Svetová literatúra po roku 1945

Druhá svetová vojna a povojnový vývin otriasli životnými istotami mnohých ľudí. Svet bol násilne rozdelený na kapitalizmus a socializmus. Rozhodovali mocnosti “o nás bez nás“. Nevyčerpateľnými témami sa stali udalosti II. sv. vojny, boj proti fašizmu, zápas o národnú slobodu a o krajšiu budúcnosť.


Vedúcou umeleckou metódou sa stal socialistický realizumus ( v soc. krajinách) a západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a experimentovala s novými. Vznikol v Rusku v 20. – 30. rokoch.

V Nemecku sa formoval literárny smer existencializmus
(z lat. existentia – bytie, jestvovanie) – skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality i z hľadiska spoločenských vzťahov. Existencialisti zdôrazňujú osobnú slobodu človeka. Podľa nich život človeka záleží len na jeho voľbe. Jednotlivec prekonáva základný životný pocit nezmyselnosti, opustenosti a beznádeje. Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje okolnostiam. Rozhoduje sa na základe vlastnej vôle. Diela zobrazujú vnútorný svet človeka, tienisté stránky, postavy prežívajú stavy strachu, niektoré zomierajú.

Vo Francúzsku vznikol tzv. nový román (antiromán)
V polovici 50. rokov vznikla skupina spisovateľov, ktorá sa pokúsila určiť nové zásady prózy, a tým ju vlastne od základov zmeniť. Odmietali klasickú prózu, to znamená tradičnú kompozíciu, epického hrdinu. Písali racionálne, bez fantázie. Vyzdvihovali význam dialógov, pretože vyjadrujú psychiku hovoriaceho,. Odmietali vnútorný monológ. Úloha rozprávača, ktorý všetko vie, sa skončila. Autor naoko chladne, nezaujato zachytáva čo vidí, teda vševediaceho rozprávača nahradil vševidiacim rozprávačom. Postavy bývajú nekonkrétne, tzv. gramatické – on, ona, ja. Dej je redukovaný. Typickým prostredím pre diela nového románu je spleť ulíc – labyrint. Zakladateľom antirománu je ALAIN ROBBE-GRILLET. Francúzsky nový román sa označuje ako antiromán, pretože sa stavia do opozície voči tradičnému románu, najmä balzacovskému typu. Zo slovenských spisovateľov bol týmto literárnym smerom ovplyvnený PETER JAROŠ.


V 50. rokoch sa začala rozvíjať dramatická tvorba známa ako absurdná dráma (divadlo). Zmenili tradičnú štruktúru drámy na tzv. antidrámu, v ktorej chýba súvislý dej, často i zápletka, medziľudská komunikácia postáv, rozuzlenie v závere hry. Hrdina je osamelý človek, neschopný komunikovať s inými. Monológy sú nelogické. Nie je to však smer, pretože každý autor mal svoje vlastné chápanie divadelnej hry.


RUSKÁ LITERATÚRA

Spisovatelia bývalého ZSSR si všímali spoločenské a politické problémy. Mnohí nesúhlasili s vládnucou triedou. Dovolené bolo písať iba metódou socialistického realizmu.

Predstavitelia ruskej literatúry boli rozdelení do dvoch skupín:

Oficiálna literatúra – písaná metódou socialistického realizmu
Polooficiálna literatúra – väčšia časť tvorby nemala šancu byť uverejnená. Odmietala metódu socialistického realizmu.


1. oficiálna literatúra: MICHAIL ALEXANDER ŠOLOCHOV
Novela OSUD ČLOVEKA – zachytil príbeh prostého človeka v čase vojny. Je to príbeh Andreja Sokolova, ktorému šťastné manželstvo prerušila vojna. Doma zanechal ženu a 3 deti. Dostal sa do zajatia a jeho nešťastie vrcholí vtedy, keď mu žena a dcéry zahynuli pri bombardovaní a syn mal pohreb v posledný deň vojny. Po vojne zostal sám a osud ho spojil s Ivankom – vojnovou sirotou: „Stretli sa dvaja ľudia, dve zrnká piesku čo do cudzích krajov zavial vojnový uragán nevídanej sily“. Autor oslávil statočnosť jednoduchých ľudí a vykreslil duševné útrapy, ktoré prinášajú človeku bolesť zo straty najbližších.



