzťahou medzi hospodárskou politikou a hospodárskou praxou. Bola dokončená reštrukturalizácia a privatizácia bankového sektora, vláda znížila daňovú zaťaženosť podnikateľských subjektov, zvýšil sa prílev zahraničných investícií na úroveň porovnateľnú s okolitými krajinami a rast podielu EÚ na slovenskom eporte. Parlamentné voľby na jeseň roku 2002 potvrdili kontinuitu strategickej orientácii krajiny a akcelerovali realizáciu dôležitých reforiem (dôchodková, sociálna, zdravotná). Renomované ratingové agentúry zvýšili v novembri 2002 rating Slovenskej republiky zo stupňa Baa3 na investičný stupeň A3.

V priemysle pokračuje trend eliminácie prezamestnanosti a zvyšovania produktivity práce. Nízke náklady na prácu v porovnaní s krajinami EÚ a kvalifikovaná pracovná sila zvyšujú atraktivitu Slovenska pre zahraničných investorov. Slovensko má dobudované základné rozvodové infraštruktúry pre zásobovanie obyvateľstva vodou, teplom a energiami. Je vybudovaná infraštruktúra pre dovoz a tranzit ropy a plynu a dostatočne kapacitná prenosová a rozvodná sieť elektriny a plynu. Vďaka dobrej kvantitatívnej a kvalitatívnej základni telekomunikačnej infraštruktúry sú dobé predpoklady pre rozvoj aktivít v oblasti informačných technológií.

Ľudské zdroje sú charakterizované relatívne vysokou úrovňou vzdelania, najmä základného i stredného vzdelania. Slovensko disponuje dostatkom voľnej pracovnej sily s vysokým podielom stredoškolsky vzdelanej pracovnej sily. Dobrá vzdelanostná úroveň ekonomicky aktívneho obyvateľstva spojená s vysokou úrovňou záujmu o ďaľšie vzdelávanie je dôležitým predpokladom schopnosti osvojovať si nové zručnosti nevyhnutné pre úspešnú adaptáciu na meniaci sa dopyt na trhu práce. Miera ekonomickej aktivity obyvateľstva (mužov aj žien) patrí k najvyšším v Európe.

Kvalita životného prostredia - ekonomická transformácia v 90-tych rokoch 20. storočia bola spojená s výrazným poklesom priemyselnej výroby. Došlo k zníženiu spotreby energie a uzatvoreniu zastaralých priemyselných prevádzok. Výsledkom bolo zníženie znečistenia životného prostredia. Slovensko sa v európskom kontexte celkove radí medzi krajiny s relatívne dobrou situáciou. Najlepšie to dokumentuje index ESI (Enviromental Sustainability Index), ktorý vyjadruje pozíciu krajiny v enviromentálnom aspekte trvalo udržateľného rozvoja. Medzi 122 krajinami z celého sveta sa v r. 2001 Slovensko umiestnilo na 18. mieste, čo je najlepšia pozícia spomedzi transformujúcich sa krajín. Prírodno-krajinné a kultúrno-historické dispozície predstavujú vysoký rekreačný potenciál a sú spolu s výhodnou geografickou polohou Slovenska v strede Európy výborným predpokladom pre dynamický rozvoj turistiky a cestovného ruchu v celoročnom režime

Slabé stránky

Na Slovensku prevládajú prevažne vidiecke oblasti (59,5% rozlohy územia). V porovnaní s európskymi členskými štátmi OECD na slovenskom vidieku žije výrazne vyššie percebto obyvateľstva. Výrazné regionálne disparity predstavuje existencia okresov zvlášť ekonomicky i sociálne postihnutých útlmom donedávna rozhodujúcich priemyselných odvetví (napr. banníctvo, zbrojársky priemysel) a existencia hospodársky nerozvynutých regiónov (najmä prihraničné, podhorské a horské oblasti), v ktorých sa kumulujú ekonomické a sociálne problémy.

Nevyhovujúci technický stav vačšiny ciest a železničných tratí neumožňuje zhodnocovať strategickú polohu SR v dopravnom spojení západ-východ, sever-juh. Spomalenie výstavby diaľnic oddialilo možnosti napojenia vačšieho množstva krajov na medzinárodné dopravné siete.

Zlá dopravná dostupnosť niektorých okresov a krajov alebo mezoregiónov a mikroregiónov spojená s hospodárskou zaostalosťou resp. útlmom ekonomiky signalizuje tendencie k ich celkovému úpadku. Kumuláciu uvedených problémov negatívne ovplyvňuje ekonomickú atraktivitu týchto regiónov pre investorov. Nízka úroveň podnikateľských investícií na vidieku vedie k nedostatku pracovných príležitostí pre jeho obyvateľov. Veľká rozdrobenosť pozemkového vlastníctva pravdepodobne tiež odrádza potencionálnych investorov vo vidieckych oblastiach.

Poľnohospodárstvo výraznejšie ako iné sektory pociťuje dopady transformácie hospodárstva. Zastaralé technológie a strojové vybavenie, nízka produktivita práce a rentabilita, nízka konkurencieschopnosť výrobkov, sú len niektoré z problémov, ktorým musí poľnohospodárstvo na Slovensku čeliť. To sa prejavilo v poklese hrubej poľnohospodárskej produkcie a vo výraznom znížení počtu pracovníkov.

Nízka miera úroduktivity a pridanej hodnoty v priemysle v porovnaní skrajinami EÚ 15 aj okolitými kandidátskymi krajinami a nedostatok vlastného kapitálu je sprievodným javom lokálnej a regionálnej ekonomiky. To spolu s nevhodnou štruktúrou podnikou, so štrukturálnymi odlišnosťami vyrábaného sortimentu spôsobuje jej nízku výkonnosť a konkurencieschopnosť. Tá je spôsobená aj s vysokou energetickou, surovinovou a dovoznou náročnosťou, nedostatočnou podporou poradenstva a služieb pre podnikateľov, absenciou marketingu pre regionálne produkty a slabou informovanosťou a znalosťou trhov.

Okrem uvedených skutočností nízka konkurencieschopnosť súvisí aj s úrovňou podpory výskumu a vývoja a stupňom inovatívnosti podnikateľských subjektov. Výskum a vývoj sú nedostatočne podporované zo štátnych zdrojov, trpia nepriaznivým technickým stavom a úbytkom kvalifikovaných pracovníkov. Naviac je koncentrovaná prevažne v hlavnopm meste Bratislava a v niekoľkých málo regionálnych centrách.

Naďalej pretrváva vysoká celková miera nezamestnanosti s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných. Neumiestniteľnosť tejto skupuny nezamestnaných na trhu práce vyplýva z jej nevzdelanosti a neschopnosti dodržiavať technologickú a pracovnú disciplínu. Existuje nerovnováha medzi dopytom a ponukou práce a vysoká regionálna diferenciácia v ponuke pracovných miest. Nízky objem prostriedkov na aktívnu politiku zamestnanosti nezodpovedá reálnym potrebám.

Vzdelávací systém nie je dostatočne prepojený s potrebami trhu práce. Tvorba učebných osnov sa uskutočnuje bez aktívnej účasti zamestnávateľov a miera zapojenia podnikovej sféry do procesu formulovania obsahu vzdelávania je nedostačujúca.

Medziregionálna mobilita ľudských zdrojov je stále veľmi nízka ako dôsledok životného štýlu hlavne na vidieku ale tiež nerozvinutého trhu s bývaním. Slabou stránkou je aj neefektívne využívanie kvalitnej a vzdelanej pracovnej sily v regiónoch ich bydliska a tým rozširovanie intenzity pracovnej a sídelnej migrácie do ekonomických centier, kde existujú lepšie služby a tiež ponuka pracovných príležitostí, čo následne komplikuje spúšťanie modernizačných a revitalizačných mechanizmov v problémových regiónoch, z ktorých pochádzajú.

Vážnym problémom je i nárast sociálne patologických javov najmä v rómskych komunitách, nárast sociálnej polarizácie obyvateľov a rozsahu rizikových skupín obyvateľstva.

Úroveň vzdelávacích, zdravotných a sociálnych služieb je dôležitá tak pre obyvateľstvo ako aj pre potencionálnych investorov pri posudzovaní miery atraktivity regiónov. Kvalita a úroveň poskytovaných služieb je priamo úmerná stavu budov a zariadení, v ktorých sa nachádzajú. V krajine je rovnomerne rozložená sieť zakladných a vyšších škôl, sieť zariadení sociálnej starostlivosti a zdravotníckych zariadení. Kvalita a dostupnosť nimi poskytovaných služieb je dlhodobo poznačená nedostatkom investícií. Dôsledkom je neuspokojivý technický stav veľkého počtu budov,morálna a fyzická zastaralosť technických zariadení a nedostatok moderných technológií.

Nezanedbateľnou slabou stránkou je aj nepripravenosť regionálnych štruktúr na zvládnutie procesu spojeného s čerpaním finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov. Zatiaľ nie sú vybudované dostatočné kapacity na zabezpečenie dostatočného počtu kvalitných projektov, chýbajú informácie a dostatočne odborne pripravený ľudia.

Napriek celkovej kvalite životného prostredia existujú regionálne rozdiely, čo sa týka rôznej miery znečistenia životného prostredia a zaťaženia obyvaťeľstva. Zvyšujú sa zdravotné riziká (hlukové zaťaženie, zvýšená nehodovosť) obyvateľov miest a vidieckych obcí ležiacich na hlavných komunikačných trasách. Celkove je nízka kvalita prostredia vo vačších mestách v dôsledku pôsobenia celého komplexu nepriaznivých faktorov. Nedostatočná je úroveň infraštruktúry sídiel (najmä vidieckych) v niektorých oblastiach východného Slovenska, čo sa týka napojenia obyvateľstva na kanalizácie a stupeň znečistenia odpadových vôd, s čím súvisia zdravotné riziká. Tieto sú spojené tiež s dlhodobým pôsobením nebezpečných a zvláštnych odpadov najmä v skládkach, haldách a odkladiskách v urbanizovaných územiach. Problematická je aj prednostná podpora veľkých investičných zámerov „na zelenej lúke“ pred sofistikovanejšími a environmentálne priaznivejšími aktivitami.

















Príležitosti

Integrácia Slovenska do EÚ a s tým spojený ťah požiadaviek je jednou z určujúcich príležitostí. Členstvo v EÚ urýchli celý rad procesov napr. reštrukturalizáciu priemyslu a poľnohospodárstva alebo implementáciu štandardov riadenia kvality a hygienických štandardov a pod...

Prístup na trhy je príležitosťou pre odbyt kvalitných potravinárskych produktov a krajových špecialít.

Príležitosťou je rozsiahlejšie využívanie moderných technológií, najmä využitie informačnej a komunikačnej techniky a jej potenciálu prakticky vo všetkých sférach života.

Ďalšou príležitosťou je rozsiahlejšia medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, výskumu a inovácií a nepriamych nástrojov podpory vedy a výskumu podľa princípov EÚ.

Je dôležité spomenúť aj príležitosti, ktoré ponúka nezaplnený trhový priestor v sektore služieb a možnosti zhodnotenia existujúceho potenciálu zachovaných krajinných štruktúr a prírodných zdrojov ako sú napr. geotermálne zdroje a minerálne pramene.



Ohrozenia

Napriek otvorenosti slovenskej ekonomiky bude najvážnejším ohrozením pre domácich
podnikateľov a podniky rastúci tlak konkurenčného prostredia na domácom i svetovom trhu a pretrvávajúca vysoká závislosť krajiny na dovoze strategických surovín. Ohrozením je aj vysoká citlivosť exportovanej produkcie na svetové ekonomické cykly.

Možné zmeny na trhu kvalifikovanej pracovnej sily budú pôsobiť na postupné a nevyhnutné znižovanie konkurencieschopnosti kľúčových odvetví regionálneho priemyslu v dôsledku rastu relatívnych jednotkových nákladov práce v porovnaní s inými lokalitami strednej a východnej Európy. Potenciálnym ohrozením je aj odliv vysokokvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia.

Ohrozením pre životné prostredia bude zvyšovanie ekologického zaťaženia územia, najmä z titulu záberu plôch pre rozvoj dopravnej infraštruktúry a investičnej výstavby na úkor zelene, resp. kvalitnej poľnohospodárskej pôdy.

Pokračovanie tendencie smerovania zahraničných investícií do okresov s nižšou nezamestnanosťou, lepšou dopravnou dostupnosťou a kvalitnejšími ľudskými zdrojmi môže naďalej prehlbovať regionálne disparity a zväčšovať zaostávanie problémových regiónov. Dôsledkom bude ďalší pokles ekonomickej a sociálnej vitality takto postihnutých regiónov.