Svetové vodopády (seminárna práca)

Svetové vodopády (seminárna práca)
Cielom mojej seminárnej práce o svetových vodopádoch je získanie informácií o
zaujímavom geomorfologickom a hydrologickom jave (fenoméne) sveta – vodopádoch.
Najväcšie a najkrajšie vodopády sveta sa nachádzajú v rôznych oblastiach sveta -
svojou krásou a dominantným postavením ich môžme zaradit medzi ôsmy div sveta.
Ich vznik môže mat rozlicnú prícinu, avšak my sa len môžme zamýšlat nad tým, ako
tento krásny jav prírody vznikol. Mnohé vodopády sú súcastou náucných chodníkov a
atraktívnymi miestami pre turizmus a cestovný ruch. Väcšina z nich sa nachádza v
oblasti, ktorá je súcastou väcšieho chráneného územia a preto patria aj medzi
chránené prírodné pamiatky. Clovek už od dávna pozoroval všetky divy, ktoré stvorila
matka príroda a ktoré na Zemi boli dávno pred ním. Medzi tieto divy možno urcite
zaradit aj vodopády, ktoré sa padali z nebies a hukotom sa valili do priepasti. Aj
pradávne národy a kmene (indiáni) ich považovali za bohov a aj ich tak nazývali.
Prírodné vodopády sú nielen prírodným, ale aj kultúrnym bohatstvom. A ked krajina v
ktorej sa toto bohatstvo nachádza, vie dobre využit možnosti ako na tom prosperovat a
zároven aj ochranovat tento nádherný jav prírody, tak potom sa urcite zlepší
ekonomická situácia tejto krajiny. Ale nie každá krajina dbá na ochranu životného
prostredia v okolí vodopádov a kedže vodopády sú jedno prírodné spolocenstvo a tvoria
jeden celok, tak tá krajina ktorá nedbá na ochranu životného prostredia vodopádov,
narušuje biocyklus všetkých živocíchov v blízkosti vodopádov. A teda ochrana
životného prostredia, by mala byt prvoradá a nemal by to byt iba zisk z turistickej
atrakcie – ani táto atrakcia však dlho nevydrží, ak sa o nu clovek nebude starat. Verím
tomu, že na svete nie sú iba ziskuchtiví ludia, ale aj takí, ktorí si vedia tento prekrásny
kus prírody aj vážit. Viktóriine vodopády
Viktóriine vodopády sú opísané domorodým kmenom Kololo žijúcim na tomto území
v roku 1800, ako „Mosi-oa-Tunya“ v preklade „Dym, ktorý hrmí“ a v modernejšom
preklade ako „najväcšia poznaná záclona padajúcej vody“. Viktóriine vodopády dlhé
305 m so svojimi kaskádami, zobrazujú krásu a velkolepost na rieke Zambezi, na
hranici Zambii a Zimbabwe. Stlpy trieštiacej sa vody možno vidiet na míle daleko, ako
546 miliónov metrov kubických padajúcej vody za minútu. Okolo vodopádov sa
nachádza hustý porast kríkov, ktoré prechádzajú do hmlou presiaknutých daždových
lesov.
Cesta pozdlž okraju lesa umožnuje návštevníkom statocne pripravených na obrovskú
spršku vody v nepravidelných intervaloch, neuveritelný pohlad na vodopády. Jedno
špeciálne miesto sa nachádza okolo okraja mostu Knife, kde návštevníci majú možnost
vidiet najkrajší pohlad na Východný Katarakt a na Hlavný vodopád, nazývaným „Vriaci
hrniec“, kde sa rieka Zambezi stáca a pokracuje smerom do Batoka Gorge. Medzi dalšie
miesta patria Viktóriin most a Výhliadkový strom, ktorz zahrna panoramatický pohlad
na Hlavný vodopád.
Mosi O Tunya Národný Park je situovaný pozdlž rieky Zambezi vzdialený od
vodopádov asi 12 km. Je velký iba 66 km štvorcových, ale poskytuje domov mnohým
živocíšnym druhom – antilopám, zebrám, žirafám a ohrozeným nosorožcom bielim
(prvý v parku sa narodil v roku 1994). Sú to jediní nosorožci v Zambii, kde ich velká
populácia bola takmer výhubená pytliakmi.
História vodopádov
V roku 1851, Livingstone prvý krát pocul o velkých vodopádoch, ale bolo to v roku
1855, co ich navštívil. Strávil noc na Kalaiovom ostrove niekolko kilometrov od
vodopádov. Nasledujúce ráno nasadol do malého kanoe a splavil sa až k hrmiacemu
dymu. Pristál na najväcšom ostrove na okraji vodopádov, teraz nazývaným
Livingstoneov ostrov a odtial prvý raz uvidel vodopády. Na obklopujúcu zem napísal:
„Nikto si nedokáže predstavit ten nádherný pohlad z hocijakého miesta v Anglicku.“
(Livingstone, 1857).
Viktóriin most bol navrhnutý Cecilom Johnom Rhodesom v roku 1900, aj ked nikdy
nenavštívil vodopády a predtým ako sa stavba zacala zomrel, jeho posledné želanie
bola železnica prechádzajúca ponad rieku Zambezi práve pod Viktóriinimi vodopádmi.
Toto želanie sa mu splnilo, dnes sa nad vodopádmi týci most z ktorého máte možnost
vidiet celý vodopád vo svojej plnej kráse.