ALEXANDER ALEXANDROVIČ FADEJEV
Román MLADÁ GARDA – najslávnejší ruský vojnový román vychádza z historicky pravdivých faktov. Autor na skutočnom príbehu opísal hrdinstvo mladých ľudí – členov ilegálnej skupiny Mladá garda. V januári 1943 organizácia bola odhalená a mladí ľudia umučení a popravení.


2. polooficiálna literatúra: ALEXANDER SOLŽENICYN
Počas II. sv. vojny bojoval v Červenej armáde a na základe falošného obvinenia za „protisovietskú činnosť“ ho odsúdili na 8 rokov väzenia na Sibír.

Novela JEDEN DEŇ IVANA DENISOVIČA – zachytil trpké skúsenosti z pobytu v trestaneckých táboroch Zachytáva 1 deň väzňa č. 854 v sovietskom gulagu. Ivan Denisovič Šuchov, bývalý vojak Červenej armády, bol uväznený pre vlastizradu, ako mnohí iní sovietski vojaci, ktorí padli do nemeckého zahatia a mali to „nešťastie“, že prežili.

Šuchov mal 40 rokov a bol odsúdený na 10 rokov väzenia. Autor otvorene opísal jeden deň z jeho života. Všetky dni boli rovnaké. Dej je rámcovaný. Začína zobudením o piatej ráno a končí uložením k spánku. Rozprávač je v 3. os. sg. Novela sa vyznačuje drastickým realizmom, no bez vonkajšieho dramatizmu. V postave Ivana Denisoviča zobrazil sedliaka, ktorý sa do gulagu dostal za vlastizradu.

SÚOSTROVIE GULAG
Dielo vyšlo v roku 1973 vo Francúzsku. Autor bol vypovedaný zo ZSSR a zbavený občianstva. Súostrovie Gulag (Gosudarstvennoje upravlenie lagerej – Hlavná správa táborov) je otrasným svedectvom o otrockej práci väzňov na stavbách na Sibíri, o histórii prvých rokov sovietskej moci, o prenasledovaní nevinných, o týraní...

Kniha nemá ucelenú kompozíciu – sú to spomienky autora, väzňov, citáty z listov. Dielo je mementom pre všetky národy, aby nedopustili viac diktátorstvo, pošliapavanie ľudských práv.


BORIS PASTERNÁK
Román DOKTOR ŽIVÁGO
Bol vydaný v Taliansku v roku 1957. Vyvolal búrku protestov, prenasledovanie autora. Autor zobrazil udalosti v Rusku v roku 1903 až 1929 (I. sv. vojna, Októbrová revolúcia, hospodárska kríza,...). Hlavnými postavami sú Živágo a Larisa. Osudy Živága, ktoré autor zobrazil od detstva až po smrť v roku 1929 sú typické pre tisíce ľudí tých čias. Pochádzal z bohatej rodiny. Keď mal 10 rokov osirel, ujali sa ho príbuzní. Vyštudoval medicínu. Jeho kariéru pretrhla I. sv. vojna. Bieda a hlad sa stupňujú. Odchádza s rodinou na Ural. Tu ho zajali partizáni. Po úteku sa chce dostať do Moskvy k žene a synovi. Pracuje, aby nebol podozrivý. Dostáva list od ženy, ktorá mu oznamuje, že emigruje aj so synom do Francúzska. Vracia sa na Ural. Tu stretáva bývalú lásku Larisu. Ich šťastie je krátke, pretože Larisa ho opúšťa, aby zachránila život sebe i dcére. Stretnutia ich dvoch boli vždy krátke, ale predsa nemohli na seba zabudnúť. Po strate Larisy stráca zmysel života. Vracia sa do Moskvy, pokúša sa založiť si rodinu, nič sa mu nedarí. Zomiera v električke na srdcovú porážku. Pri jeho rakve sa objavuje Larisa, ktorá náhodou prišla do Moskvy. Niekoľko dní po pohrebe zmizla: „Možno ju niekde zaistili a umrela alebo navždy zmizla bohviekde.“

Román sa končí epilógom (záverom), v ktorom sa v roku 1943 postavy – dôstojníci vyjadrujú k vojne, stalinským pracovným táborom. Dejové udalosti dopĺňajú krásne opisy prírody, filozofické úvahy i kresťanské motívy.



Ďalší predstavitelia: VALENTIN RASPUTIN, ČINGIZ AJTMATOV...


AMERICKÁ LITERATÚRA

WILLIAM STYRON
SOPHIINA VOĽBA – udalosti II. sv. vojny. Rozprávačom príbehu je mladý spisovateľ Stingo. Má autobiografické črty. Zoznámil sa so Sophiou Zawitovskou – poľkou a Nathanom Weinstinom, agresívnym schizofrenikom židovského pôvodu, ktorý berie drogy. Autor retrospektívne rekonštruuje udalosti. Sophia – mala 38 kg, bola vzdelaná, dcérou učiteľa, krásna. Pašovala šunku pre chorú matku a tak sa dostala do koncentračného tábora v Osvienčime. Tu pracovala u veliteľa tábora Rudolfa Hossa.. V živote dostala možnosť 3 krát voliť:

1-krát sa mohla rozhodnúť, či sa zapojí do poľského odboja alebo nie. Rozhodla sa pre nie, kvôli svojim deťom.

2-krát jej dáva možnosť neľudskej voľby fašistický lekár. Môže zachrániť len jedno zo svojich dvoch detí. Syn Ján sa na chvíľu zachráni, dcérka ide do plynovej komory. Nikdy sa však nedozvedela, čo sa stalo so synom.

3-krát jej ponuku nikto nedáva. Zvoli si sama smrť, pretože nedokáže žiť s tieňom mŕtvych detí a so sklamaním zo seba samej. Spácha samovraždu aj spolu so svojím milým Nathanom.


JOSEPH HELLER
Román HLAVA XXII – autor využil paradox až absurditu. Dejiskom je južné Taliansko – základňa amerického letectva. Hlavnou postavou je 28-ročný vojak americkej armády Yossarian, ktorý sa búri proti byrokratickému vojenskému aparátu stelesnenému tzv. Hlavou XXII – je to zákon, ktorý určuje povinnosti vojaka. Tento predpis sa dá podľa vôle veliteľa rôzne interpretovať, ale nikdy nie v prospech vojakov. Predpis Hlava XXII dovoľuje odísť z frontu všetkým, ktorí absolvovali 30 náletov. Yossarian však ostáva na fronte, pretože jeho plukovník Cathcart (keskart) využíva ďalšiu formuláciu, v ktorej stojí, že vojak musí uposlúchnuť rozkaz svojho veliteľa. Ten počet náletov stále zvyšuje. Yossarian sa nikdy necítil byť dobrým vojakom a nikdy netúžil položiť život za nikoho. Chcel odísť z vojny, ale sa mu nedarilo. Predstieral i psychické problémy. Chcel si vynútiť preradenie, pretože je blázon, ale aj na to pamätá Hlava XXII. „Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je blázon. Hlave XXII neprešiel niekto cez rozum.“ Keď už mal všetkého dosť, rozhodol sa konať sám a dezertoval do Švédska.

Román tvorí 42 kapitol, pomenovaných podľa hlavných postáv jednotlivých epizód.Román ZÁVEREČNÁ – je akýmsi voľným pokračovaním Hlavy XXII.

JEROME DAVID SALINGER
Psychologický román KTO CHYTÁ V ŽITE – skladá sa z 26 kapitol označených číslami. Román je rozprávaním Holdena v 1. os. sg, ktorý lekárom rozpráva príbeh s odstupom 1 roka v sanatóriu.. Dej sa odohráva počas troch dní (predvianočný New York). Holden Caufield je 16-ročný študent strednej školy. Je to už jeho 4. škola. Nie je úspešný ani tu, vyhodili ho a po prázdninách sa už nemá vrátiť do školy. Prepadol zo 4 predmetov (mal ich 5). Sám nevie, prečo sa mu v škole nedarí.


Pochádzal zo zámožnej rodiny – otec je úspešný advokát. Matka je citovo poznamenaná smrťou syna Allieho . Majú ešte syna D.B., ktorý ako vojak zažil II. sv. vojnu a vrátil sa domov obratý o všetky ideály. Je talentovaným spisovateľom a odišiel do Hollywoodu za slávou a pôžitkami.


Najmladšia v rodine je Phoebe, 10-ročné dievčatko, ktoré miluje svojho brata Holdena. Láska je obojstranná. A možno aj vďaka nej Holden miluje deti a chce ich chrániť. Považuje svoju sestru za jedinečného tvora. Je vtipná, veselá. Chápe, že Holden je smutný zo smrti Allieho. Aj ona milovala svojho brata, ale je mŕtvy. Zomrel ako 10-ročný na leukémiu. Ona to v detskom rozume prijala ako nezmeniteľný fakt, ale Holden sa s tým nevie vysporiadať. Holden vyčíta dospelým, že sa pretvarujú, necítia úprimne.


Holden sa sklame nielen v dospelých vo svojej rodine ael aj u učiteľov. Mal rád profesora dejepisu Spencere, ale sa v ňom sklamal. Prišiel do jeho bytu a počas spánku sa prebral a zbadal profesora, ako sedí pri ňom a pohládza ho po vlasoch.


Holden je vo veku, ktorý je kritický k príbuzným. Svet rovesníkov však nie je o nič vábnejší. Na ktorejkoľvek škole by bol, nachádzal by presne tých istých chlapcov, ktoré celé dni rozprávajú o rugby, sexe. On by si vedel predstaviť svoj život na brehu potoka v zrubovanej chate, ale nie sám.
Nesmelú lásku prežil s Jane (takmer sa pobozkali). Skúša, koľko alkoholu znesie. V niektorých lokáloch mu ešte nenalejú, inde to ide bez problémov.


Citová kríza sa dostaví tesne pred Vianocami, v čase, keď každý niekam patrí. Je zima a Holden často myslí na kačičky z mestského parku, kam sa uchýlia pred mrazom. Je presne v takej situácii ako ony, musia s o nej postarať druhí.Holden vie, že nemá silu po prázdninách pokračovať na ďalšej škole a preto sa obáva ísť domov. Potulovaním a prepínaním síl ochorie a bude sa liečiť v sanatóriu, kde rozpráva svoj príbeh.
Symbolicky vyznieva jeho prianie stáť pri okraji priepasti a chytať deti, ktoré sa hrajú na žitnom poli a netušia, že na jeho konci je priepasť – on ju už zbadal.
Cíti, že Amerika už dávno nie je vlnicacim sa, pokojným žitným poľom, bezpečným pre deti, ktoré miluje. Žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju neznečistili továrne a dravosť za peniazmi.


Holden sa nakoniec vzdáva svojho sna, vzdáva sa donkichotského idealizmu, prekonáva psychickú krízu, kapituluje pred presilou sveta pomocou čierneho humoru, pretože pochopí, že človeka, ktorý nie je schopný vysmiať sa svetu, zahubí zúfalstvo. Hrdinove úvahy a konanie predstavujú revoltu americkej dospievajúcej mládeže, ktorá sa nemohla zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých. Holden túži po nových skúsenostiach a po starej Amerike.

Reč hlavnej postavy je hovorová, s množstvom slangových výrazov, často i vulgarizmov....Salinger sa vo svojich románoch a poviedkach venuje problémom detí a mládeže.


JOHN STEINBECK
Zdrojom jeho inšpirácie bola rodná Kalifornia – príroda, život prostých ľudí a v niektorých dielach môžema nájsť symbolické biblické motívy (román NA VÝCHOD OD RAJA)

Román O MYŠIACH A ĽUĎOCH – príbeh o veľkom priateľstve, o veľkých snoch. Autor hovorí o živote bezdomovcov, ktorí putujú za prácou a snívajú o mieste, ktoré by mohli nazvať domovom. George sa snaží chrániť fyzicky silného, ale slabomyseľného Lennieho pred zlom sveta. Lennieho záľuba v hladkaní hebkých vecí sa končí tragicky. Nechtiac zlomí väzy žene šéfovho syna, ktorá sa ho pokúša zviesť. Priateľ George ho zastrelí, aby ho uchránil pred lynčovaním. Ich sny o vlastnej farme stroskotajú.

Román OVOCIE HNEVU – dostal zaň Pulitzerovu cenu.
Roku 1962 za celoživotnú tvorbu dostal Nobelovu cenu.


Americkú poéziu predstavuje skupina
Ktorú kritici nazvali beat generation. Mladých básnikov spájalo vedomie osobnej spoulupatričnosti, požiadavka intenzívneho vnútorného života a ničím neobmedzovaná sloboda jednotlivca. Vznikla v San Franciscu. Jedným z vedúcich osobnosti je LAWRENCE FERLINGETTI a JACK KEROUAC, ktorý v románe NA CESTE zobrazil životný štýl americkej beatnickej generácie. Tento román sa stal akousi „bibliou“ tejto generácie. Dnes americkí príslušníci beat generation sa aktivizujú v ekologickom hnutí.



FRANCÚZSKA LITERATÚRA

ANTOINE DE SAINT EXUPÉRY
Počas II. sv. vojny aktívne pôsobil vo francúzskej armáde ako pilot a predpokladá sa, že bol Nemcami zostrelený. Vo svojich dielach čerpal námet z obdobia II. sv. vojny – romány VOJNOVÝ PILOT, ZEM ĽUDÍ . Býva označovaný za jedného z najväčších humanistov a za posledného romantika. Reprezentuje filozofujúci prúd prózy.


Známy sa stal filozofickou rozprávkou MALÝ PRINC – dielo možno čítať v detskej úrovni ako rozprávku o malom princovi alebo vo filozofickej úrovni ako dielo o hľadaní pravdy, poznania zmyslu života. Príbeh je o pilotovi, ktorý havaroval v púšti na Sahare. Prichádza k nemu malý princ z ďalekej planéty. Rozpráva pilotovi o svojej planéte i o tom, ako zapochyboval o láske k ruži, ktorú miloval. Na svojej púti navštívil niekoľko planét, kde sa stretol s rôznymi bytosťami.Očami malého princa vidíme krásu po novom. Krása pre človeka je nepostihnuteľná. Krásne je najmä to, čo najmenej vidíme: „To, čo skrášľuje púšť, je to, že skrýva niekde studňu.“


Malý princ pochádzal z asteroidu B612. Staral sa o dve činné a jednu vyhasnutú sopku. Vytrhával baobaby, mal tam svoju ružu. Žil v oblasti niekoľkých asteroidov. Hľadal tam zamestnanie a poučenie.
Na prvom asteroide prebýval kráľ, ktorý chcel niekomu rozkazovať a vládnuť nad všetkým, ponúkol malému princovi kreslo ministra spravodlivosti.
Druhú planétu obýval márnivec, ktorý sa pokladal za najkrajšieho a najbohatšieho.
Na tretej planéte býval pijan. Pil preto, že sa hanbil a hanbil sa preto, lebo pil.
Na štvrtej planéte bol biznismen, ktorý len rátal a vyhlásil, že vlastní všetky hviezdy.


Piata planéta bola najmenšie. Bolo na nej iba toľko miesta, aby ta mohla vojsť pouličná lampa a lampár. Jeden deň trval minútu. Napriek tomu sa mu lampár nezdal taký smiešny ako tí predchádzajúci.Na šiestej planéte žil zemepisec, ktorý ani nevie, či jeho planéta má alebo nemá rieky. Ten mu poradil, aby zašiel na Zem, lebo má dobrú povesť.Zem je teda siedmou planétou. Tu sa zoznámil s líškou, ktorá mu vyjavila tajomstvo „vidieť srdcom“. Spoznáva tak hodnotu ľudského citu. Zastaví sa u výhybkára a nevie pochopiť, prečo ľudia nastupujú a vystupujú z vlakov.


Malý princ pomôže smädnému letcovi objaviť studňu. Malý princ sa chce vrátiť domov. Dá sa uštipnúť hadovi, aby sa cestou smrti vrátil na svoju planétu. Pilot opravil svoj stroj a malý princ vie, že jeho veľký priateľ sa bude môcť vrátiť domov. Malý princ mu povie:

„Keď budeš hľadieť na nebo, bude sa ti zdať, akoby sa všetky hviezdy smiali, pretože ja budem bývať na jednej z nich, pretože ja sa budem na jednej z nich smiať.“

Autor zobrazil svet pomocou detských očí. Za dôležité pokladal priateľstvo a lásku. Autor doplnil knihu vlastnými ilustráciami.


JEAN PAUL SARTER
Je významným predstaviteľom existencializmu . Rád zobrazoval človeka v hraničných situáciách, najčastejšie v blízkosti smrti, keď už nemôže nič hrať a predstierať. Ľudia prežívajú najmä strach, úzkosť, smrť. Vidieť to najmä v zbierke poviedok MÚR.

Titulná poviedka MÚR – je sondou do vnútra človeka odsúdeného na smrť, ktorý trávi posledné hodiny v cele s Ďalšími odsúdencami. Dej sa odohráva počas španielskej občianskej vojny a hrdinu Ibbietu odsúdia, že skrýval republikána Ramona Grisa. Ten je odsúdený na trest smrti. Dostáva ponuku zachrániť si život. Spomína si na život a hodnotí ho: „Chcel som oslobodiť Španielsko, dal som sa k anarchistom, rečnil na verejných schôdzach, všetko som bral vážne, akoby som bol nesmrteľný. Zdalo sa mi, že mám celý život pred sebou a pomyslel som si: to je lož! Nebol nič hoden ten môj život, lebo sa skončil.“


Príznačný je záver poviedky. Odsúdeného Ibbietu začnú znova vypočúvať a sľúbia mu život, ak prezradí úkryt Ramona. Skôr zo žartu ako zo snahy oddialiť popravu navraví odsúdený vyšetrovateľom, že Gris sa skrýva na cintoríne, pretože vedel o jeho úkryte u bratranca. Čaká, že po pol hodine, keď sa hliadka vráti, ho okamžite popravia, no odvedú ho iba do väzenia. Čoskoro sa dozvie, že Gris sa pohádal s bratrancom a naozaj sa ukryl na cintoríne. A tak z človeka odhodlaného obetovať za iného život absurdnou hrou náhody sa stáva zradca. Tento pocit absurdnosti ľudskej existencie sa opakuje v celej jeho tvorbe. (ich forma, 1. os. sg.)


ANGLICKÁ LITERATÚRA

GEORGE ORWELL
Svetovú slávu mu priniesol alegorický román ZVIERACIA FARMA – opísal pomery, aké nastanú po každej revolúcii. Zvieratá sa rozhodli vyhnať pánov a prevzali vládu nad farmou, kde boli vykorisťované. Prasatá sa stali vládcami. Vytratila sa však čistota politických ideálov a zvieratá boli nakoniec nenásytné a nečestné, ako bol aj farmár, ktorého vyhnali. Prasatá vytvorili diktatúru nad ostatnými zvieratami oveľa horšiu ako bola vláda ľudí.


Utopický román 1984 – „Ale ja ti poviem Winston, že skutočnosť nie je mimo nás. Realita je v ľudskom vedomí a nikde inde. Nie v individuálnom vedomí, ktoré sa môže mýliť. Vo vedomí strany, to vedomie je kolektívne a nesmrteľné.“ (antiutópia)


JOHN OSBORNE
Je členom skupiny „rozhnevaní mladí muži“ – boli to mužské literárne postavy, ktoré neznášali meštiacky typ života. Odmietali roky sa utvárajúci kariéru. Rozhnevaní mladý muž mal mladšieho brata, ktorý sa narodil v USA – beatnik. Beatnici vyčítali mužom, že hoci meštiacky život kritizovali, nedokázali pretrhnúť všetky zväzky s kariérou a rodinou a odísť s batohom preč.


Dramatická hra OBZRI SA V HNEVE – hlavná postava Jimmy Porter, ktorý sa oženil s Alisou, s dcérou plukovníka a žijú v jednoizbovom byte spolu s jeho priateľom. Hoci má Jimmy vysokoškolský diplom, nemôže si nájsť primerané zamestnanie. Svoj hnev prenáša na ženu. Alison zatají pred ním tehotenstvo a odchádza k rodičom. Alison sa narodí mŕtve dieťa a vráti sa späť k Jimmymi, aby našli k sebe cestu. Dráma je výpoveďou o neschopnosti mladej generácie hľadať životnú perspektívu. Vzbura mladých je živelná, bezmocná proti zaužívaným konvenciám.


Jimmy patrí ku skupine „rozhnevaných mladých mužov“. Dôvodom jeho hnevu boli spoločenské problémy – spoločnosť mu nedovolila pracovať na poste primeranom jeho vzdelaniu.


SAMUEL BECKETT
Je predstaviteľom absurdnej drámy. Je dramatik írskeho pôvodu. Najskôr písal po anglicky, neskôr po francúzsky.


Už prvou drámou ČAKANIE NA GODOTA sa stal populárnym. Hra nemá dejovú líniu. Na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci Estragon a Vladimír. Z ich chaotického rozhovoru vyplýva, že čakajú na akéhosi Godota. Počas ich replík prichádza na scénu dvojica - pán Pozzo vedie na reťazi otroka Luckyho. Kým pán sa správa povýšenecky, otrok je pokorný. Na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorý oznamuje, že pán Godot príde až zajtra. Druhé dejstvo predstavuje tú istú scénu, s tými istými postavami, len pán je slepý a preto je odkázaný na pomoc otroka. Postavy opäť opakujú, že čakajú na Godota, ale ten ani v závere neprichádza. Divák sa nedozvie, kto je Godot. Podľa niektorých kritikov Boh (z angl. God), podľa iných alegória beznádejného čakania.


Čas a miesto nie sú bližšie určené. Banálne dialógy sa menia na nesúvislé monológy. Gestá, slová sa často opakujú. Postavy nie sú spoločensky situované a výberom mien autor dosiahol isté zovšeobecnenie ich údelu.
Absurdná dráma narúša základné princípy výstavby klasickej aristotelovskej drámy.

Hra KONIEC HRY
Za celoživotnú tvorbu dostal Nobelovu cenu.

GABRIEL GARCIA MARGUEZ
Je tiež nositeľom Nobelovej ceny. Je to kolumbijský prozaik a dramatik.

Román STO ROKOV SAMOTY – je to dielo magického realizmu. Dej sa odohráva vo fiktívnom meste Macondo (v skutočnosti rodisko Aracata). Je to sága šiestich generácií jedného rodu žijúceho vo fiktívnom prostredí rozprávačovej vlasti.


NEMECKÁ LITERATÚRA

Po II. sv. vojne sa táto literatúra vyvíjala v zložitej situácii, pretože mnohí pociťovali depresiu a strach z budúcnosti, preto aj existencializmus našiel ohlas aj tu.

HEINRICH BÖLL (1917 – 1985)
Generačný román BILIARD O POL DESIATEJ – minulosť a prítomnosť nemeckej spoločnosti vykreslil na troch generáciách rodiny architektov Fähmelovcov. Osudy hrdinov sa späté s kláštorom, ktorý vystaval Heinrich Fähmel. Jeho syn Róbert dostal príkaz tri dni pred koncom vojny vyhodiť ho do povetria a vnuk Joseph ho má zrenovovať. Róbert po vojne rezignoval, zdalo sa mu, že ho nechápu ani najbližší. Z úplnej rezignácie ho vytrhol hotelový poslíček Hugo, s ktorým hráva každý deň od pol desiatej do jedenástej večer biliard. Robert si chlapca obľúbi, rozpráva mu o sebe, o svojom živote a nakoniec ho adoptuje, pretože v ňom nachádza zmysel života.

Celá jeho tvorba je preniknutá kresťanským humanizmom, odsúdením vojny fašizmu. Roku 1972 dostal Nobelovu cenu za celoživotnú tvorbu.


BERTOLD BRECHT (1898 – 1956)
Bol populárnym prozaikom, básnikom, no najmä dramatikom. Bol režisérom Nemeckého divadla v Berlíne. Postupne dospel k presvedčeniu, že tradičná dráma nevyhovuje novým podmienkam a v polovici 30. rokov začal uplatňovať princípy epického divadla. Dáva prednosť príbehu, ktorý je na javisku často prerušovaný výkladom, komentovaním rozprávača. Aby divákov odpútal od deja, využíval neobvyklé techniky (titulky, prestavovanie scény pred očami divákov). Po nástupe fašizmu odišiel do exilu.


Epická dráma MATKA GURÁŽ A JEJ DETI – využil Grimmelshausenov príbeh z 30-ročnej vojny v 17. st, aby poukázal na ničivosť vojny, v ktorej zomierajú nevinní. Anna Fierlingová – matka Guráž príde o dvoch synov i o nemú dcéru, s ktorou kočovala venujúc sa obchodovaniu. Matka so svojou károu tiahne ďalej, akoby ani nechápala, o čo ju pripravila vojna. V hre sú medzititulky, ktoré oboznamujú diváka s obsahom.


Epická dráma KAUKAZSKÝ KRIEDOVÝ KRUH – inšpiroval sa orientálnym príbehom o podobe dobra a zla. Dej sa odohráva na Kaukaze, kde utláčaný národ povstal proti guvernérovi a zabil ho. Jeho žena uteká z paláca a zabúda na svoje dieťa. Zachránila ho slúžka, ktorá s ním utiekla do hôr. Vydáva sa za jeho matku, a keď neskôr guvernérova žena žiada naspäť svojho syna, ich spor rozrieši sudca. Využije pri tom Šalamúnovu skúšku s kriedovým kruhom. Obe ženy chytia za ruky dieťa, ktoré je uprostred kruhu. Slúžka sa bojí, aby trhnutím dieťa nezranila, preto sa vzdáva boja. Sudca v tomto geste videl skutočný prejav materinskej lásky a dieťa prisúdil slúžke.



TALIANSKA LITERATÚRA

Na začiatku 50. rokov sa sformoval neorealizmus (z gréc. neos – nový a lat. realis – skutočný). Nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy povojnového Talianska. Hrdinami sa stávajú jednoduchí ľudia vidieka i veľkomestských biednych štvrtí so svojimi starosťami. Spisovatelia využívajú ľudový jazyk, jasné vyjadrovanie.


VASCO PRATOLINI
Pochádzal z chudobnej rodiny, preto sa toto prostredie stalo námetom románov.
Román PRÍBEH CHUDOBNÝCH MILENCOV

ALBERTO MORAVIA
Bol najpopulárnejším povojnovým spisovateľom.


Introspektívny román RIMANKA – Adriana, chudobné dievča plné ideálov, túži vydať sa, mať deti, žiť čestným životom. Podľahne však negatívnemu prostrediu, túžbe po peniazoch a stane sa prostitútkou. Zásluhou na tom má i jej matka.


Introspektívny román (z lat. intro – dovnútra, spectare – hľadieť) – hrdina si uvedomuje okolitú skutočnosť a vyjadruje ju vo svojich myšlienkach a citoch. Autor využíva rozprávanie v 1. os. a tým zdôrazňuje autentickosť výpovede



Román VRCHÁRKA – získal ním najväčší ohlas. Nie je to román o vojne, ale o utrpení a násilí, ktoré vojna prináša. Celý príbeh je rozprávaním Cesiry, ktorá hovorí o svojom osude, pokojnom živote. Keď sa roku 1943 situácia v Ríme zhoršila, s dcérou Rosettou odchádza do hôr, kde chcú prečkať prechod frontu. Znášajú príkoria utečencov, okradnú ich a nakoniec