Ubytovanie a šport
Nachádza sa tu vela hotelov a apartmánov poskytujúcich velmi kvalitné služby:
Apartmán Taita Falcon sa nachádza na skalistých vrchoch Batoka Gorge a umožnuje
zaujímavý pohlad na rieku Zambezi a na rafterov zdolávajúcich túto rieku.
Kubu Cabins je ubytovacie miesto o rozlohe 35 km štvorcových nachádzajúcih
sa v blízkosti rieky, s velmi dobrými stravovacími podmienkami a s domáckou
atmosférou.
Chundukwa Horský Spací Kemp má drevené a slamené obývacie miesta popri
rieke a ponúka jazdu na konoch spolu s jazdou na kanoe.
Medzi dalšie ubytovania patria: Mawala Lodge, Thorntree, Ngolide Lodge, Safari
Lodge...
Viktóriine vodopády sú populárne ako dobrodružné centrum južnej Afriky, pretože
sa tu nachádza množstvo športových aktivít, ktoré berú ludom dych: Bielovodný
Rafting krížom cez Batoka Gorge, Bungee Jumping z 111 m Viktóriineho mosta,
kanoistika po Zambezi, jazda na konoch, vodné safari...
Iguacú
Iguacú Národný Park o velkosti 185 000 hektárov hranicí s Argentínov a
Uruguajom. Park bol založený 10 januára 1939 a neskôr bol uznaný UNESCO-m ako
Prírodné Dedicstvo. Dnes obsahuje jednu z najväcších Juhoamerických lesných rezerv a
je zaradený v štátnom programe na obnovu prírodného zdrojov krajiny. Hlavná
vegetácia sú daždové lesy a jedle Araucária, spolu s palmami, caviúna, lesných
porastov a mnoho dalších. Hlavnou atrakciou Parku sú vodopády Iguacú. Vodpády
Iguacú sa nachádzajú na rieke Iguacú, ktorá tecie zo západu na východ 1320 km a je
prirodzenou hranicou medzi Argentínou a Brazíliou pri meste Foz do Iguacú na
Argentínskej strane. Pätnást kilometrov predtým, ako sa stretáva s riekou Paraná,
padá vodopád Iguacú
82 m dolu pozostávajúci z asi 150-300 kaskád a s prietokom 1500 kubických metrov
za sekundu. Indiánsky kmen Caiangangue, ktorý už po stárocia žije v povodí rieky
Iguacú, verí, že slovo Iguacú pochádza od Mboi-a, Hadieho Boha, ktorý bol synom
Tupã. Nácelník kmena, Igobi, mal dcéru Naipi, ktorá bola taká krásna, že rieka
sa prestala vlnit, ked sa mladé indiánske dievca chcela pozriet na svoj odraz vo vode.
Pre jej krásu, Naipi mala byt obetovaná Mboi-ovi, ako obet Hadieho Boha. Avšak,
Caiangangue mal mladého bojovníka Tarobá, ktorý miloval Naipi. V den ked mala byt
Naipi obetovaná, ked bojovníci tancovali obetný rituál a šaman s nácelníkom pili cauim
( nápoj zložený z kvasenej kukurice), Tarobá utiekol spolu s Naipi na kanoe dolu po
rieke. Po odhalení ich úteku, Mboi bol strašne nahnevaný. Vpustil holuba dolu do útrob
Zeme, zatocil svojim telom a s velkým hrmotom vytvoril obrovský vodopád.
Vytvorením vodopádu s mnohými kaskádami, utecenci neocakávane spadli s velkej
výšky, kanoe sa im roztrieštilo o skaly a oni navždy zmizli. Naipi bola premenená v
jednu velkú skalu na vodopádoch (Iguacú), pravidelne udieraná valiacou sa vodou.
Tarobá bol premenený na palmový strom stojaci na konci vodopádov, obmývaný
cerstvou vodou. Za stromom sa nachádza jaskyna, kde sa nachádza príšera, ktorá
stráži prekliatych zamilovancov na vecnost.
História vodopádov
Iguacú boli objavené 31 januára 1542 Španielskym navigátorom a kolonizátorom
Alvarom Nuñesom Cabezom de Vaca, ktorý sa plavil dole riekou aby našiel cestu
do Asuncion-u (Paraguay). Samozrejme po zazretí vodopádov zakrical známu vetu:
„Santa Maria, aké prekrásne!“. So štastím a skúsenostami sa preplavil cez riecne
pereje a vošiel so histórie svojou už známou vetou.
V roku 1986 sa vodpády Iguacú zaradili do pamiatok Prírodného Dedicstva vytvorené
UNESCOm.
Angelov vodpád
Angelov vodopád je naväcší vodopád na svete. Tento 3212 stôp merajúci vodopád sa
nachádza uprostred Venezuelskej džungli. Táto oblast je Venezuelský národný park.
Angelov vodopád padá zo skalnatého vrchu-mesa, co pôvodný obyvatelia (indiáni)
volajú Tepuyi. Meno „Auyantepui“, skala Angelovho vodopádu je jedna z dalších skál
rovnakého druhu nachádzajúcich sa v Guyanskej Vysocine na juhovýchode Venezueli.
Ako mnoho stojacích gigantov, co charakterizuje tieto mesy (Tepuyi), je ich velká
výška týciaca sa k oblohe a aj ich rozloha tahajúca sa vo velkých šírkach. Tiež
nazývané „tabulové pohoria“ (co ich aktuálne opisuje), Tepuyi boli formované pred
mnoho biliónmi rokov. Bocné strany boli po case erudované – pomocou vody (silné
dažde a búrky pôsobiace v Guyanskej Vysocine) a pomocou vetra. .
________________________________________ __________________________
Zaujmav linky k refertu: